Na Slovensku práve skončili komunálne voľby. Mali sme si zvoliť svojich zástupcov. Za tým je implicitný predpoklad, že od zvolených zástupcov závisí ako bude daná obec fungovať. Je to typicky opičí predpoklad, vychádzajúci z opičej prirodzenosti. Predsa to, čo sa v obci rozhoduje, závisí od ľudí, od koho iného, že? Kvalita tých rozhodnutí je daná kvalitou vodcov tlupy, a chválapánubohu, demokracia je o tom, že si vodcov môžeme vybrať. Potiaľ vrodený opičí pohľad.
Pre portál Menej štátu chystám štúdiu pod názvom „Podiel štátu na domestikácii opice“. Malo by ísť o darwinisticky dôsledný pohľad na koevolúciu mémov spojených s ekosystémami organizácie sapientov a postneolitickej evolúcie sapientov, ktorá sa prejavuje prevažne v jeho domestikácii.
Je už dlhšie dokázané, že jazykové štruktúry máme vrodené. Štúdia [1] to v prípade slabík, ktoré sú vlastne základné jazykové tehličky, dokazuje. U novorodencov (vzorka priemerne 2,9 dňa stará) sa pri ich počúvaní rôznych slabík merala infračervená mapa ich mozgov. Ako autori uvádzajú, slabika blif je mozgami novorodencov zreteľne rozoznaná ľahšie ako slabika lbif, či bdif (vedel by som si predstaviť vhodnejšie príklady slabík, ale ďalej budem blif používať ako príklad).
V našich končinách sa zvykneme s pohŕdavým úsmeškom pozastaviť nad tým, že v USA sa na mnohých školách dodnes (aká to zaostalosť!!!) nevyučuje Darwinova teória, ba že náboženské organizácie bojujú za zrušenie jej vyučovania zákonom tam, kde sa táto teória vyučuje. V občasných diskusiách na túto tému zvyknem dodať: namiesto toho, aby sa vyučovala tak, ako dnes, tak jej vyučovanie radšej zrušme aj na našich školách a deti učme niečo užitočnejšie, napríklad ako zaobchádzať z peniazmi.
Na nižšie uvedenej video-prednáške R. Dawkins demonštruje jeden z dôsledkov darwinistického modelu evolúcie. Prírodný výber totiž nerieši problémy tak, aby boli „najlepšie“ z pohľadu toho aby bol výsledok konštrukčne dokonalý. To by totiž prírodný výber musel poznať budúcnosť a vedieť kam sa vývoj bude uberať. Existuje veľa dôkazov, že tomu tak nie je, teda, že evolúcia nie je tzv. teleologická, nesmeruje k nejakému vopred danému cieľu.
Mimoriadne zaujímavým javom, ktorý vývoj našej civilizácie umožnil je, že vďaka tlaku prírodného výberu uprednostňujúceho mémy demokratickej rovnosti všetkých vo všetkom logicky vyvinula aj predstava, že každý je schopný sa vyjadriť ku všetkému. Priamym dôsledkom toho je utopenie hlbšieho poznania v šume povrchných jednoduchých „právd“. Neodpustím si, aby som v kontexte portálu Anima et Machina nepovedal, že sa presadzujú mémy, ktoré sa šíria populačnou r-stratégiou na úkor mémov, ktoré sa musia šíriť populačnou K-stratégiou. Ale to len tak na okraj.
V lone nadšenia z prudkého rozvoja kompjútrov a sietí sa zrodila populárna predstava nesporne inšpirovaná nekvalitnou sci-fi literatúrou — predstava singularity. Vraj keď sa dostatočne zhustí počítačová sieť a súčasne bude výkonnosť a pamäťová kapacita počítačov rásť moorovým tempom, jedného dňa počítače začnú byť inteligentnejšie ako my. Prosto nejakým „vynorením“, emergovaním komplexity. Veľmi to pripomína juadistický mýtus o vdýchnutí duše Adamovi jeho Stvoriteľom. Nepopieram, že aj mne sa to vtedy videlo byť možné.
Britský premiér David Cameron zostal pobúrený výrokmi hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý označil Britániu za "malý ostrov, ktorému nikto nevenuje pozornosť". [1]
Dmitrij Peskov len potvrdil neoddiskutovateľný fakt zostupu západnej civilzácie, iba zabudol, že tam do veľkej miery patrí aj Rusko.
My už sme do tej miery domestikovaní, že si ani nevieme predstaviť svet bez polície a súdov. Akonáhle sa niekde objaví prejav násilia, tak sa to považuje za nežiadúci jav a strach z násilia je natoľko patologický, že hoci žijeme v spoločnostiach s najviac potláčaným násilím, neustále sa bojíme.