Pohlavia sú len dve.
Šľachtených sexuálnych
plemien môže byť trebárs aj 72
Analogicky molekulovému prostrediu pre organický život je mozog prostredím pre život mémbiontov. Pre pochopenie toho ako je vôbec možmé, že sú mémbionty živé, je potrebné sa pozrieť na mozog z iného pohľadu, ako býva zvykom, pričom sa nesmie opustiť pôda vedeckej evidencie behaviorálnych a neurovedných disciplín. Výsledky ich výskumov zhrniem do niekoľkých princípov, ktoré sú dôležité pre živosť mémbiontov.
Mémová forma života síce vykazuje tri princípy živého a tiež mnoho paralel s molekulovýcm životom, súčasne však je odlišná v zásadných prejavoch:
Domestikácia je v tom zvláštna forma symbiózy, že jednému zo symbiontov (domestikantovi) druhý (domestikátor) nahrádza časť vlastnej intencionality domestikátorovou intencionalitou (obrázok 1).
Veľkú oblasť biologických javov nedokážeme popísať výkladovým rámcom fyziológie, prírodným výberom, či molekulárnou biológiu. Ide o oblasť vzťahov medzi organizmami, najmä symbiotických. Výkladový rámec musí byť iný, vzťahový, relačný. Pre vysvetlenie hlavných vývojových trendov v symbiotickom vzťahu medzi sapientami a svetom mémbiontov potrebujeme vychádzať z teoretického modelu symbiózy, ktorý bude schopný popísať javy dvoch svetov — organického a mémového — jednotným spôsobom.
Antropológia je od svojich počiatkov veda, ktorá je náchylná podliehať ideológiám. Príčinou je, že musí vychádzať z nejakej základnej predstavy človeka, čo je vždy vec názorová. Zažili sme preto marxistickú či nacistickú antropológiu, ale aj celý rad menej extrémnych, o to však zavádzajúcejších antropológií. Najvýznamnejšia je povojnová americká antropológia, ktorá v reakcii na biologickú nemeckú rasovú teóriu človeka, bagatelizovala biologickú podstatu človeka, pričom nadhodnocovala mozgovú plasticitu.
Počas ontogenézy každého mozgu sa vytvoria vrodene dané štruktúry mémov, mémových reťazcov, cyklov a sietí. To sa deje od počiatku evolúcie centrálnej nervovej sústavy. Zväčšovaním mozgovej hmoty darwinistickými postupnými krokmi rástla hustota mémového ekosystému v mozgoch, čo postupne umožnilo vznik prvých mémbiontov, ktoré dokázali udržať svoju štruktúru, mali svoju intencionalitu. Intencionalita mémbiontov je evolučná výhoda hostiteľského orgnizmu, pretože mu umožňuje hromadiť skúsenosti s prostredím a prežiť.
Aby sme mohli urobiť ďalší krok od mémov k mémovému životu, musíme nájsť v mozgoch organizmy. Prvý krok k tomu sme urobili v popise koncepcie mému ako metabolickej zmeny informácie. Tieto mémy by sa mali ako v organickom živote vzájomne prepájať do mémových reťazcov, cyklov, sietí a nakoniec do organizmov, podobne ako v molekulárnej forme života.
Slovo mém má svoju pomerne pohnutú históriu plnú omylov, ktoré sa však bežne prijali a stali súčasťou všeobecného povedomia [1].