Anima et Machina

Na Slovensku práve skončili komunálne voľby. Mali sme si zvoliť svojich zástupcov. Za tým je implicitný predpoklad, že od zvolených zástupcov závisí ako bude daná obec fungovať. Je to typicky opičí predpoklad, vychádzajúci z opičej prirodzenosti. Predsa to, čo sa v obci rozhoduje, závisí od ľudí, od koho iného, že? Kvalita tých rozhodnutí je daná kvalitou vodcov tlupy, a chválapánubohu, demokracia je o tom, že si vodcov môžeme vybrať. Potiaľ vrodený opičí pohľad.

V takom prípade skutočne musí mať zvolený zástupca nejakú možnosť zásadne veci meniť. Lenže v skutočnosti aj zvolení zástupcovia sú podriadení ZÁKONOM a zákony sú mémy. Ak sa pozrieme na to, čo môže a nemôže zvolený zástupca robiť, tak vidíme, že prakticky minimum. A vždy, keď sa objaví nejaké (zdanlivo, či naozaj) nesprávne rozhodovanie zvoleného vodcu, obec volá po regulácii, ktorá by rozhodovanie vodcu obmedzila zákonom, ktorým by sa mali všetci vodcovia v budúcnosti riadiť. Zákonom, teda mémami, čiže aby domestikátor na seba prevzal ďalšie kompetencie, predtým riadené vrodenými, biologickou evolúciou selektovanými, interpersonálnymi zákonitosťami.

Jav, kedy sa biologickou evolúciou vyselektované kognitívno-behaviorálne interpersonálne a iné životné funkcie sapientov presúvajú na funkcionalitu symbionta — domestikátora —, nazývam domestikačný drift. Demokracia je takýmto driftom pretože:

1. Stratifikuje evolúciu mémov od evolúcie biologickej. Demokracia vládu zákona nadraďuje nad vládu jedincov. Mém: všetci sú si pred zákonom rovní. Z tohoto pohľadu je vláda diktátora, či panovníka, stále ešte menej domestikovanou formou vlády, pretože je takáto vláda stále ešte podmienená osobnými vlastnosťami panovníka a schopnosťou jemu podriadených sapientov vybudovať si svoj priestor pomocou vrodených interpersonálnych kognitívno-behaviorálnych modulov. Evolúcia spoločnosti je preto menej stratifikovaná. V demokracii je vrstva mémov zreteľnejšie oddelená od biologickej vrstvy.
2. Simplifikuje domestikanta. Demokracia je vládou väčšiny. Väčšina však má iba priemerné vrodené kognitívno-behaviorálne schopnosti To sa týka aj schopností posúdiť zložitosť prostredia a podľa toho prijímať rozhodnutia o veciach spoločných. Súčasne má každý na to aj priemerný čas, pretože sa musí venovať prežitiu seba a svojich potomkov. Demokracia je jeden z ekologických mechanizmov, ktoré vedú ku kastovaniu spoločnosti spoločenskou deľbou práce. Každá kasta obsiahne z celkovej funkcionality iba obmedzenú časť. V demokracii sa vytvára špecializovaná kasta vodcov. Každý akt demokratických volieb je aktom selekcie prírodného výberu určitého fenotypu sapienta vhodného pre kastu vodcov.
3. Cyklicky sa replikuje. Voľbami sa podporuje darwinistický charakter systému, pretože selektovaní noví sapienti musia replikovať mémplexy inštitúcií, robia to samozrejme s chybami, vytvárajú sa variácie, následné selekcie, teda systém je v pomerne rýchlom slede evolvovaný.
4. Systematizuje drift. To si rozoberieme podrobnejšie ďalej.

Demokratický ekosystém je samozrejme zložený z mémplexov, ktoré sa spolupodieľajú na ekosystémovej stabilite. Jedným z kľúčových mémplexov je mémplex správneho vodcu. Tento mémplex je nevyhnutným symbiontom každého demokratického mémplexu, napríklad mémplexov politických strán, ideológií, mémplexov inštitúcií štátnej, či obecnej správy a pod. Mémové ekosystémy sú riadené vlastnou evolúciou, ktorá vyplýva z odlišnej podstaty mémov ako je molekulárna podstata biologickej evolúcie. Preto záujmy mémov sa často odchyľujú od záujmov sapientov, ktorí ich replikujú. To vyvoláva konflikt, ktorý sapienti pociťujú ako nespokojnosť so svojím miestom v spoločnosti, ako spoločenskú psychickú depriváciu. To spätne vyvoláva tlak na mémplexy demokratického ekosystému, pretože hrozí strata motivácie sapientov pre replikáciu tohoto ekosystému. Ekosystém na udržanie stability používa nasledovný mechanizmus:

• Výmena vodcov. Voľby umožňujú ventilovať depriváciu sapienta nahradením vodcov, čím sa uspokojuje vrodená potreba hierarchizácie v tlupe. Sapient tým, že nevolí nejakého vocu sa automaticky cíti byť v súboji s ním ako víťaz. Súčasne však sa replikuje mémplex vodcovstva, čím sa zabezpečuje prežitie nielen samotného mémplexu, ale aj stabilita demokracie.
• Podriadenie vodcov mémom. Ako som spomínal vyššie, každý problém spolužitia v ekosystéme demokracie si priemerný sapient spojí s tým, že rozhoduje nesprávny vodca, alebo že vodca môže niečo robiť, nad čím necíti sapient-volič kontrolu. Napríklad ak sapient-vodca niečo z pohľadu sapienta-voliča nesprávne rozdelil zo spoločných zdrojov, okamžite sa replikuje niektorý z potomkov mémplexu rovnostárskej regulácie (MRR). Teda, že treba prijať zákon, potomok MRR, ktorým sa musí riadiť aj vodca, napríklad zákon o verejnom obstarávaní. Sapient tým získa pocit víťazstva nad nesprávnym vodcom, pocit, že ovplyvňuje svoj osud, a súčasne pomôže replikáciou regulačných zákonov k stratifikácii evolúcie mémov a génov.

Cyklickosť demokratického ekosystému v spojení s nadraďovaním zákona nad vodcov vytvára stabilizujúci sebapotvrdzovací systém. Nespokojnosť sapientov vyvolávaná evolúciou mémov, kde sa riešia potreby mémov, nie sapientov, sa cyklicky saturuje výmenou sapientov, ekosystém však vo svojich hlavných rysoch prežíva a upevňuje sa. K tomu samozrejme prispieva aj nadraďovanie zákona nad vodcov, ktoré saturuje biologickú potrebu poraziť vodcu, súčasne však potvrdzuje stratifikáciu ekosystému mémov.

Ako vidno, obe replikačné udalosti v demokratickom ekosystéme mémov jednak prispievajú k jeho stabilite, súčasne však systematizujú domestikačný drift sapientov. Demokracia teda je vysoko efektívny systém postupujúcej domestikácie sapientov, pretože jednak systematicky oddeľuje evolúciu mémov od jej sapientej fenotypovej závislosti, súčasne tiež prehlbuje závislosť sapientov na systéme , teda jeho prechod od mutualistickej symbiózy k endosymbióze.