Anima et Machina

Antropológia je od svojich počiatkov veda, ktorá je náchylná podliehať ideológiám. Príčinou je, že musí vychádzať z nejakej základnej predstavy človeka, čo je vždy vec názorová. Zažili sme preto marxistickú či nacistickú antropológiu, ale aj celý rad menej extrémnych, o to však zavádzajúcejších antropológií. Najvýznamnejšia je povojnová americká antropológia, ktorá v reakcii na biologickú nemeckú rasovú teóriu človeka, bagatelizovala biologickú podstatu človeka, pričom nadhodnocovala mozgovú plasticitu. Cieľom bolo dokázať, že javy ako vojny, agresia, sociálny útlak, teda všetko čo sa nám nepáči, sú čisto kultúrne konštrukty

Spojením tohoto vývojového smeru s feministickým hnutím vznikla feministická antopológia, ktorá sa snaží úplne popierať našu biologickú podstatu. Samozrejme úplne to nejde, preto sa hľadá každý aj ten najmenší argument, ako dokázať feministický názor na svet. Do hry sa tak dostali bonobovia, popri šimpanzoch nám najbližší príbuzní, ktorí ešte prežívajú v národnom parku Republiky Kongo. Bonobovia sa veľmi podobajú na šimpanzov, majú však v mnohom dosť odlišné sociálne vzťahy. Upútalo predovšetkým ich sexuálne správanie, pretože prejavujú sexuálne praktiky, ktoré feministicky víťazne interpretovali ako bisexuálne, či homosexuálne. Tým sa pre feministicky automaticky stali bonobovia nám bližší príbuzní ako agresívni šimpanzi. Hneď tu bol dôkaz, že pohlavie nie je určujúce pre rod, ale je to vec voľby, pretože aha, aj bonobovia si sami volia čím sexuálne budú. Úplne ignorovali námietky primatológov, podľa ktorých bonobovia majú jasne rozlíšené pohlavie, sexuálne praktiky v ich správaní, ako vzájomné masturbovanie, sú extenziou čistenia srsti, čím sa znižuje vnútrodruhová agresia. Dôsledkom tohoto správania však je, že sa u bonobov nevyvinulo štrukturovanejšie sociálne správanie aké vidíme u šimpanzov, či sapientov. Napríklad šimpanzy v dôsledku vysokej agresivity samcov sú schopní vytvárať koalície, v čoho dôsledku existuje niečo ako vnútrotlupová politika.

Jednou z obľúbených tém feministických antropoložiek je agresivita človeka, ktorú chápu ako dôsledok sociálnych vzťahov, nie ako súčasť prirodzenosti človeka. Samozrejme účelom takéhoto sociálneho konštruktu je útlak žien. Tu opäť zohrali bonobovia nechtiac svoju úlohu, pretože na základe povrchného pozorovania sa tvrdilo, že samci bonobov sú výrazne menej agresívni ako šimpanzi.

Štúdia Differences in expression of male aggression between wild bonobos and chimpanzees však ukazuje v mnohom iný pohľad. Na základe 14 rokov porovnávacieho komunitného pozorovania správania tlúp šimpanzov a bonobov sa ukázala neudržateľnosť feministickej predstavy. U bonobov samice početne prevyšujú samcov, preto je u nich vyššia miera agresivity medzi samicami ako medzi samcami. Napriek tomu však u nich agresia medzi samcami významne prevyšuje agresiu medzi samcami u šimpanzov. To môže byť práve dôsledok vyššej sociálnosti u šimpanzov, pretože koalície znižujú riziko stretov medzi samcami. Na druhej strane je výrazne vyššia agresivita samcov voči samiciam u šimpanzov ako u bonobov.

Svet sa nikdy nedá sploštiť do ideologického hesla.