Mémová forma života síce vykazuje tri princípy živého a tiež mnoho paralel s molekulovýcm životom, súčasne však je odlišná v zásadných prejavoch:
Antropológia je od svojich počiatkov veda, ktorá je náchylná podliehať ideológiám. Príčinou je, že musí vychádzať z nejakej základnej predstavy človeka, čo je vždy vec názorová. Zažili sme preto marxistickú či nacistickú antropológiu, ale aj celý rad menej extrémnych, o to však zavádzajúcejších antropológií. Najvýznamnejšia je povojnová americká antropológia, ktorá v reakcii na biologickú nemeckú rasovú teóriu človeka, bagatelizovala biologickú podstatu človeka, pričom nadhodnocovala mozgovú plasticitu.
V pozadí mnohých odborných ale aj laických diskusií o človeku sa vedie roky spor o povahe človeka. Ten má napríklad podobu nekončiacich diskusií o tom, čo má na myslenie človeka väčší vplyv, či geneticky daná vrodenosť, alebo výchova (Nature vs Nurture). Tým sa nevyhnutne dostáva do popredia diskusie otázka prirodzenosti človeka, pretože dnes už je nespochybniteľné, že myseľ človeka nepríde na svet ako čistý nepopísaný list, na ktorý sa výchovou z kultúry všetko zapíše.
Vždy keď ide o to vysvetliť rozdiely medzi mužmi a ženami v nejakej oblasti nášho zložitého ekosystému, dostáva sa nám spravidla stereotypné vysvetlenie v podobe predsudku: je to dôsledok genderových stereotypov, ktoré tu zostali z patriarchálnej spoločnosti. Údajne nie sú medzi pohlaviami také rozdiely, ktoré by ženy vopred diskvalifikovali.
Začnem z možno trocha nečakaného uhlu pohľadu. Viete čo má spoločné Alik a Dunčo? Správne, sú to psy. V tejto triviálnosti sa ovšem skrýva jedna zo základných otázok biológie, snažiacej sa popísať živý svet. Aj Alik, aj Dunčo sú nesporne žíví, pobehujú okolo nás. Teraz však záludná otázka: videl kedy kto niekde pobehovať psa? Odpoveď možno niekoho prekvapí, ale ja budem tvrdiť, že nie. Pod pojmom pes totiž rozumieme akéhosi vyabstrahovaného psa zo všetkých živých, už mŕtvych a ešte nenarodených psov. Takýto pes ovšem nie je živý, je to naša predstava psa.
Táto esej pôvodne vznikla ako mailová odpoveď na mailovú otázku počas vianočných sviatkov, čo sa nesporne odrazilo v jej uvolnenom štýle. Na výzvu adresáta ju napokon publikujem tak ako bola pôvodne formulovaná len s minimálnymi úpravami.
Tento článok vznikol ako ako odpoveď na úvahu chate na FB. Kedže sa rozrástla do nechatových rozmerov, tak som sa s FB priateľom dohodol, že ju uverejním ako článok.