Prakticky od vzniku modernej biológie v 18. storočí sa v kolísavej intenzite vynára v biológii otázka podobnosti sapienta s ním domestikovanými druhmi organizmov, najmä cicavcov. Fenotypová podobnosť je taká zarážajúca, že je veľmi ťažké argumentovať proti predstave sapienta ako jediného domestikovaného druhu opice.
S nárastom dôsledkov hospodárskej krízy stáva sa populárnejšou predstava o nespravodlivom rozdelení bohatstva. Podľa nej si pár superzbohatlíkov či už v jednotlivých krajinách, najmä však v globálnych finančných korporáciách uzurpuje (rozumejme — ukradne) od väčšiny populácie zdroje pomocou rôznych špekulácií, vytváraním účelových dohôd s politikmi, či korupcie. Je predsa nemysliteľné, aby niekto vlastnil stovky miliárd dolárov, kým polovica sveta žije zo štyroch dolárov na deň.
Tento článok si kladie za cieľ priblížiť čitateľovi fascinujúci vedný odbor — evolučnú psychológiu v širšom historickom a myšlienkovom kontexte.
Existencia dvoch typov replikátorov — mémov a génov — vedie pochopiteľne od vzniku teórie mémov k otázke ich koeexistencie. Jednou z možností je symbióza, teda taký útvar, ktorý sa skladá z oboch replikátorov, pričom sa tento spoločný útvar replikuje ako jeden celok.
Čo má spoločné móda a ideológie? Reprodukčná stratégia premnožením, podobná ako u niektorých druhov organizmov, ktoré boli zavlečené do iného prostredia, kde nemajú regulátor v podobe predátora. Tak boli napríklad do Austrálie zavlečené ropuchy, králiky a iné druhy. Rozmnožujú sa geometrickým radom dovtedy, kým nevyčerpajú zdroje a nevymrú hladom. Časť prežije a začne nový cyklus. Z populačnej ekológie je to známe ako variant r-stratégie.