Anima et Machina

Mimoriadne zaujímavým javom, ktorý vývoj našej civilizácie umožnil je, že vďaka tlaku prírodného výberu uprednostňujúceho mémy demokratickej rovnosti všetkých vo všetkom logicky vyvinula aj predstava, že každý je schopný sa vyjadriť ku všetkému. Priamym dôsledkom toho je utopenie hlbšieho poznania v šume povrchných jednoduchých „právd“. Neodpustím si, aby som v kontexte portálu Anima et Machina nepovedal, že sa presadzujú mémy, ktoré sa šíria populačnou r-stratégiou na úkor mémov, ktoré sa musia šíriť populačnou K-stratégiou. Ale to len tak na okraj. V takomto prostredí prírodný výber uprednostňuje menej vzdelaných pred vzdelanejšími. Aby niečo v tej záplave blogov, tv headlineov a magazínov všetkých druhov uspelo, musí to splniť základné kritérium pre r-stratégiu: jednoduchosť, triviálnosť, povrchnosť a hlavne krikľavosť.V rámci tohoto trendu sa niekedy nestačím čudovať, aká výbava stačí k tomu, aby bol niekto označovaný za filozofa, či nebodaj mysliteľa.

Podobné veci ma napadli, keď som bol na Facebooku nadšene niekoľkokrát upozornený na prejav neurovedca a filozofa Sama Harrisa. Tento so samozrejmosťou kuchynského filozofa v mene rozumu kritizuje morálne hodnoty kresťanstva, poukazujúc na ich paradoxy. Nakoniec samoľúbo tvrdí, že spľasol bublinu viery kresťanov v morálne hodnoty kresťanstva. Stručný obsah jeho výpovedi je asi tento: Čo to je za dobrého a láskavého Boha, ktorý:

• nechá trpieť a umrieť obrovské počty nevinných detí, ktoré žiaden hriech nemohli spáchať,
• dopustí to, aby sa v jeho mene páchali genocídy, ktorých je plná Biblia a
• spôsobí, že sa narodí miliardy dobrých ľudí, veriacich v nesprávnych bohov, a za to budú podľa Harrisa na veky potrestaní utrpením v Pekle, pričom hociktorému masovému vrahovi stačí prejaviť pokánie a bude spasený.
  

Takýto Boh je podľa Harrisa krutý a je stelesnením Zla.

Stačilo trocha pogoogliť a ozrejmiť si celkový kontext. Sam Harris je plodný kritik náboženstva, ateista, ktorý sa snaží vedecky dokázať neexistenciu Boha, je významným predstaviteľom hnutia Nového ateizmu, ba čo viac, snaží sa o vedecké definovanie morálneho systému hodnôt, ktorý by podľa jeho mienky mal dať morálke pevný, nenáboženský základ.

Najnápadnejšie na Novom ateizme je, že veru nič na ňom nové nie je. Je to starý prekonaný ateizmus 19. stotočia a nič, doslova nič nové v ňom nie je. Je založený na viere, že náboženstvo a vieru je možné podrobiť vedeckej metóde a jej pravdivosť skúmať ako ktorúkoľvek vedeckú hypotézu vedeckou metódou. Ak si jeho protagonisti myslia, že objavili niečo nové, nech si prečítajú práce Karola Marxa a Friedricha Engelsa. Čo je však doslova smiešne, morálne paradoxy, ktoré tak „objavne“ Sam Harris prezentuje sú ďaleko staršie. Teológia ich rieši od samého počiatku kresťanstva a kedže vieme, že kresťanstvo je vlastne judaistická sekta, tak riešenie týchto otázok nájde v spisoch predkresťanských židovských rabínov a mudrcov. Tvrdiť, že lacnými kuchynsko-filozofickými rečami spľasne večitá téma sa dá iba vtedy, ak niekto nevie o čom hovorí. Ak označí ako nové staré prekonané argumenty, tak to svedčí iba o jednom: je to nevzdelanec postihnutý intelektuálnou idiociou, a ak taký nevzdelanec má svoje stádo nadšených ovečiek, tak to svedčí o kvalite vzdelania stáda oveľa viac ako o tom, čomu stádo nadšene prikyvuje.

Komu tento tzv. „Nový ateizmus“ viac uškodí: náboženstvu, alebo samému ateizmu? Som presvedčený, že druhé platí, a preto som sa odhodlal spísať tento text adresovaný hlavne ateistom, aby konečne začali používať hlavu a nie hormóny. Vskutku, ateizmus treba zachrániť, treba nejaký nový ateizmus, lenže ten (ak má byť životaschopný) treba postaviť na úplne iných základoch ako je smiešna a vývojom poznania prekonaná kritika náboženstva 19. storočia. Žiaľ, na rozdiel od Harrisa sa ja nemôžem obmedziť na internetovo lacných populistických 10 minút prednášky, text bude určite od čitateľa vyžadovať výrazne dlhšiu pozornosť.