Anima et Machina

Aké predpoklady musí spĺňať model sveta, ktorý bude dôslednejšie ateistický?

1. Nesmie predpokladať absolútnosť v akejkoľvek forme.
2. Nesmie predpokladať iné javy, ako sú tie, ktoré sú súčasťou a dôsledkom sveta, v ktorom pôsobia.

Na akých princípoch by teda mohol byť postavený svet, ktorý by sa zaobišiel bez monoteistického Boha:

Štúdium domestikácie veľmi rýchlo vedie k úvahám o jave symbiózy. Ťazké je ubrániť sa názoru, že prinajmenšom od istého vývojového momentu symbiózy už prestáva pôsobiť prírodný výber zvlášť na každého symbionta, ale stále viac a viac na ich súžitie.

Zdá sa mi zvláštne, že sa mi nepodarilo túto úvahu nájsť v zdrojoch. Možno som zle hľadal. A možno je to blbosť, len neviem prečo by to mal byť nesprávny pohľad. Ako inak pozerať na endosymbiózy, kde jeden symbiont je integrálnou súčasťou toho druhého?

Hoci je súčasťou priemernej mysle postosvieteneckého obdobia názor, že veda vyvracia existenciu Boha, pri bližšom skúmaní zistíme, že sa bez absolútneho, vševedúceho a všemocného Boha nezaobíde, naopak, vo všetkom sa naň spolieha. Niet sa čomu čudovať, pretože veda sa tvorila ako súčasť kresťanského kultúrneho ekosystému, mohla sa z neho iba vyvinúť, nemohla vzniknúť z ničoho.

Podľa štúdie [1] sa v oblasti je v mozgu oblasť, ktorá rozoznáva podľa dĺžky časti reči. Tieto časti musia byť dlhé 480 a 960 milisekúnd a súčasne to musí byť reč. Vtedy oblasť mozgu nazývaná superior temporal sulcus vykazuje vysokú aktivitu v porovnaní s inými intervalmi a iným typom zvukov [2]. Tieto intervaly zodpovedajú dĺžke slabiky.

Najčastejšou námietkou proti teórii mémov je, že mém je vágne definovaný. To viedlo mnohých memetikov aj k odklonu od pôvodne darwinistickej koncepcie k lamarckistickej, pretože sa zamieňal mém s komplexom mémov. A skutočne komplex mémov sa môže meniť priberaním aleb strácaním mémov, čo vyzerá „lamarckisticky“ tak, že získava alebo stráca vlastnosti vplyvom prostredia.Niet však dôvodu k opusteniu darwinistického konceptu. Stačí predpokladať dve veci:

Jednou z kľúčových koncepcií mémológie je založená na darwinisticko-ekologickej predstave mysle, alebo ak chceme duše. Podľa nej je myseľ ekosystém mémov, ktoé majú medzi sebou zložitý systém symbiotických a konkurenčných vzťahov.

Tento článok je odpoveďou na otázku z Facebooku: čo považujem za kultúru?

S pojmom kultúra je to ako s každým pojmom, ktorý chce v komplexnom systéme niečo vymedziť, ošemetné. Napokon aj pojem komplexnosť je ťažké nejako vymedziť. Pod pojmom kultúra sa v rámci antropocentrickej prirodzenosti sapienta vždy intuitívne chápalo to všetko, čo sapient svojím rozumom stvoril.

Akoby symbolicky sa mi počas vianočných sviatkov dostal na monitor článok [1], ktorý sa stal nečakaným darčekom pod stromček, pretože je pre mňa mimoriadne významný. Môže byť odpoveďou na to, prečo vlastne má myslenie, psychika, presnejšie umwelt organizmov [2, 3], s centrálnou nervovou sústavou a mozgom štruktúru, ktorá je darwinistická, zložená z darwinistických replikátorov — mémov.

Podľa štúdie [1] organizmy, ktoré používajú komplexnejšie obranné mechanizmy voči parazitom žijú dlhšie ako ich jednoduchší príbuzní. Nie som veľkým fanúšikom počítačových simulácií života, a preto musím zdôrazniť, že nemám priveľkú dôveru ani k tejto štúdii. Počítačová simulácia má sotva potenciál dať širšiu odpoveď ako je položená otázka. Simulovaná téma však je skutočne inšpiratívna na zamyslenie.