Anima et Machina

Rysy domestikácie

Človek je sprevádzaný od nepamäti inými tvormi, s ktorými vytvoril zvláštny druh symbiózy — domestikovanosť. Nepochybnou súčasťou človekostredného (antropocentrického) pohľadu je aj predstava, že tieto tvory sú iné aj v tomto aspekte.

Inšpiráciou k tomuto článku je nastávajúce referendum a diskusie okolo neho.

Úlohou tejto úvahy nie je odhovárať, či naopak nahovárať občanov na očkovanie detí, hoci ma k jej napísaniu inšpirovala návšteva stránky občianskeho združenia  Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania

Tak som sa dozvedel z úryvku z knihy Jareda Diamonda: „Třetí šimpanz“, že keď psychológom predložili kresby šimpanzov, tak im diagnostikovali všelijaké psychické úchylky. 

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že mémy sa tu objavili s príchodom nejakých spoločenských organizmov, nie je tomu podľa mňa tak. Aby som zachoval dôsledne evolucionistický princíp, že nové skutočnosti nevznikajú nanovo, iba sa nejakým spôsobom určité skutočnosti formujú do ďalších a iných súvislostí , pokúsim sa stručne načrtnúť vývoj od (?) po súčasnosť. Tento vývoj je ovšem aj vývojom toho, čo si zvykneme prisvojovať — vedomia.

Pre sapienta samého je fakt jeho kultúry neustálym zdrojom udivovania. Odkiaľ a prečo sa vzali všetky tie stavby, knihy, teórie, umelecké diela, veda, technika, politika, ekonomika,…, a vlastne všetko „ľudské“? Odkiaľ a prečo sa vzali peniaze? Načo sú vôbec také veci opici, ktorou je každý z nás?

Pekný prehľad o súčasnom stave psychológie:  Examining the Acceptance of and Resistance to Evolutionary Psychology  Problém vidím ja v tom, že evolučná psychológia úplne zhodne s inými psychológiami ignoruje kultúru ako súčasť správania človeka-sapienta. 

Mém je replikou replikátora sociálnych interakcií spoločenských organizmov. V projekte Anima et Machina sa zaoberám predovšetkým replikátorom sociálnych interakcií sapientov.

Mém je teda elementárnym kúskom informácie v sociálnych interakciách schopným replikácie.