Peniaze
So, 07/10/2010 - 13:48 — daimonion
V povahe schopnosti poznávať svoje prostredie je dané implicitnosť jeho modelovania. Ak je niečo zrejmé tak to už netreba skúmať a neustále prehodnocovať. Hovorí sa tomu aj duch doby, implicitná znalosť, referenčný rámec alebo aj dobová zaslepenosť či dobová paradigma. Predsa však sa snáď v každej dobe objavia pokusy o redefinície zrejmého. Aj táto štúdia má ambíciu o redefiníciu takého otrepaného fenoménu, akým sú peniaze.
O peniazoch už toho bolo toľko popísané, že sa zdá akoby už bolo povedané všetko. Napriek tomu sú tu otázky, ktoré stoja v pozadí javu, otázky na ktoré sa neustále pri skúmaní peňazí naráža, ale vždy sa na ne odpovedá intuitívne, v akejsi všeobecnej zhode. Ako a prečo vznikli peniaze? Prečo sú hospodárske krízy a prečo im nevieme zabrániť? Čo je podstatou hodnoty? Prečo boli voľakedy zlaté peniaze a dnes sú iba dlhové peniaze? Atď…
Odpovede na tieto otázky zvyčajne dáva ekonómia. Z jej pohľadu však ekonomické princípy a zákonitosti vznikli a fungujú akosi samé osebe bez ohľadu na iné poznatky ľudstva. Ekonómovia nanajvýš ak intuitívne predpokladajú správanie subjektov na trhu, pričom nedokážu vysvetliť (a ani nepociťujú potrebu vysvetliť) prečo sa ľudia nejako správajú a nie inak, prečo vôbec existuje trh a čo to vlastne je. Pre ekonómov sú pojmy ako trh, subjekt, alebo správanie axiómy, na ktorých stavajú svoje odpovede.
Dôsledkom toho je, že napriek snahe o tzv „vedeckú objektívnosť“ pri vysvetľovaní a interpretovaní ekonomických javov, ako je dlh, hospodárska kríza, prerozdeľovanie a podobne, sa mávnutím prútika snaha o objektivitu zmení na morálne apely buď na vlády, finančníkov, alebo iné subjekty na trhu. Z toho plynie jednoznačný záver, že ekonómia považuje ekonomické javy za dôsledok rozhodnutí jedincov nadaných slobodnou vôľou, čo napokon mnohí jej predstavitelia aj deklarujú. V tom však tkvie čertovo kopýtko vnútornej nekonzistentnosti. Na jednej strane objektivizácia javov a na druhej strane subjetivizácia riešení. Na jednej strane až matematicky kvantifikované vzťahy a na druhej strane výlety do teológie a moralizovania.
Táto štúdia sa pokúsi na to isté pozrieť z úplne iných základných axióm, z ktorých tá najpodstatnejšia je, že ja nepredpokladám u človeka tzv. slobodnú vôľu, ale pravý opak — striktný determinizmus v princípe rovnaký, aký sa predpokladá napríklad vo fyzike alebo biológii. Inými slovami: rozhodnutia jedincov sú determinované, sú tvorené dlhou kauzálnou reťazou, ktorá začala minimálne Veľkým treskom a trvá dodnes. Výsledky determinovaných konaní jedincov potom determinujú správanie celku, teda toho, čo súhrnne nazývame ľudská kultúra, a do toho spadajú aj javy, ktorými sa zaoberá ekonómia. O tých základných axiómach neskôr.
Verím, že sa mi postupne podarí preukázať, že dnešná podoba peňazí a ekonomických vzťahov je rovnako zákonitá ako to, že Vesmír chladne a preto zákonite vznikajú galaxie a v nich hviezdy a planéty. Zároveň som si vedomý toho, že tento pohľad sa tak vymyká z toho zaužívaného, že zaň nesiem plnú zodpovednosť, a preto ho nemôžem zasadiť do nijakej stávajúcej školy poznania, čo však neznamená, že sa neopieram o mnohé poznatky vynikajúcich vedcov či už zo samotnej ekonómie, ale hlavne evolucionistických vied, ako sú evolučná biológia, evolučná psychológia, memetika, teória nelinárnych systémov a podobne.
Vzhľadom na to, že sa môžem iba málo oprieť o nejaké podobné štúdie, je mojou povinnosťou autora čo najdôslednejšie predostrieť myšlienkové východiská, z ktorých vychádzam, preto táto štúdia nebude predpokladať nejaké hlbšie znalosti z iných vied a je vhodná prakticky pre každého čitateľa. Jej závery pravdepodobne nebudú protirečiť hlavným ekonomickým teóriám, skôr im môžu poskytnúť inšpiráciu pre hľadanie nových východísk a tak dúfam, že sa čitateľ zdatný v makroekonómii nebude nudiť . Ekonomicky málo zdatný čitateľ možno nájde vysvetlenie pojmov, ktoré počas súčasnej etapy hospodárskych cyklov tak zapĺňajú mediálny priestor.
O peniazoch už toho bolo toľko popísané, že sa zdá akoby už bolo povedané všetko. Napriek tomu sú tu otázky, ktoré stoja v pozadí javu, otázky na ktoré sa neustále pri skúmaní peňazí naráža, ale vždy sa na ne odpovedá intuitívne, v akejsi všeobecnej zhode. Ako a prečo vznikli peniaze? Prečo sú hospodárske krízy a prečo im nevieme zabrániť? Čo je podstatou hodnoty? Prečo boli voľakedy zlaté peniaze a dnes sú iba dlhové peniaze? Atď…
Odpovede na tieto otázky zvyčajne dáva ekonómia. Z jej pohľadu však ekonomické princípy a zákonitosti vznikli a fungujú akosi samé osebe bez ohľadu na iné poznatky ľudstva. Ekonómovia nanajvýš ak intuitívne predpokladajú správanie subjektov na trhu, pričom nedokážu vysvetliť (a ani nepociťujú potrebu vysvetliť) prečo sa ľudia nejako správajú a nie inak, prečo vôbec existuje trh a čo to vlastne je. Pre ekonómov sú pojmy ako trh, subjekt, alebo správanie axiómy, na ktorých stavajú svoje odpovede.
Dôsledkom toho je, že napriek snahe o tzv „vedeckú objektívnosť“ pri vysvetľovaní a interpretovaní ekonomických javov, ako je dlh, hospodárska kríza, prerozdeľovanie a podobne, sa mávnutím prútika snaha o objektivitu zmení na morálne apely buď na vlády, finančníkov, alebo iné subjekty na trhu. Z toho plynie jednoznačný záver, že ekonómia považuje ekonomické javy za dôsledok rozhodnutí jedincov nadaných slobodnou vôľou, čo napokon mnohí jej predstavitelia aj deklarujú. V tom však tkvie čertovo kopýtko vnútornej nekonzistentnosti. Na jednej strane objektivizácia javov a na druhej strane subjetivizácia riešení. Na jednej strane až matematicky kvantifikované vzťahy a na druhej strane výlety do teológie a moralizovania.
Táto štúdia sa pokúsi na to isté pozrieť z úplne iných základných axióm, z ktorých tá najpodstatnejšia je, že ja nepredpokladám u človeka tzv. slobodnú vôľu, ale pravý opak — striktný determinizmus v princípe rovnaký, aký sa predpokladá napríklad vo fyzike alebo biológii. Inými slovami: rozhodnutia jedincov sú determinované, sú tvorené dlhou kauzálnou reťazou, ktorá začala minimálne Veľkým treskom a trvá dodnes. Výsledky determinovaných konaní jedincov potom determinujú správanie celku, teda toho, čo súhrnne nazývame ľudská kultúra, a do toho spadajú aj javy, ktorými sa zaoberá ekonómia. O tých základných axiómach neskôr.
Verím, že sa mi postupne podarí preukázať, že dnešná podoba peňazí a ekonomických vzťahov je rovnako zákonitá ako to, že Vesmír chladne a preto zákonite vznikajú galaxie a v nich hviezdy a planéty. Zároveň som si vedomý toho, že tento pohľad sa tak vymyká z toho zaužívaného, že zaň nesiem plnú zodpovednosť, a preto ho nemôžem zasadiť do nijakej stávajúcej školy poznania, čo však neznamená, že sa neopieram o mnohé poznatky vynikajúcich vedcov či už zo samotnej ekonómie, ale hlavne evolucionistických vied, ako sú evolučná biológia, evolučná psychológia, memetika, teória nelinárnych systémov a podobne.
Vzhľadom na to, že sa môžem iba málo oprieť o nejaké podobné štúdie, je mojou povinnosťou autora čo najdôslednejšie predostrieť myšlienkové východiská, z ktorých vychádzam, preto táto štúdia nebude predpokladať nejaké hlbšie znalosti z iných vied a je vhodná prakticky pre každého čitateľa. Jej závery pravdepodobne nebudú protirečiť hlavným ekonomickým teóriám, skôr im môžu poskytnúť inšpiráciu pre hľadanie nových východísk a tak dúfam, že sa čitateľ zdatný v makroekonómii nebude nudiť . Ekonomicky málo zdatný čitateľ možno nájde vysvetlenie pojmov, ktoré počas súčasnej etapy hospodárskych cyklov tak zapĺňajú mediálny priestor.
-
- Verzia pre tlač
- Pridať nový komentár
- 2909 reads
article author