Mémová forma života síce vykazuje tri princípy živého a tiež mnoho paralel s molekulovýcm životom, súčasne však je odlišná v zásadných prejavoch:
- Mémbionty nemajú zreteľnú hranicu medzi svojou štruktúrou a štruktúrou prostredia. Nemajú zreteľné ohraničenie, akým je napríklad pokožka, alebo bunková mémbrána. Svoju integritu preto musia chrániť inak.
- Mémbionty sa rozmnožujú prostredníctvom morfov, ktoré musia vytvoriť nielen mimo svoje telo, ale aj mimo celý ekosystém, v korom žijú, mimo mozog svojho symbionta.
- Mémbionty musia neustále obnovovať svoju štruktúru prodtredníctvom rovnakých mémových metabolických tokov, aké ich vytvorili. Inak stratia svoju štruktúru, pretože fyziologické procesy mozgu vymazávajú nefunkčné synaptické spojenia. Príslovie — opakovanie je matkou múdrosti — má z pohľadu mémbiontov charakter zaháňania hladu.
- Mémbionty vytvárajú spolu dva ekosystémy: vnútorný v mozgu každého sapienta a vonkajší nad mozgami sapientov.
Tieto zvláštnosti sveta mémbiontov rámcujú výklad v nasledujúcich podkapitolách.