Anima et Machina

Vždy keď ide o to vysvetliť rozdiely medzi mužmi a ženami v nejakej oblasti nášho zložitého  ekosystému, dostáva sa nám spravidla stereotypné vysvetlenie v podobe predsudku: je to dôsledok genderových stereotypov, ktoré tu zostali z patriarchálnej spoločnosti. Údajne nie sú medzi pohlaviami také rozdiely, ktoré by ženy vopred diskvalifikovali.

Jednou z týchto tém je aj otázka, prečo je tak málo žien zastúpených v niektorých vedných oboroch STEM (science, technology, engineering and maths). S tým napríklad súvisí aj diskutovaná otázka diskriminácie žien v ich podiele na udelených Nobelových cenách práve v najstarších (a pre svet asi najvýznamnejších) oboroch fyziky, chémie, fyziológie a medicíny.

Toto sú moje poznámky z rozsiahlej práce autorov Steva Stewart-Williamsa a Lewisa G Halseyho a Lewisa G Halseyho Men, women and STEM: Why the differences and what should be done? Zatiaľ som nenarazil na prácu, ktorá by sa z toľkých strán a uhlov pohľadu tejto téme tak podrobne venovala. Pre tých, ktorých táto téma zaujíma som sa rozhodol poznámky zverejniť. Poznámky som nerobil zo záverečnej kapitoly, pretože tá je venovaná návrhom toho ako dosiahnuť lepšie zastúpenie žien v STEM oboroch, a to preto, že som notorický odporca akýchkoľvek foriem sociálneho inženierstva. Odkazy na zdroje sem nedávam, aj tak ich nikto nebude čítať a iba budú narušovať plynulosť textu. Koho to zaujme, nájde ich v orginálnom texte.

Sexuálne rozdiely v preferenciách a prioritách

• Najväčšie merané rozdiely v záujme medzi mužmi a ženami sú rozdiely v záujme o veci (objekty, stroje, abstrakcie) a o ľudí (d=0.93). Ak by sme si náhodne z populácie vybrali dvojicu muž a žena, tak by v 75% prípadoch bol muž viac orientovaný na veci a žena na ľudí. Tým sa dá vysvetliť, že oveľa viac mužov nájdeme v obloroch STEM, a zasa viac žien v takých ako pedagogika, psychológia, sociológia.
• V inženierstve je d=1.11, v mat a vede d=0.36. Ak budeme rozumne predpokladať, že ľudia pracujúci v danom odbore pochádzajú spravidla z 25% ľudí, ktorí sa o tento odbor najviac zaujímajú, rozdiely medzi pohlaviami v profesijných záujmoch by mali na svedomí celú inžiniersku rodovú priepasť a veľkú časť medzery vo vede a matematike. Sexuálne rozdiely v profesijných a akademických preferenciách skrátka nie sú zďaleka zanedbateľné a vierohodne významne prispievajú k pozorovaným rozdielom medzi pohlaviami v zamestnaní.
• Pohlavia sa líšia aj v životných prioritách. Kým muži sú viac jednoznačne orientovaní na kariéru, ženy svoje priority delia medzi materstvo a kariéru.
• Pre kariérny postup je menej žien ako mužov ochotných obetovať iné životné preferencie. Podľa jednej veľkej americkej štúdie (N ≈ 4000) nie je rozdiel medzi pohlaviami v profesijnom zameraní dôsledkom toho, že by si ženy mysleli, že kariérny postup je pre ne nemožný. Priemerná žena považuje postup za rovnako dosiahnuteľný ako priemerný muž, ale za menej žiaduci.
• Autori nevylučujú vplyv sociálnych faktorov. Podrobne rozoberajú možnosti vplyvu napríklad napodobovania správania rodičov, vnucovanie správania okolím atď. Argumentujú však tým,že tieto faktory nedokážu vysvetliť celé spektrum otázok s tým súvisiacich. No a tieto otázky lepšie dokážu vysvetliť vrodené biologické faktory
• Profesijné preferencie zostávajú pozoruhodne stabilné už pol storočia odkedy sa merajú, pričom sa významne zmenila spoločenská atmosféra. Nepomohli ani rôzne programy, ktoré mali situáciu zmeniť.
• Rovnaké sexuálne rozdiely v preferenciách boli zaznamenané naprieč národmi aj v jednej veľkej na to orientovanej štúdii (N>200000) vo všetkých 53 sledovaných národoch. Dokonca neboli vyššie ani v kultúrach, kde sú dodnes veľké rozdiely v rodovej rovnosti. Často tam boli nižšie, pretože išlo o chudobné krajiny a očakávania oboch pohlaví na lepší životný úspech v STEM bol spojený s predstavou úniku z chudoby.
• Pokusy s niekoľdňovými novorodencami ukázali vyššie zameranie chlapcov na predmety a dievčat na tváre. Dôležité je, že podobne dopadli pokusy s inými primátmi.
• Dá sa preukázať, že profesijné preferencie závisia od hladiny pohlavných hormónov v prenatálnom období. Ženy s poruchou CAH (Congenital adrenal hyperplasia), ktoré boli v prenatálnom vývoji vystavené vysokej hladine androgénov, vykazujú podobné profesijné preferencie ako muži.
• Samozrejme nemôžeme obísť evolučné vysvetlenie pre rozdiely v profesijných preferenciách. U drvivej väčšiny cicavcov sú rodičovské investície do potomstva poskytované matkami. Čiže preferencie orientované na ľudí môžu mať v tomto koreň. Je to vidno aj u CAH žien, ktoré majú menší záujem o to byť matkami. Skrátka už v prenatálnom vývoji sa mozgy formujú sexuálne odlišnými smermi. Iste, náš druh je pozoruhodný aj vysokými mužskými rodičovskými investíciami, ale výskumy ukázali naprieč kultúrami predsa len veľký zostávajúci rozdiel. Muži môžu mať viac potomkov s viacerými ženami, čo zvyšuje konkurenčnosť medzi mužmi v pohlavnom výbere, väčšiu súťaživosť a hierarchizáciu, čo je nezbytný predpoklad úspechu v STEM. Ženy skôr preferujú dobrý pocit z práce.
• Ďalší evolučný aspekt zrejme vyplýva z deľby práce, ktorú vlastne vidíme aj u našich príbuzných šimpanzov. Ženy sa viac venujú potomkom, muži súťaženiu, lovu, vedeniu bojových výprav proti iným tlupám. To sú vrodené vektory správania, ktorých dôsledky sa uplatnili aj vo vývoji STEM, kde vždy ide hlavne o súťaž (v poznaní, technológiách, inováciách, objavoch, atď.)

Sexuálne rozdiely v kognitívnych schopnostiach

• Pretože ide o tému, pri ktorej sa okamžite otvárajú nožíky vo vreckách a spúšťa sa cancel culture, autori si dali veľkú námahu aby zdôraznili vcelku triviálne veci. Teda napríklad, že neexistujú špecificky mužské a ženské kognitívne schopnosti, ale že jednotlivé kognitívne parametre obe pohlavia zvládajú lepšie, alebo horšie (viď obrázok vedľa, ktorý vlastne ikonicky zobrazuje celú otázku sexuálnych rozdielov v akýchkoľvek znakoch). Taže je tu napríklad notoricky známy fakt, že muži zvládajú lepšie priestorové úlohy a ženy komunikačné. K tomu ja dodám toľko, že obe pohlavia majú (s výnimkou chromozómu Y) tú istú sadu génov, takže v podstate celé telo aj s mozgom má tie isté časti, len rôzne sformované pre špecifické úlohy oboch pohlaví.
• Z toho samozrejme vyplýva, že nie všetci muži dokážu STEM a nie všetky ženy to nedokážu. Tu sa bavíme o gaussovskom štandardnom rozdelení pravdepodobnosti, kde niet výlučných zón, ale sú posuny v zónach. Tam kde treba excelentné výkony v STEM sa zákonite ocitne viac mužov ako žien, ak ich schopnosti spadajú do okraja pravdepodobnostného rozdelenia.
  • Pre STEM obory je kľúčová schopnosť manipulácie s mentálnymi objektami, čiže priestorová predstavivosť. Rozdiel v prospech mužov: vizuálneorientačná schopnosť d=0.48, priestorová vizualizácia d=0.23, mentálna rotácia objektov d=0.66.
  • Mechanické porozumenie kľúčové vo fyzike a inženierstve d = 0.8–1.
  • S matematickými schopnosťami je to zložitejšie. Nejaké obecné rozdiely sa nepreukázali. Predsa však tu určité rozdiely sú. V počítaní preukázali ženy d=0.13 lepšie schopnosti, najvýraznejšie v detstve. V matematickom porozumení však sú muži najmä od adolescenice lepší d=0.3. To môže mať práve dopad na STEM obory.
  • Napriek malým a naprieč kultúrami premenlivým rozdielom v priemernom skóre majú muži tendenciu prevyšovať počet žien na najvyšších úrovniach matematickej výkonnosti. V USA je od 90. rokov 20. storočia pomer mužov a žien medzi horným 1% v SAT-Math približne 1,1 ku 1, medzi prvými 0,5% je približne 1,6 ku 1 a medzi prvými 0,01% je približne 4 ku 1. Podobné pomery boli zistené aj v iných krajinách a za použitia iných testov. Výsledkom je, že schopnosti pracovať v matematicky náročných odboroch STEM bude mať pravdepodobne o niečo viac mužov ako žien.
  • Pod systemizovaním sa rozumie túžba a schopnosť porozumieť alebo vytvoriť "systémy", vrátane mechanických systémov ako autá, fyzických systémov ako galaxie a abstraktných systémov ako logika a matematika. Empatizácia sa naproti tomu vzťahuje k túžbe a schopnosti porozumieť ľuďom: ich myšlienkam, túžbam, pocitom. V systemizovaní muži prevyšujú ženy pomerne výrazne d=1.21, kým v empatizácii ženy mužov d= 0.87–0.91 To by vcelku vysvetľovalo, prečo muži viac uspejú v STEM oboroch a ženy v humanitných.
• Odkiaľ sa berú tieto kognitívne rozdiely v pohlaví? Jedným z bežných názorov je, že sú predovšetkým produktom široko rozšírených stereotypoch o pohlaviach: napríklad stereotypov, že ženy nevedia matematiku, alebo že iba muži majú vrodenú genialitu, ktorá sa údajne vyžaduje pre určité akademické odbory. V rade ohľadov môžu také stereotypy fungovať ako sebanaplňujíce sa proroctvo. Po prvé, môžu viesť rodičov a učiteľov k tomu, aby dievčatá odkláňali od činností súvisiacich s oblasťami s prevahou mužov, ako je matematika, fyzika a počítačové programovanie, alebo aby prehliadali či podceňovali ženské nadanie v týchto oblastiach, a tým ho nedostatočne pestovali. Po druhé, stereotypy môžu presvedčiť samotné dievčatá, že tieto oblasti pravdepodobne nebudú ich silnou stránkou, čo môže viesť k tomu, že o ne stratia záujem a venujú viac času iným činnostiam. Tento časový rozvrh prirodzene pomôže určiť, ktoré zručnosti sa nakoniec rozvinú. A konečne stereotypy o matematických či intelektuálnych schopnostiach žien, ak sú uvedené na výslnie, môžu v priamom dôsledku viesť k úzkosti z potvrdenia očierňujúcich stereotypov u dievčat a žien a následne spôsobiť nedostatočné výsledky v náročných testoch s časovým obmedzením (domnelý príklad javu známeho ako stereotypová hrozba).
• Problémom však je, že výskumy takéto predpoklady prinajmenšom spochybňujú. Napríklad podľa jedného výskumu sa obecnejšie predpokladá, že dievčatá sa lepšie učia ako chôlapci. Podľa iného zasa, že učitelia majú tendenciu nazerať na žiačky ako na lepšie v matematike a čítaní, napriek tomu, že výzkumy na ich žiakoch ukazujú opak. Napokon prinajmenšom pol storočia trvajúca genderová masáž americkou popkultúrou ukazuje opak, viď Harry Potter a iná produkcia, kde ženské postavy sa nadraďujú mužským. Aj keď autori nepopierajú vplyv sociálneho prostredia na vývoj správania jedincov, podľa ich názoru hrá menšiu úlohu ako sa predpokladá.
  • Veľa diskutovaných rozdielov sa vytvára v čase raného vývoja jedinca. Napríklad sexuálne diferencie v schopnosti mentálnej rotácie sa ukazujú už v troch mesiacoch a v jazykových schopnostiach v siedmom mesiaci života.
  • Tieto zmeny sú (ostatne ako iné zmeny vo vývoji) riadené sexuálnymi hormónmi. Veľa pozornosti bolo venované priestorovým schopnostiam. Ženy s CAH vykazujú v tomto smere lepšie výsledky ako priemerné ženy. Naopak muži, ktorí boli vystavení nižšej hladine testosterónu počas svojho vývoja (IHH, idiopathic hypogonadotropic hypogonadism) vykazujú priemerne horšie výsledky ako priemerní muži. Navyše tieto rozdiely boli zaznamenané aj u viacerých cicavcov, kde to dokonca bolo dokázané experimentálne.
  • Iné výskumy preukázali vzťah medzi testosterónom a schopnosťou systematizovať, schopnosťou empatizovať a verbálnymi schopnosťami.
  • Sexuálne rozdiely v spomínaných schopnostiach nepoznajú kultúrne hranice, sú približne rovnaké naprieč kultúrami. Aj keď veľkosť rozdielov sa kultúrne líši a líši sa aj v kultúrach časovo, čo by poukazovalo na možnosti sociálneho pôsobenia, pretrvávajú a navyše sa neznižujú pod istú hladinu. Wai et al. (2010) sa zaoberal pomerom chlapcov a dievčat medzi prvými 0,01% amerických siedmakov, ktorí v rokoch 1981 až 2010 skladali test z matematiky. Na začiatku 80. rokov bol pomer 13 chlapcov na jedno dievča. Začiatkom deväťdesiatych rokov to kleslo na iba štyroch chlapcov na jedno dievča, snáď v dôsledku lepšieho prístupu dievčat k dobrému matematickému vzdelaniu. Od tej doby sa však pomer medzi chlapcami a dievčatami medzi najlepšími maturantami z matematiky do značnej miery nemení, a to aj napriek intenzívnejšej snahe o odstránenie zostávajúceho rozdíelu. Medzitým pomer dievčat a chlapcov medzi najlepšími maturantami v verbálnych testoch a čitateľských schopnostíach dôsledne uprednostňuje dievčatá.
  • Podľa veľkej metaanalýzy sa u gayov a lesieb prerozdeľujú priemerné schopnosti v priestorových a lingvistických schopnostiach v smere sexuálnej orientácie.
• Samozrejme to všetko poukazuje na biologické podmieňujúce faktory. Tým sa nedá obísť ich evolučný pôvod a význam.
  • Jedným z možných vysvetlení je, že aj náš druh je polygynný, teda, že jeden samec môže mať viac samíc. To vedie k väčšej priestorovej mobilite u našich mužských prapredkov ešte umocnenej tým, že muži sa naučili loviť, čo je spojené s väčšími priestorovými a mechanickými zručnosťami.
  • Druhá možnosť jednoducho vyplýva z toho, že muži musia byť variabilnejší, pretože na rozdiel od žien majú dva pohlavné chromozómy a teda sú hormonálne diferencovanejší. Lenže tu je podľa mňa otázka, prečo by zrovna mal hormonálny rozdiel viesť k diferenciácii znakov, ak by to nepodporoval selekčný tlak prostredia. Muži skrátka majú inú úlohu ako ženy.

Sexuálne rozdiely vo variabilite

• Podľa mnohých štúdií patrí k pohlavným rozdielom aj rozdiel vo variabilite znakov. Muži sa v pozorovanom znaku viac líšia ako ženy, či už sa to týka srdcového rytmu, výšky alebo v kognitívnych parametroch. Dôsledok toho nám ukazuje obrázok vedľa. Väčší rozptyl v nejakom parametre má za následok sploštenie gaussovej krivky, čím sa na jej okrajoch vyskytuje  väčšie množstvo excelentných jedincov v danom parametri.
• Nemôže byť preto nič zvláštne na tom, že ak prostredie pozitívne selektuje nejakú vlastnosť, tak sa do význačných pozícií dostane viac mužov ako žien. Z krivky samozrejme vyplýva, že selekcia na excelentnosť v nejakom znaku uprednostňuje jedincov v jednej krajnej polohe grafu, stred a opačná strana zostáva nepovšimnutá. Tak napríklad nás zaujíma, prečo je medzi nositeľmi Nobelovej ceny tak málo žien, ale už si nevšímame, prečo je menej žien medzi krajne mentálne retardovanými.
• Variabilita v kognitívnej kapacite potrebnej pre STEM obory
  • Mnohé štúdie zistili trochu väčšiu variabilitu u mužov ako u žien v špecifických kognitívnych schopnostiach, vrátane matematických schopností, priestorových schopností a vedeckých poznatkov. U 35 z 37 skúmaných testov v jednej rozsiahlej štúdii bola vyššia variabilita u mužov ako u žien. Vo väčšine prípadov boli rozdiely v priemernom skóre medzi pohlaviami malé. Avšak vzhľadom na to, že u mužov boli variabilnejšie, mali tendenciu prevyšovať počet žien v menšine s obzvlášť vysokým skóre. (Výnimkou bolo porozumenie pri čítaní, kedy dole boli muži v početnej prevahe nad ženami — obvyklý vzor —, ale hore boli ženy v početnej prevahe nad mužmi.) Podobné výsledky sa našli naprieč národmi a kultúrami po celom svete.
  • Podobné výsledky sa našli aj pri štúdiu obecnžch kognitívnych vlastností, napríklad pri meraní IQ. Lakonicky povedané: medzi mužmi je viac nositeľov vysokého IQ a viac mentálne retardovaných, ako medzi ženami.
• Vplyv vrodenosti a prostredia na variabilitu znakov. Aj keď vplyv prostredia iste nejakú úlohu hrá, popieranie nemeniteľnej biologickej podstaty tejto variability popiera podstatu evolúcie v podobe ako ju predostrel Darwin, ale aj naše znalosti o genetike.
  • Predovšetkým sa rozdiely vo variabilite zankov mužov a žien nedotýkajú iba mentálnych schopností, ale v podstate väčšiny znakov našich tiel. Nie je na tom nič prekvaúpivé, pretože iba málo znakov je kódovaných monogénne, väčšina znakov je vytváraná komplikovanou súhrou mnohých génov, takže variabilita v génoch pôsobí súčasne na variabilitu viacerých znakov.
  • Rozdiely vo variabilite sa prejavujú už veľmi skoro. Napríklad v IQ ešte v predškolskom veku. Jedna veľká štúdia (N=16683) preukázala rozdily vo variabilite pomocou fMRI skanovania mozgov už v prvom roku života.
  • Podobné rozdiely variability boli preukázané aj u našich opičích príbuzných, čo svedčí o spoločnom evolučnom pôvode. No a u iných opíc, ako sme my, asi sotva môžeme predpoklad vplyv sociálneho prostredia na tento pohlavný rozdiel.
• Vysvetlenie vyššej variability znakov u mužov treba hľadať (ako inak) darwinisticky. Ak to tak je, plní nejaký účel, je to pozitívne selektovaná vlastnosť, pretože zvyšovala šancu na prežitie nášho druhu. V čom je teda výhodná vyššia variabilita znakov u mužov? Elegantné vysvetlenie vychádza z neoddiskutovateľného faktu, že muž môže mať za život viac potomkov ako žena. To vytvára situáciu, kde na jednej strane v extréme má nejaký muž veľa potomkov a na druhej strane iný nemá žiadneho. Ženy sa v tejto škále ocitajú niekde uprostred. No a to, že jeden muž má veľa potokov a iný ich nemá, alebo ich má málo, je spôsobené vyššou variabilitou ich znakov. U druhov, kde je reprodukčá variabilita samcov vysoká, uprednostňuje výber každý rys, ktorý zvyšuje šancu samca byť medzi tými niekoľkými málo, ktorí majú veľa potomkov, viac než tými, ktorí ich majú málo alebo žiadnych . Jedným z takýchto rysov sa zdá byť náchylnosť k riziku. U mnohých druhov uprednostňuje výber väčšiu ochotu samcov riskovať život a končatiny v honbe za statusom, zdrojmi a možnosťami párenia . Mužské riskovanie sa niekedy oplatilo a niekedy nie. Keď sa to ale oplatilo, oplatilo sa to tak bohato, že v priemere mali riskujúci samci viac potomkov než samci, ktorí neriskovali. U samíc naopak podstúpenie rizika ponúkalo menej reprodukčných výhod, pretože riskovanie nezvyšuje zároveň počet potomkov. V zložitom svete nemožno zredukovať šancu na úspech len na jeden rys, napríklad na vyššiu mieru ochoty riskovať. Vždy to závisí od konkrétnych podmienok v prostredí. To má za následkok, že aj vývoj jedinca od zygoty po dospelca musí mať vrodene vyššiu schopnosť vatriability pre mužov ako pre ženy. Tzn. že schopnosť vyššej variability je už geneticky zakódovaná.
• Existuje ešte aj neadaptacionistické vysvetlenie vyššej variability znakov u mužov ako u žien. Vychádza z faktu, že muži sú heterogameti, teda majú odlišný jeden chromozóm a ženy sú homogametické. To by už len z princípu malo zvyšovať variabilitu u samcov. Niektoré výskumy preukázali, že u druhov homogametných je nižšia variabilita samcov ako u druhov heterogametných. Podľa mňa však to nie je vysvetlením veci, ale akéhosi východiska vysvetlenia. Adapcionistické vysvetlenie totiž predpokladá nejaké genetické základné mechanizmy, ktoré umožňujú tú adaptáciu, ale genetické mechanizmy nestačia na vysvetlenie toho, prečo je nejaká variabilita výhodnejšia ako iná.

Predsudky a diskriminácia na STEM pracoviskách

• Nikto netvrdí, že predsudky nehrajú úlohu v tom, ako sa pozerá na ženy v nejakom povolaní, kde doteraz boli výlučne muži. Tu však cítim povinnosť zastať sa predsudkov, nech sa týkajú čohokolvek, teda zastať sa samotného princípu mať voči niečomu predsudok. Svet je nepopísateľne zložitý, nikto v princípe nemôže o ničom vedieť všetko. Musí teda určité veci iba predpokladať na základe dovtedajšej skúsenosti, ktorá ho formovala. V princípe máme celé naše nazeranie na svet založené na implicitných predpokladoch (predsudkoch), ktoré nedokazujeme, ale riadime sa nimi, a to preto, že nás to doteraz viedlo v priemere k úspešnému výsledku. Predsudok je kolektívna skúsenosť overená predchádzajúcimi generáciami. Miesto odsudzovania predsudkov podľa mňa dáva väčší zmysel skúmať ich pôvod a evolučný význam.
• V súčasnej identitárskej feministkami bičovanej atmosfére je samozrejme veľké kvantum prác, ktoré sa zaoberajú aj tým ako sa predsudky v oblasti STEM odrážajú v možnostiach žien na umiestnenie v STEM oboroch. Autori štúdie sa nimi zaoberajú, ja sa nimi zaoberať nebudem, kto chce si ich v práci nájde. Väčšinou sú typu: ak je v odbornej publikácii ako prvý uvedený autor muž a žena na druhom mieste, tak má väčšiu pravdepodobnosť publikovania. Oveľa zaujímavejšie sú však také práce, ktoré to spochybňujú, alebo relativizujú, a to najmä preto, že sú v súlade s predchádzajúcimi kapitolami, ktoré sa zoberajú vrodenosťou rozdielov. Sociálne prostredie nemôže zmeniť vrodenosť, môže ju len využiť, alebo potláčať.
  • Keď sa začali otvárať univerzity aj pre ženy, vládla pochybnosť, že sú k tomu intelektuálne zdatné. Medzitým prešiel nejaký čas a ženy obsadili celý rad štúdijných oborov, napríklad medicínu, pedagogiku a humenitné vedy a nikto dnes nepochybuje, že to intelektuálne zvládajú. Prečo by práve STEM obory mali byť výnimkou? A prečo by ten istý diferencujúci proces prebehol nezávisle od toho v ktorej krajine sveta sa udial?
  • Zatiaľ čo je veľa štúdií, ktoré sa zaoberajú možnou diskriminácou žien v STEM oboroch, rastie rad štúdií, ktoré pri hľadaní tejto diskriminácie zlyhali. Podľa jedného výskumu sa v priebehu jednej generácie dokonca predstava diskriminácie žien v STEM oboroch vyskytuje podstatne menej často ako v generácii predchádzajúcej.
  • Dáta z reálneho sveta siahajúce až do 80. rokov naznačujú, že hoci sa o prácu v odboroch, ako je matematika, fyzika, chémia, biológia a inžinierstvo, uchádza menej žien, u tých, ktoré satakútoo prácu uchádzajú, nie je o nič menšia pravdepodobnosť, že budú prijímané na pohovor, a o nič menšia pravdepodobnosť, že im bude táto práca ponúknutá.
  • Jedno z vysvetlení by mohlo byť, že ženy, ktoré sa dostanú v STEM do význačných pozícií môžu byť zvlášť nadané, aby uspeli v nepriateľskom prostredí mužov. Túto hypotézu v jednej štúdii overovali tak, že sledovali produktivitu v publikáciách, počet citácií, či získaných výskumných grantov. Nebol zistený signifikantný rozdiel medzi mužmi a ženami.
  • Doteraz najväčšiu štúdiu o prijímaní na STEM urobili Williams & Ceci, 2015. Dvojica zaslala hypotetické žiadosti o zamestnanie od rovnako kvalifikovaných uchádzačov profesorom biológie, ekonómie, strojárstva a psychológie na definitívny úväzok a požiadali ich, aby posúdili vhodnosť uchádzačov pre pracovné miesto. Konečná vzorka zahŕňal takmer 900 profesorov z 371 amerických univerzít. Williams a Ceci, naprieč podmienkami zistili skreslenie 2:1 v prospech žiadateliek. Táto proženská predpojatosť bola zistená vo všetkých štyroch odboroch a medzi mužskou i ženskou fakultou. (Jedinou výnimkou boli profesori ekonómie mužského pohlavia, ktorí nevykazovali žiadne výrazné skreslenie ani v jednom smere.) Táto štúdia teda skôr než zaujatosť voči ženám naznačuje, že pokiaľ ide o rozhodnutie v oblasti zamestnanosti, sú fakulty STEM zaujaté v ich prospech.
  • Ďalej autori uvádzajú prehľad niektorých štúdií, kde sa buď nepodarilo preukázať predpojatosť voči ženám, alebo sa ukázala opačná predpojatosť. deleno štandardná odchýlka.

Poznámky ku téme sexuálnych diferencií

• Parameter d, uvádzaný v štúdiách sa často používa často v psychologických a sociálnych štúdiách, pretože umožňuje porovnávať dve sady štatistických dát. Volá sa to Cohenovo d, a počíta sa ako rozdiel dvoch priemerných hodnôt podelených štandardnou odchýlkou.

  Veľkosť efektu	d
  veľmi malá	0.01
  malá	0.20
  stredná	0.50
  veľká	0.80
  veľmi veľká	1.20
  masívna	2.00

• Primárnou, sekundárnou a terciálnou úlohou ženy je zbierať zdroje na rozmnoženie, rozmnožovať druh, investovať zdroje do potomkov, kým si ich neobstarajú sami, ostatne tak to robia všetky samice na svete. Život sa udržuje vo svojich bohatých formách len vďaka tomu, že sa tieto formy replikujú skôr, ako podľahnú termodynamickému rozpadu. Baktéria nazbiera zdroje, zaškrtí sa, rozdelí svoju DNA a rozdelí svoj obsah na dve polovice a vzniknú dve nové baktérie. Dve poskytujú väčšiu šancu zachovaniu ich formy ako poskytuje jedna. Nie muži sa delia na dve bytosti, ale len ženy. Samice sú tými baktériami, ktoré sa rozdelia skôr, ako sa rozpadne ich forma. Až po týchto troch úlohách, ktoré majú všetky samice na svete, môže nasledovať nejaká ďalšia, napríklad podieľať sa na vývoji kultúry. Pokiaľ je tomu naopak, druh vymiera.
• Primárou úlohou samcov všade na svete je predovšetkým poskytovať génovú diverzitu, ktorá zvyšuje šancu druhu na prežitie. U niektorých druhov, a my k nim patríme, majú samci aj sekundárnu funkciu, a tou je investovanie zdrojov do potomkov, kým sa o seba nedokážu postarať sami.
• Odlišnosť základných životných funkcií u pohlavne sa množiacich druhov má samozrejme nezmazateľný záznam v ich odlišnej DNA. Predstava, že dve bytosti s odlišnou DNA majú nejaký znak rovnaký predpokladá, že na tento znak je vyvíjaný rovnaký selekčný tlak z prostredia. To je ovšem v prípade dvoch pohlaví dosť absurdná predstava, pretože obe majú pre zachovanie druhu úplne odlišnú úlohu. Obe pohlavia sú potom optimalizované na tieto odlišné úlohy.
• Rozvoj kultúry preto mohol prirodzene nastať skôr cez mozgy mužov ako žien, pretože muži mali menej základných životných úloh.
• Optimalizácia znakov oboch pohlaví prebiehala v období kedy sa vyvíjali naši predkovia v pralesoch či savanách. Telesné a kognitívne znaky sa vyvinuli na tento spôsob života. Je prakticky vylúčené predpokladať, že v našej evolučnej minulosti sa lovom a exploatáciou vzdialených teritórií zaoberali ženy, hoci sa to niektoré genderové aktivistky snažia dokázať. Ani v dnešných lovecko-zberačských spoločnostiach tak nečinia, čo sa zvaľuje na patriarchálnu dominanciu. Lenže toto vysvetlenie má nádych absurdnej konšpirácie, podľa ktorej by sa muži naprieč kontinentmi dohodli na tom, že budú ženy utláčať a nedovolia im loviť. Všade na svete a v našej minulosti muži lovili, ženy buď zbierali plody, alebo spoločne lovili v potokoch ryby. Čiže ženy nikde nevykonávajú taký zber zdrojov, ktorý je spojený s vysokým rizikom neúspechu. To je vcelku predpokladateľná adaptácia, pretože žena nerozhoduje len o prežití seba, ale aj o prežití potomkov.
• Riskovať môžu len muži. A musia, pretože ako aj bolo uvedené v článku, musia bojovať o možnosť sa rozmnožiť, presadiť svoju podobu druhovej diverzity, s inými mužmi. Vajíčok je málo, spermií veľa, súťaží sa o vajíčka nie o spermie. Tiež musia viac riskovať pre svoju sekundárnu úlohu, teda obstarávanie zdrojov lovom pre svojich potomkov. Musia byť schopní ísť do vzdialených teritórií a nájsť cestu späť (exploračná funkcia). Musia pri tom riskovať napadnutie predátormi. Kedže nás príroda nevybavila veľkými zubami a pazúrmi, sme len opice, tak sa u nás vyvinulo používanie nástrojov. Lenže to vyžaduje pomerne zásadnú zmenu v mozgu.
• Používanie nástrojov je v mozgu realizované tak, že je rozšírená reprezentácia povrchu nášho tela o používaný predmet (ten sa stáva akoby dočasným rozšírením tela), súčasne s bohatým prepojením na vizuálne oblasti a následne na svalovú koordináciu. Toto prepojenie je dokázateľne bohatšie u mužov ako u žien. Najstarší ľudský známy nástroj na svete — pästný klin — má prinajmenšom 2.6 mil rokov a slúžil na lov, nie na vyšívanie dečiek. Vie si niekto predstaviť, ako dlhé hodiny naša pramatka otĺka nejaký kameň do vhodného tvaru, pri tom kojí jedno decko a ďalšie dve sa jej motajú pri nohách? Muži museli schopnosť používať nástroje, zdedenú od starších primátov, rozvíjať na cielené a plánované upravovanie pôvodne náhodne nájdených tvarov kameňov na želaný tvar. To si vyžaduje určité funkcie v mozgu, spomínané v štúdii, teda schopnosť systematizovať a schopnosť mentálnej rotácie objektov.
• To sú všetko schopnosti dôležité pre prípravu a vykonávanie lovu, nie pre zber potravy a starostlivosť o malé deti. Tam sa skôr uplatnia verbálne schopnosti, skupinová kooperácia s inými ženami, praktičnosť v rozhodovaní, nezaťažená fantazírovaním o vzdialených lovištiach a horizontoch poznania, intuitívne impulzívne vyhodnocovanie rizík v prostredí.
• Pre funkčne sa rozchádzajúce fenotypy mozgov oboch pohlaví sa nevyhnutne musela rozchádzať aj evolúcia kultúrneho prostredia. Iné kultúrne entity sa rozvíjali cez mozgy žien a iné cez mozgy mužov. Je v podstate triviálnym tvrdením, že podstatné rysy našej kultúry sa rozvíjali primárne na mozgoch mužov, nie žien, pretože jednak muži mali na to viac času, a potom to, v čom sa naše kultúry najviac rozvinuli je v oblasti technológií, ktoré pomáhajú prežitiu. A tie sa nerozvíjali na zberačských schopnostiach, ale na loveckých:
  • Náboženstvá ⇒ explorácia lovíšť, sytematizovanie poznatkov, abstrahovanie, súťaž o alfa postavenie v tlupe (boh ako alfa samec).
  • Technológie ⇒ mechanická predstavivosť, mentálna rotácia predmetov, sytematizovanie poznatkov.
  • Veda ⇒ explorácia lovíšť, pozorovanie prírody, sytematizovanie poznatkov, abstrahovanie, súťaž o alfa postavenie v tlupe (kto má pravdu o svete je alfa).
• Kultúra a civilizácia sa preto tisícročia rozvíjali hlavne na mužskom variante mozgu, a to môže potom budiť dojem, že svet je patriarchálne usporiadaný. Lenže vysvetlenie tejto patriarchálnosti budeme zbytočne hľadať v morálnych kategóriách ako násilie jedného pohlavia na druhom, či v koncepte porušovania ľudských práv. Príčina je prirodzená, vychádza z pôvodného prostredia, v ktorom žili naši prapredkovia a dodnes žijú posledné zvyšky prírodných národov..Až keď bolo počas evolúcie kultúry pôvodné prostredie postupne pretvorené v civilizáciu, tak je možné hovoriť o právach, rovnosti a podobných bláznovstvách. Najprv však sa toto prostredie muselo hlavne cez mužské mozgy vyvinúť.
• Lenže ani civilizované prostredie nemá zatiaľ tú moc, aby zmenilo našu prirodzenú podstatu. Genetické zmeny prebiehajú len veľmi pomaly a sú zavislé (zatiaľ) od náhodných mutácií. Muži tak skoro nebudú rodiť a ženy nebudú excelentné mysliteľky, hraničiarky poznania.