Anima et Machina

Na nižšie uvedenej video-prednáške R. Dawkins demonštruje jeden z dôsledkov darwinistického modelu evolúcie. Prírodný výber totiž nerieši problémy tak, aby boli „najlepšie“ z pohľadu toho aby bol výsledok konštrukčne dokonalý. To by totiž prírodný výber musel poznať budúcnosť a vedieť kam sa vývoj bude uberať. Existuje veľa dôkazov, že tomu tak nie je, teda, že evolúcia nie je tzv. teleologická, nesmeruje k nejakému vopred danému cieľu. 

Jeden z takýchto príkladov R. Dawkins demonštruje na pripojenej prednáške. Všetky stavovce, vrátane nás, máme dva nervy — ľavý a pravý laringálny nerv, ktoré sa odvetvujú z vagusového nervu, ako vidno na obrázku z wikipédie. Ich úlohou je inervovať svaly hrtana. Kým pravý nerv ide hrdlom priamo k hranu, ľavý je zdanlivo absurdne prevlečený cez aortu a potom pokračuje hrdlom hore, ako ostatne vidno na obrázku. Preto sa aj volá ľavý rekurentný laringálny nerv.

Ako je to možné? Evolučný výklad je, že toto vetvenie nervov vzniklo u našich rybích predkov. Ryby, ako zrejme všetci vedia, nemajú hrdlo. Ľavý nerv smeroval z hlavy okolo aorty k hrudi ryby vcelku logicky okolo aorty.. Lenže, ako vo svojej prednáške názorne Dawkins demonštruje,  s vývojom hrdla sa musel ľavý nerv neustále predlžovať, pričom stále obchádzal aortu.

Jedným z komických dôsledkov tejto konštrukcie je, že čím je dlhší krk, tým je dlhší aj ľavý rekurentný laringálny nerv. To si obzvlášť „odskákali“ také organizmy ako žirafy alebo brontosaury, viď tu.

Prírodný výber, keď sa vyvinuli ryby, ešte „nevedel“, že raz bude vyvíjať aj krk, no a gény, ktoré zabezpečujú pri ontogenéze jedinca delenie nervov v tej oblasti optimálne rozdelili vagusový nerv určitým spôsobom. Neskôr, keď sa v dôsledku vývinu začal vydeľovať krk, už bolo neskoro prerobiť konštrukciu a jediné optimálne riešenie bolo: ľavý rekurentný laringálny nerv predlžovať a predlžovať.

To je ovšem vysvetlenie, ktoré vychádza z predstavy darwinistickej evolúcie. Mnohí to víťazoslávne uvádzajú ako dôkaz evolúcie a vyvrátenie kreacionizmu. Veď akýže by to bol Boh konštruktér, keby tak hlúpo urobil krk žirafy? Ešte aj malý chlapec, keby niečo podobno skúšal urobiť z Lega, tak by nebol taký hlúpy, aby míňal legové kocky na predlhý nerv. Vidíme jasný dôkaz slepej neinteligentnej práce evolúcie!

Alebo je to inak?

Ako vždy, aj táto argumentácia robí jednu základnú epistemologickú chybu: zamieňa si fakt s jeho interpretáciou a následne interpretáciu vydáva za fakt. Faktom je, že ľavý rekurentný laringálny nerv obchádza aortu a až potom vystupuje krkom k hrtanu. Interpretáciou javu je, že je to v dôsledku slepého konania prírodného výberu, ktorý si nedokáže dopredu plánovať svoje konštrukcie. Tvrdenie, že táto interpretácia je dôkazom evolúcie je vydávanie interpretácie za fakt.

Možno si položiť otázku: čo je nesprávne na tom, že nejaká interpretácia je považovaná za fakt? V prvom rade to, že kým tvar a poloha ľavého rekurentného laringálneho nervu je očividný fakt, ktorý si môžeme priamo (empiricky) kedykoľvek overiť, tvrdenie, že je to dôsledkom postupných krokov prírodného výberu je iba rozumovým vysvetlením toho tvaru a polohy. A to si nemáme ako overiť hmatom, čuchom, zrakom, skrátka nijako. Je to vždy iba elegantné a krásne rozumné vysvetlenie.

A rozumových vysvetlení môže byť viacero. Napríklad teologické. Boh-Stvoriteľ vec narafičil tak, aby bol náš rozum v pokušení pochybovať o tom, že naozaj stvoril život. Veď kedy inokedy sa má skutočná oddaná a slepá viera prejaviť ako v slobodnom rozhodnutí, či verím, alebo nie? Ak by bola u rýb konštrukcia tela iná a následne u plazov s krkom zasa iná, teda, že oba laryngálne nervy by boli u rýb a u neskorších stavovcov inak konštruované, tak práve rozum by hovoril: jasný dôkaz konštruktérskej múdrosti Boha. Lenže potom netreba veriť. A netreba mať slobodnú vôľu, pretože všetko je jasne dokázateľné. Boh však z nejakých jemu známych dôvodov zinscenoval svet, kde človeku dal slobocnú vôľu aby mohol veriť. Prečo? Nuž na to sa treba spýtať  niekoho iného, nie mňa. Ja mám radšej evolucionistickú interpretáciu.

Vidíme, že niet nijakého problému predložiť rozumnú, kreacionistickú interpretáciu toho istého faktu, ktorý súčasne môžeme interpretovať evolucionisticky. Ak teda R. Dawkins tvrdí, že konštrukcia ľavého rekurentného laryngálneho nervu je jasným dôkazom toho, že život bol tvorený darwinistickou evolúciou, že práve nesprávna konštrukcia je dôkazom toho, že to netvoril Stvoriteľ, tak zjavne nevie čo činí.

V prvom rade vydáva interpretáciu za fakt. Tým sa vlastne dopúšťa dôkazu kruhom, pretože skrátene hovrí toto: pretože sa organizmy darwinisticky vyvíjajú vidíme, že dopredu nemôže žiadna konštrukcia predvídať vývoj, tak vidíme nesprávne konštrukcie, teda vidíme dôkaz evolúcie. Ešte kratšie: pretože je evolúcia, tak je evolúcia. Nesporne nádherný príklad náboženskej dogmy.

Ďalšia chyba jeho argumentácie je v tom, že v pozadí nevypovedane „vieme“ čo je rozumná konštrukcia, čo je rozumné. Dawkins „vie“, že keby Stvoriteľ konštruoval žirafu, tak by predsa bol rozumný ako Dawkins a nespravil by tú hlúposť s ľavým rekurentným laryngálnym nervom.  Dawkins teda bezpečne vie, že Boh sa musí riadiť Dawkinsovým rozumom.  Dawkins je teda rovný Bohu a už sa môžeme tešiť ako rovnako ako Boh stvorí celý nesmierny Vesmír.

Keby takto argumentoval nejaký školák, tak ho možno pochválime za snahu používať rozum. Ale ak takto argumentuje oxforddský profesor, tak sa podľa mojej mienky sám seba usvedčuje z trestuhodnej naivity.