Dôsledné uplatnenie evolučných koncepcií na poznatky z parciálnych vied o človeku umožňujú načrtnúť historicky nový a vnútorne konzistentný model sapienta. Tento model by mal odrážať sapienta ako neoddeliteľnú a nevydeliteľnú súčasť bytia, Vesmíru, či prírody. Mal by to byť dôsledne de-antropomorfný a de-antropocentrický pohľad.
Články v tejto knihe budú venované pokusu o takýto model.