Inšpiráciou k tomuto článku je nastávajúce referendum a diskusie okolo neho. Moje štúdium kultúry sapientov ako mémetického ekosystému, ktorému som venoval webový projekt Anima et Machina , ma vedie k tomu aby som udalosti týchto dní, udalosti, ktoré sú donekonečna replikované slovenskými médiami chápal ako učebnicový príklad toho, ako mémetické ekosystémy kultivujú selekciou génofondu sapientov také skupiny jedincov, ktoré týmto týmto mémetickým ekosystémom udržujú stabilitu.
Kým pristúpim k samotnej téme, bude dobré si ujasniť pár pojmov. Pojmy, ktoré súvisia s mémetikou sú vysvetlené jednak v spomínanom webovom projekte, ale aj trebárs vo Wikipédii .
Referendum je v demokratickom usporiadaní spoločnosti právny akt, v ktorom sa priamym hlasovaním občanov títo vyjadrujú k spoločným otázkam, ktoré im položili ich spoluobčania. V tom je rozdiel od prijímania zákonov prostredníctvom poslancov, kde sa k spoločným otázkam občania vyjadrujú prostredníctvom svojich zástupcov — poslancov. Kým v parlamente pár sapientov rozhoduje o celej populácii, v referende si sapienti rozhodujú sami o sebe.
Toto je holý fakt, ktorý je oprostený od všelijakých tých ďalších rečí, ktoré o stávajúcom rederende šíria politici, médiá ba žiaľ aj politológovia.
Sapient hlasujúci v referende má tieto možnosti:
To, ktorú z týchto možností si ten ktorý sapient vyberie závisí v od jeho prirodzenosti, teda od konkrétnej konfigurácie génov a mémov, ktoré ho vytvárajú. To ako na koniec dopadne referendum ako celok závisí od spôsobu domestikácie určitej populácie sapientov ich kultúrou, teda ich mémetickým ekosystémom, ako sa pokúsim preukázať v tomto článku.
Vysvetlenie tohoto pojmu si vyžaduje širší kontext viažúci sa na otázku prirodzenosti sapienta. Do intelektuálne (a celkove kultúrne) provinčného Slovenska dosiaľ iba málo prenikol dôsledok rozvoja vied druhej polovice 20. storočia, najmä vied, ktoré sa viažu na evolučnú teóriu. Takými sú najmä evolučná biológia, etológia, evolučná psychológia (čo je v podstate etológia druhu Homo sapiens), neuropsychológia a mémetika — darwinistická veda o kultúre sapientov.
Podstatným myšlienkovým dôsledkom rozvoja týchto vied je opustenie predstavy človeka nadaného slobodnou vôľou, ktorú môže na rozdiel od zvierat uplatňovať na riešenie svojich životných situácií. Slobodná vôľa je iba predstava, ktorú o sebe má sapient, je tej istej povahy ako predstava Boha, či rovnosti. Správanie sa sapienta je deterministicky riadené jeho prirodzenosťou, teda v zmysle neodarwinistických koncepcií je riadené dvoma replikátormi: génami a mémami. Dá sa v určitom zmysle povedať, že tieto dva replikátory sú tie reálne subjekty, ktoré rozhodujú o výsledku referenda. Tak gény ako aj mémy sme v rôznej miere zdedili od predkov, sú výsledkom prírodného procesu, ktorý nazývame prírodný výber.
Dnes je už stále zrejmejšie, že to ako sa konkrétny sapient rozhoduje v konkrétnej situácii v podstatnej miere závisí od jeho genetickej výbavy. Viacero štúdií napríklad poukazuje na závislosť volebných preferencií sapienta v ľavo-pravom politickom kontexte od schopnosti mozgu vytvárať empatické reakcie. Táto schopnosť je vrodená, podobne ako farba očí, či vrodený sklon k obezite. Je teda zrejmé, že rozhodujúca väčšina sapientov s nižšou mierou empatie bude voliť pravicu a rozhodujúca väčšina jedincov s vyššou mierou empatie bude voliť ľavicu, či že inými slovami: za výsledok volieb sú zodpovedné určité varianty konkrétnych génov (alely génov).
(Poznámka: Nedá mi aby som sa na tomto mieste pre tých zasvätenejších do genetiky nedopustil poznámky, že pod génom nevyhnutne nemusím rozumiet kúsok DNA molekuly, ale určitý fyzický znak, ktorý sa dedí nech už akýmkoľvek spôsobom — geneticky alebo epigeneticky. Skrátka gén je tu chápaný ako vrodený znak organizmu bez ohľadu na to aká je jeho fyzická podstata.)
To, ktoré alely génov sa v určitej populácii jedincov rozšíria a ktoré nie závisí od selekčného tlaku prostredia, v ktorom populácia žije. Ak je napríklad populácia sapientov poľnohospodárska, tak sa v nej postupne rozšíria také alely génu, ktoré umožňujú dojčenie jedincov materským mliekom až do vysokého veku, pretože toto mlieko môže získavať ako potravu z domestikovaných cicavcov. Ak žije lovečsko-zberačským spôsobom života, tak mlieko môže konzumovať len počas ranného veku. Ak žije sapient poľnohospodárskym spôsobom života, tak sa alely génov, ktoré posúvajú spotrebu získaných zdrojov na neskôr (odloženie časti úrody na budúci rok ako osivo) určite ľahšie presadia ako v lovečsko-zberačskej spoločnosti, kde treba spotrebovať všetko čo sa získa, kým to je k dispozícii.
Prostredím sapientov je nielen ich prírodné prostredie, ale aj ich spoločenské prostredie, teda ich kultúra, alebo presnejšie ich mémetický ekosystém. Kultúra vytváras na gény rovnaký selekčný tlak ako povedzme dostupnosť a zloženie potravín. Určité alely génov uprednostňuje pred inými, rovnako ako šľachtiteľ uprednostňuje určité alely génov domestikovaného zvieraťa pred inými. Homo sapient je prvý domestikovaný cicavec. Domestikátorom je jeho kultúra - mémetický ekosystém. Mémy ako subjekty tejto domestikácia si vyberajú také alely génov sapientov, ktoré zabezpečia ich prežitie, teda stabilitu tej, ktorej kultúry — mémetického ekosystému.
Po tomto vysvetľovacom texte sa dostaneme k pojmu sluhovstvo. Sapienti sú opice ako iné opice. Žijú v hierarchzovaných sociétach, z čoho vyplýva, že majú vrodené kognitívne mechanizmy slúžiace k organizovaniu sa do hierarchizovaných societ. Cicavce obecne majú hierarchizované society, kde je nejaký alfa samec, či samica a podriadené jedince. U opíc primátov je táto štruktúra zložitejšia, pretože okrem alfa jedincov sú aj beta jedinci, ktorých úlohou v tlupe je regulovať, kto bude vodcom a kto nie. Vodcami sa stávajú zriedkavo, zato uzatváraním spojenectiev s alfa jedincami umožňujú ich nástup do vodcovskej pozície. Toto bolo pozorované nielen u sapientov, ale aj u ich najbližších príbuzných: šimpanzov a opíc bonobo. Politika rozhodne nie je vynález druhu Homo sapiens.
Pod sluhovstvom budeme v zmysle vysvetleného chápať v tomto článku také správanie jedincov nejakej supertlupy sapientov (napríklad národa), kde dobrovolne prenechávajú možnosti riešenia väčšiny svojich životných situácií na vodcov tlupy. Alebo ešte inak: sluhovskí jedinci sú takí, kde ich socializačné gény sú vo zvýšenaj miere posunuté v hierarchii do beta alebo gama polohy.
Taká populácia sapientov, ktorá je sluhovská má aj zodpovedajúci mémetický ekosystém , ktorý budeme ďalej nazývať sluhovská kultúra, alebo sluhovský mémetický ekosystém. Keď už sa raz nejaká forma kultúry v dôsledku prírodného výberu v nejakej populácii rozšíri, stáva sa súčasťou životného prostredia tejto populácie, a teda spätne začne vyvolávať selekčný tlak na šírenie takých alel génov, ktoré budú sluhovstvo podporovať, a vytláčať také alely génov, ktoré budú proti sluhovskej kultúre. Vytvára sa tak toľko diskutovaná „povaha národa“, v zmysle neodarwinizmu: mém-génový symbiotický komplex. Symbióza je v tom, že sluhovskí jedinci ľahšie replikujú sluhovské mémy ako mémy vlastnej zodpovednosti a takto replikované mémy zasa spätne vyvolávajú tlak na selekciu takých alel génov, ktoré podporujú sluhovské správania sapientov.
Pod Slovákmi budeme rozumieť populáciu sapientov, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, teda územia, ktoré sa viac-menej kryje s územím Horného Uhorska (bez Zakarpatskej Ukrainy).
Hypotéza hovorí, že Slováci sú výraznejšie sluhovský národ, pretože boli prakticky počas celých ich dejín v závislom postavaní voči iným národom. Toto závislé postavenie vytváralo selekčný tlak na uprednostnenie sluhovských alel génov. Následkom toho sa vytvoril sluhovský mém-génový symbiont. Slováci, ktorí v rámci pôsobenia tohoto sluhovského symbiontu nezodpovedali jeho potrebám buď žili ostrakizovaní na okraji spoločnosti, alebo, a to častejšie, ju opúšťali a asimilovali sa v iných, menej sluhovských prostrediach.
Vytvorenie samostatného štátu s implementovanými rysmi anglo-saskej kmeňovej demokracie samozrejme automaticky nevytvorili tzv. občiansku spoločnosť. Mém-génové symbionty sú mimoriadne odolné voči zmenám. Tak ako u iných podobných pokusov implementovať jeden mémetický ekosystém do iného, aj tu to dopadlo tak, že populácia iba prevzala vonkajškové mémy ekosystému, ako je parlamentná demokracia, ústavný systém a podobne, ale sluhovská podstata kultúry sa nezmenila, iba sa vonkajší alfa jedinci iných národov zamenili za poslancov parlamentu.
Ako som už spomenul, sluhovstvo tkvie v odovzdaní svojej suverenity do rúk alfa jedincov. Jedinci, u ktorých sú selektované alely génov na sluhovstvo preto budú viac replikovať také mémy, ktoré budú obsahovať starostlivosť o zverený národ, láskavosť k ľudu, pomoc občanom od štátu a podobne. Celý akt samostatnosti svojho politického života teda bude chápaný vo výbere správnych alfa vodcov, nie vo vlastnej politickej aktivite, teda vo vlastnej účasti na politických demonštráciách alebo referende.
Overením hypotézy o sluhovskosti Slovákov bude v zmysle uvedeného ich účasť na referende ako akte priameho spolurozhodovania o vlastných veciach.
P rvým potvrdením hypotézy je fakt, že na Slovensku už bolo myslím šesť referend, pričom úspešné bolo iba jedno — o vstupe do EÚ — pričom to úspešné bolo presadzované politickými stranami, čo by hypotézu potvrdzovalo, pretože sluhovský národ sa zúčastnil referenda iba v takom prípade, keď ho k tomu jeho vodcovia vyzývali.
Inak bola účasť vždy malá a referendá boli neplatné. V zmysle uvedeného teda možno povedať, že v každom z týchto referend sa rozhodlo o sluhovstve Slovákov.
Nasledujúce referendum má z pohľadu hypotézy viacero zaujímavých aspektov.
V prvom rade vzniklo ako snaha nejakých alfa jedincov o to, aby sa dostali k moci, čo určilo formu vzniku a obsah referenda. Referendum vzniklo ako súčasť predvolebnej kampane strany SaS, preto obsahuja „lákavé“ mémy ako je napríklad otázka ceny vládnych limuzín. Tí, čo podporili svojimi podpismi vznik referenda konali typicky sluhovsky, pretože podporili presadenie sa svojich alfov vo voľbách. Keď už sú pri moci aj mnohí z tých, čo podpisom podporili referendum sa ho pravdepodobne nezúčastnia, pretože voľba alfov už prebehla a z ich sluhovského pohľadu je referendum zbytočné.
S tým súvisí pohľad na referendum sluhov z iných politických subkultúr, ktorí vidia referendum ako ohrozenie postavenia nimi preferovaných alfov. Preto ochotne replikujú obranné (tzv. imunitné) mémy, ako napríklad (kurzívou uvediem opačné mémy, ktoré v sluhovskom národe majú menšiu šancu na replikáciu):
Ak má mémetika za niečo stáť, tak musí byť schopná nejakých predpovedí. Aby boli mémy schopné fungovať ako replikované kultúrne jednotky, musia byť závislé od toho, čo ich replikuje, teda od prirodzenosti sapientov. Štúdium vrodených kognitívnych schém správania a zákonitosti genetickej dedičnosti nás oprávňujú predpokladať možné symbiotické väzby medzi dvoma replikátormi: génami a mémami, väzby, ktorá obom zabezpečuje vysokú stabilitu voči zmenám. mém-génová symbióza je výborným vysvetlením neobyčajnej trvalosti jednotlivých kultúr.
Preto sa dá povedať, že konkrétna sociálna prax určitej populácie je vrodená a nesmierne obtiažne zmeniteľná. To čo je prirodzené v jednej kultúre, do inej preniká v adaptovanej forme. Tak aj referendum, ktoré je pôvodne aktom priamej demokracie sa stáva v sluhovskej populácia nástrojom ovládania populácie alfa elitou.
Ako som uviedol, Slováci majú veľa dôvodov byť typickým sluhovským národom, teda národom, v ktorom má väčšina obyvateľov tie alely génov, ktoré vytvárajú správanie gama jedincov v tlupe. V takejto populácii akýkoľvek akt osobnej angažovanosti, teda aj referendum, je vopred odsúdený na neúspech.