Tak som sa dozvedel z úryvku z knihy Jareda Diamonda: „Třetí šimpanz“, že keď psychológom predložili kresby šimpanzov, tak im diagnostikovali všelijaké psychické úchylky.
Iste, dajú sa z toho robiť všakovaké vtipy na psychológov, ale to nemám v úmysle. Psychológovia majú nesporne svoje skúsenosti a dôvody, prečo nejakú formu obrázku spájajú s nejakou psychickou deviáciou. Na mieste preto môže byť otázka: v akom vzťahu sú psychické deviácie sapientov so štruktúrou mozgu iných primátov?
Aj šimpanz nečarbe na papier náhodne, ako si možno veľa sapientov myslí. Niečo tým čarbaním v sebe uspokojuje, pretože každý organizmus primárne uspokojuje svoje potreby, a má preto pocity, ktoré ho trestajú alebo odmeňujú za jeho konanie. Ak šimpanz kreslí, tak ho nesporne jeho pocity odmeňujú. Štruktúra kresieb možno niečo hovorí o primárnych kognitívnych štruktúrach mozgu. Možno sapienti, ktorí majú nejaké psychické deviácie hľadajú to primárne uspokojenie práve v podobných kresbách ako šimpovia.
Nasvedčuje tomu zrejme aj ten fakt, že psychológovia pomerne presne odhadli pohlavie podľa kresby.