Anima et Machina

Pre sapienta samého je fakt jeho kultúry neustálym zdrojom udivovania. Odkiaľ a prečo sa vzali všetky tie stavby, knihy, teórie, umelecké diela, veda, technika, politika, ekonomika,…, a vlastne všetko „ľudské“? Odkiaľ a prečo sa vzali peniaze? Načo sú vôbec také veci opici, ktorou je každý z nás?

Ako už bolo povedané, podobne ako v živej, či neživej prírode, aj v tejto sapientej prírode budeme hľadať repliky nejakých tvarov a replikátory, v rámci ktorých sa repliky replikujú. Všetky prvky civilizácie, či kultúry existujú len v rámci sociálnych interakcií sapientov. Kniha, či atómová elektráreň, pokiaľ by nebolo sapienta, ktorý na ne reaguje by neboli rozlíšiteľné od vodného toku, či lesa, pretože by nikto nerozlíšil, či ide o elektráreň, vodný tok, knihu, či les. Existujú artefakty, ktoré vytvoril sapient, len ich obsah už nepoznáme a neustále s pokúšame ho „objaviť“. To sa týka napríklad všetkých prehistorických artefaktov, ako sú jaskynné maľby, či Stonehange. Z ich významu pre sapienta vlastne vieme isto iba jedno — vytvoril ich sapient, nevznikli iným spôsobom. Z toho vidno, že artefakty nemajú svoj obsah v sebe, ale v nás — sapientoch, že sú iba určitými tvarmi, ktoré sa replikujú od jedného sapienta k druhému. U tých prehistorických sa stratila časť tvaru, ktorý sa replikoval zrejme ústne, a preto už nepoznáme celý tvar tej informácie, iba časť (maľba, tvar kameňa).

Z uvedených príkladov je zrejmé, že môžeme akúkoľvek sociálnu interakciu medzi nejakými organizmami, ktoré žijú v societách nazvať sociálnou replikou. Na tento fakt upozornil v roku 1976 Richard Dawkins v knihe „ Sebecký gén “. Jeho motiváciou bolo poukázať na informačnú podstatu génu, ktorý je tu chápaný ako kúsok informácie, ktorá sa sama rozmnožuje — replikuje. Aby uviedol iný príklad takej samo-sa-rozmnožujúcej informácie, zaviedol predstavu kultúrneho génu, ktorý nazval súznelo mém , čo je skrátené grécke mimema (napodobňovať). Tým zaviedol do teórií o ľudskej kultúre a jej vývoji neodarwinistickú evolučnú predstavu. Ja vo svojej práci preberám tento pojem a čiastočne aj tú predstavu. Preto budem naďalej aj v štúdii o peniazoch pojem mém používať, ovšem na rozdiel od Dawkinsa a jeho nasledovníkov ako pojem zahŕňajúci celú triedu replík v sociálnych interakciách organizmov .

Každá myšlienka, každé slovo je mém, každý jednotlivý prvok kultúry sapientov, ktorý môžeme oddeliť od iných podobných prvkov je mémom. Napríklad každé písmeno každého slova. Každú jednotlivú časť oblečenia, či notu hudobnej skladby, alebo ťah štetca na plátne. Každú jednotlivú súčiastku stroja, každý pracovný úkon môžeme považovať za mém. Každá minca, hocijaký peniaz je tak isto mémom.

Všetky tieto repliky — mémy — sú v populácii sapientov replikované rovnako, ako je replikovaná farba očí, tvar hlavy, spôsob pohlavného výberu partnera, či reakcia ne nebezpečie v organizmoch. Podobne, alebo dokonca rovnako podliehajú selekčnému tlaku prírodného výberu. Tie repliky, ktoré sa dokážu medzi sapientmi šíriť rýchlejšie, či uspokojujú viac potrieb sapientov, sa šíria na úkor tých, ktoré to dokážu horšie.

Mémy ako repliky sociálnej interakcie nie sú podľa môjho názoru vlastné iba druhu Homo sapiens, ale každému sociálne organizovanému organizmu. Sociálny hmyz ako sú včely, či mravce si odovzdávajú mémy o prostredí, v ktorom sa nachádzajú a aj o stave, v akom sa spoločenstvá nachádzajú. Kŕdle vtákov, či čriedy kopytníkov, alebo tlupy primátov, hejná rýb — to všetko sú príklady organizovaných organizmov, kde samotné slovo „organizovaný“ značí spôsob, akým si musia tieto zoskupenia odovzdávať repliky prostredí, či stavov svojich, alebo celku.

Peniaze sú teda mémy.