Anima et Machina

Existencia dvoch typov replikátorov — mémov a génov — vedie pochopiteľne od vzniku teórie mémov k otázke ich koeexistencie. Jednou z možností je symbióza, teda taký útvar, ktorý sa skladá z oboch replikátorov, pričom sa tento spoločný útvar replikuje ako jeden celok.

U mémplexov (komplexov mémov) môžeme pozorovať dva typy populačných stratégií: K a r-stratégia. K-stratégiou sa rozmnožujú mémplexy, ktoré sú výrazne komplexné, majú vysokú mieru zložitosti, napríklad teórie, teológie, filozofie a podobne. Replikovanie takýchto mémplexov vyžaduje od sapienta dlhodobé úsilie a trvalý záujem, čo zasa predpokladá určitú vrodenú genetickú výbavu. Naproti tomu r-stratégiou sa rozmnožujú jednoduché mémplexy, napríklad popkultúra, módy, sexuálne artefakty, vtipy, facebookové diskusie, názory a podobne. Kým K-stratégia zabezpečí mémplexom replikáciu iba v obmedzenej populácii, r- stratégia dokáže pre svoju elementárnu jednoduchosť zasiahnuť normálny štandard populácie, v zmysle gauss-laplaceho normálnej distribúcie pravdepodobnosti.

Vytvárajú sa takto charakteristické symbiotické útvary typu sapient-mémplex. Sapienti so štandarnou vrodenou kognitívnou výbavou replikujú základné mémplexy, ktoré dráždením uspokojujú bilogickou evolúciou poskytnutú kognitívnu výbavu, ktorá sa len málo líši od našich najbližších príbuzných primátov. Deviantní jedinci s kognitívnou výbavou, ktorá by pravdepodobne v pôvodných lovecko-zberačských spoločenstvách sapientov viedla k eliminácii v pohlavnom výbere, teda k diskvalifikácii jedinca s príliš komplikovaným vnímaním, tak títo ochotnejšie replikujú zložitejšie mémplexy.

V záujme mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je aby zasiahnutý sapient mal dostatok času na ich reprodukciu. Zrejme preto býva časté, inštitucionalizované formy takýchto mémplexov, napríklad mníšske rády, vyžadujú od svojich členov sociálne vyčlenenie — samotu. Mém dobrovoľnej samoty je častou súčasťou náboženských mémplexov.

Na druhej strane je celkom pravdepodobné, že sapienti, ktorí sú vrodene sociálne deviantní, pričom ich deviácia nezasahuje iné kognitívne schopnosti, prirodzene inklinujú k replikácii mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou.

Symbióza postavená na K-reprodukčnej stratégii je vnútorne poháňaná dvoma tlakmi:

• génovým — vrodená deviácia vedúca k zhoršnej schopnosti sociálnej komunikácie a vrodená potreba komplexnejšej reakcie na podnety z okolia,
• mémickým — snaha o replikáciu veľmi komplexných mémplexov do čo najviac kópií.

Samota môže byť v takomto zmysle dôsledkom a prejom domestikácie sapienta K-mémplexami.

Ostáva ešte vysvetliť dôležité evolučne psychologické hľadisko tejto symbiózy, teda zodpovedanie otázky, akú odmenu dostáva sapient za ochotu symbiovať s K-mémplexom. Jedinec, ktorý je sociálne deviantný iba zriedkavo postráda kognitívne moduly napríklad sociálnej hierarchizácie. Aj on potrebuje mať pocit, že nie je na najnižšom stupienku spoločenskej hierarchie. Nie je preto náhodné, že súčasťou všetkých mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je mém spoločenskej výlučnosti. Všetci filozofi, teológovia a podobne sa cítia byť nadradení nad ostatnou societou, považujúm ju za hlúpu, menejcennú a podobne, aj keď to z taktických príčin explicitne nehovoria, ale replikujú mémy, ako: „ľudia sú ohlupovaní médiami“, „ľudia nemajú rovnaký prístup ku kultúre“, „škola (rodina) nesprávne vychováva“, atď, teda, že oni sú tí neohlúpení, správne vychovaní a majú dostatočný prístup ku kultúre. Zvyšovaním vlastného sociálneho statusu zvyšujú aj svoj reprodukčný úspech, čo je v zájme ich génov (pravda ak súčasťou replikovaného mémplexu nie je mém celibátu).

Z darwinistického hľadiska je vysoko pravdepodobné, že replikácia K-mémplexov vysokej komplexity bola možná až s neolitickou poľnohospodárskou revlúciou, pretože inak by neboli replikované iba deviantnými jedincami. Naopak biologicky výhodná je replikácia r-mémplexov, pretože ju uprednostnil prírodný výber na biologickej úrovni.