Anima et Machina

Aké predpoklady musí spĺňať model sveta, ktorý bude dôslednejšie ateistický?

1. Nesmie predpokladať absolútnosť v akejkoľvek forme.
2. Nesmie predpokladať iné javy, ako sú tie, ktoré sú súčasťou a dôsledkom sveta, v ktorom pôsobia.

Na akých princípoch by teda mohol byť postavený svet, ktorý by sa zaobišiel bez monoteistického Boha:

• Sebautvárajúci sa svet. To znamená mimo iné aj to, že v tomto svete platia len zákony, ktoré si sám vytvoril, lepšie povedané, ktoré sa v ňom vyvinuli. To vyplýva z prepokladu 2.
• Do seba uzavretý svet. To pochopiteľne vyplýva z predpokladu 1. V takom svete nie sú nekonečné priestory, množiny, čísla, atď možné.
• Dôsledný kauzálny determinizmus. Inak povedané: vylúčenie náhody v akejkoľvek forme. Náhoda, ktorá mení determinizmus sveta je jav, ktorý nie je jeho súčasťou, je mu nadradený ako zázrak, má charakter absolútnosti (predpoklad 1). Svet, ktorý sa sám utvára nemôže mať iné zákonitosti, ako si sám utvoril a náhoda je predpoklad javu, ktorý je z týchto zákonitostí vylúčený a je im nadradený.
• Hierarchický svet. Hierarchičnosť sveta neznamená len to, že atómy sú zložené z častíc, molekuly z atómov, život z molekúl a kultúra z mémov (kúskov mozgov), ale hlavne to, že tieto entity majú vytvorenú vlastnú formu determinizmu, ktorá nie je odvoditeľná od determinizmu hierarchicky hlbšej vrstvy.
• Prelínanie vrstiev. Vrstvy nie sú vzájomne oddelené hlavne deterministicky. Toho dôsledkom je, že napríklad vnorené vrstvy môžu v dôsledku svojho determinizmu zasahovať do determinizmu vrstiev, ktoré ich obsahujú. Práve toto sa môže javiť v týchto vrstvách ako náhoda, narušenie determinizmu. Napríklad nejaký kvantový jav môže spôsobiť nepresnosť kopírovania DNA, dopad meteoritu zmenu biosféry, zmena počasia zánik ekonomických subjektov, atď. Rovnako môže obsahujúca vrstva spôsobovať nedeterministické javy vo vnorenej vrstve. Napríklad živé systémy tak konfigurujú svoje molekuly, aby obmedzili náhodnosť kvantových javov, ktoré by značili ich rozpad.
• Obmedzenie sebautvárania inej vrstvy. Napríklad rast entropie, ako determinizmus fyzikálnej vrstvy, obmedzuje možnosti všetkých vrstiev, ktoré fyzikálne vrstvy obsahujú. Obmedzovanie sebautvárania obsahujúcich vrstviev môže byť princípom, ktorý v nich vyvoláva determinizmus známy ako prirodzený výber.

V takomto svete je Boh rovnako, ako všetko iné, iba utvorenou entitou, nie je neutvorený. V takomto svete ovšem musia aj prírodné zákonitosti byť dôsledkom nie príčinou sveta. Nesmú svetu predchádzať, musia v ňom vzniknúť ako dôsledok utvárania. V darwinovskom svete je to samozrejmosť, ktorá nikoho neudivuje. Áno darwinovský svet si svoje pravidlá neustále vytvára, sú rovnako entitami podiadenými selekcii ako organizmy. Vo fyzikálnom modeli sveta tento pohľad však asi bude vyvolávať rozpaky, pretože v ňom sú fyzikálne zákony nadradené svetu a predchádzajú mu. Boli mu dané a nijako z neho nevyplývajú.

Dôslednejší ateistický model sveta ovšem (ako každý model) nie je samozrejme bez vnútornej nekonzistencie. Hierarchickosť sveta vnucuje otázku množstva týchto vrstiev. Ak je toto množstvo nekonečné, protirečíme predpokladu 1. Ak je vrstevnatosť konečná, ostáva otvorená otázka pôvodu determinizmu základnej vrstvy. V takom prípade sa bez Boha nezaobídeme, musíme ho predpokladať ako stvoriteľa determinizmu základnej vrstvy. Potom ho však už sebautvárajúci svet nepotrebuje v nijakej forme, čo je iste ateistickejšie ako je klasický ateizmus.

V takomto tvare je tento model vlastne rehabilitáciou mechanistického deteminizmu 18. storočia, ovšem s návrhom riešenia otázok vedúcich k problému redukcionizmu cez predpoklad hierarchickosti. Navyše poskytuje vysvetľujúci rámec pre koncept prirodzeného výberu, koncept tak potrebný pre vysvetlenie sebautvárania.