Anima et Machina

V kapitole Mém ako substancia druhej formy života som zadefinoval substrát ako vrodenú štruktúru mémov. Substrát tiež môžeme chápať ako sadu vrodených nástrojov, ktorými mozog uchopuje prostredie. Túto myšlienku rozviniem ďalej.

Pojem substrátu mení pohľad na mozog. Substrát pozostáva z množstva vrodených mémových metabolických dráh a sietí, ktorých účel je plniť životné funkcie organizmu. Substrát je preto funkčný uzol medzi organickým a mémovým životom. Účelnosť organického života je využívaná pre účelnosť mémového života. Identifikovať časti substrátu značí rozoznať základné metabolické procesy, z ktorých sú tvorení mémbionti, podobne ako je tomu v bunkách, ktoré sú tiež zložené z metabolických sietí. Skúsme ich identifikovať podľa účelu, ktorý plnia pre sapienta a pre mémbionty. Tento prehľad si nekladie za cieľ úplný výčet častí substrátu, pretože téma vyžaduje intenzívny výskum. Podobný ako prebehol a stále prebieha vo výskume druhov proteínov v organickom svete.

Senzorické mémy

Senzormi organizmus reaguje na fyzické signály z prostredia. Tie už v receptoroch mení z fyzikality na reaktivitu. Tu prebieha prvá metabolická zmena z fyzikálnej informácie na mém, teda usporiadaný reakčný tok. Senzorické podnety majú podobný význam pre sapienta a pre mémbiontov. Pre sapienta ide o získanie dôležitých informácií o prostredí, na základe ktorých získava zdroje a rozmnožuje sa.

Pokiaľ už mémbiont v mozgu žije, tok senzorických vnemov udržuje jeho štruktúru [1]. Senzorické mémy majú podobnú funkciu ako receptory na povrchu buniek transportujúce látky dnu do bunky.

Ak mémbiont ešte v mozgu zatiaľ neexistuje, tak sa pomocou senzorických mémov zreplikuje. Rozmnožovacia funkcia senzorických mémov tkvie v tom, že rozložia senzoricky vnímaný vnem morfu na jeho zakódovanú informáciu o tom ako z morfu postaviť mémbionta. Analógom sú v organickom svete transkripčné faktory a enzým RNA polymeráza, ktoré zabezpečia vyhľadanie génu v DNA a jeho preklad do mRNA.

Motorické mémy

Každá reakcia organizmu končí svalovou činnosťou. Vždy ide o koordinovanú činnosť nejakej skupiny svalov. Koordinácia je motorický mém. Motorickým mémom je úchop, pohyb končatiny či prstov, hlavy, tela, očí, ale aj hlasiviek koordinovaných s ústnou dutinou do formovania fonému.

Motorika je komplexná sieť mémov rozprestretá od svalových ganglií cez gangliá v mieche, cez mozgový kmeň, malý mozog až po motorickú oblasť kortexu. Mémy motorickej oblasti kortexu určujú hierarchicky najvyššiu úroveň koordinácie, určujú ciele koordinácie. Napríklad chyť kladivo, alebo vokalizuj fonému bé. Preto sú najdôležitejšou časťou mémbiontov.

Kým pre sapienta sú motorické mémy prostriedkom ako pôsobiť na prostredie vo svoj prospech, pre mémbionty sú nástrojom na tvorbu morfov, pomocou ktorých sa dokážu replikovať.

Syntetické mémy

Senzorické mémy sa spájajú do situačných skúseností. Napríklad určitý zvuk s určitým obrazom značí nejaký typ objektu fyzikálneho sveta. Syntézu rôznych reťazcov mémov do sieťovej reakcie zabezpečujú syntetické mémy. Obecne sú koncentrované hlavne v hippocampe a mozočku, ale v rôznej miere sú prítomné aj v kortexe a neokortexe.

Pre sapienta majú syntetické mémy význam pamäte udalostí, význam usporiadania podnetov z prostredia do kategórií, podľa ktorých sa dá v prostredí orientovať. Pre mémbionty majú zásadnú úlohu v tvorbe ich vnútornej organizovanosti, pretože vytvárajú siete metabolických reakcií podobne ako enzýmy v organických bunkách.

Motivačné mémy

Hlavným účelom mozgu je zabezpečiť sapientovi prežitie a rozmnoženie do čo najviac potomkov. K tomu musí mať vrodené životné ciele v podobe reakčných štruktúr, mémov. Napríklad mozog musí vedieť rozoznať, ktorý partner je vhodnejší k pohlavnému výberu, aké je miesto v hierarchii tlupy, atď. Taktiež musí mať účelové správanie na dosiahnutie vrodených cieľov. Musí mať motiváciu.

Motivácia je spojenie vrodených cieľov s rozoznaním súčasnej situácie v prostredí. Mémy, ktoré reprezentujú vrodené ciele a realizačné mémy nazývam motivačnými mémami. Bližšie priblíženie problematiky vrodených motivácií poskytuje vedný odbor Evolučná psychológia [2].

Jadrom systému motivačných mémov v substráte je limbický systém mozgu, thalamus a hypothalamus. Pravdepodobne však budú zapojené aj nejaké oblasti prefrontálneho kortexu. V zásade platí, že každá skúsenosť syntetizovaná syntetickými mémami obsahuje aj hodnotovú väzbu na motivačné mémy.

Význam motivačných mémov je zrejmý. Na čo však slúžia mémbiontom? Ako všetky živé tvory, aj mémbionty potrebujú usmerňovať energetické toky vo svoj prospech. Mozog sapienta musí byť ochotný investovať svoje zdroje do ich rozmnoženia a do ich života. Mémbionty využívajú vrodené motivačné mémy podobne ako bunky molekuly ATP, teda ako zdroj energie pre vlastné životné pochody. Neskôr v kapitole o domestikačnom transfere uvidíme, že presmerovanie motivácií z pôvodného účelu pre sapienta na účel pre mémbionta je hlavným vývojovým trendom v mémosfére.

1. Podľa Hebbianovej teórie, ak z predsynaptického neurónu neprechádzajú signály na postsynaptický neurón, tak ten prestane udržovať synapsiu. Je v životnom záujme mémbiontov, aby do nich neustále prúdili rovnaké mémy, aké ich vytvorili pri replikácii.
2. Napríklad v knihe Barrett, L., Dunbar, R., & Lycett, J. (2007). Evoluční psychologie člověka. Portal s.r.o. Praha. alebo Buss, D. M. (2005). Handbook of Evolutionary Psychology. American Journal of Human Biology, 39(November), 1–28.