Anima et Machina

Počas ontogenézy každého mozgu sa vytvoria vrodene dané štruktúry mémov, mémových reťazcov, cyklov a sietí. To sa deje od počiatku evolúcie centrálnej nervovej sústavy. Zväčšovaním mozgovej hmoty darwinistickými postupnými krokmi rástla hustota mémového ekosystému v mozgoch, čo postupne umožnilo vznik prvých mémbiontov, ktoré dokázali udržať svoju štruktúru, mali svoju intencionalitu. Intencionalita mémbiontov je evolučná výhoda hostiteľského orgnizmu, pretože mu umožňuje hromadiť skúsenosti s prostredím a prežiť. Každá skúsenosť je vo svojej podstate mémbiont, pretože metabolizuje vrodené mémové skúsenosti do samoudržovanej štruktúry komplexnej reakcie na podnet z prostredia. To je veľká výhoda, pretože na rozdiel od vrodených mémových štruktúr, ktoré rátajú s nejakým generickým prostredím, mémbionty umožňujú prežiť v konkrétnom prostredí.

Všetky mémbionty neprežijú smrť hostiteľa. V každej ontogenéze hostiteľov sa musia nanovo vyvinúť.Zároveň platí, že ich štruktúra je  individuálna do tej miery ako je individuálny genofond hostiteľa a aké prostredie na hostiteľa vplýva. Jediný spôsob, ako tieto obmedzenia prekonať je rozmnožiť svoju mémovú štruktúru do iného mozgu skôr, ako vlastný mozog zahynie.

Obrázok 1. Protomorf

Ako je to možné spraviť? Substanciálna povaha mémbiontov je nehmotná, usporiadanie, štruktúra, organizovanosť sú nezávislé od svojich nosičov. Mémbiont je v podstate nehmotná informácia v mozgu. Aby sa replikoval do iného mozgu potrebuje hmotný nosič, ktorému vtlačí svoju informačnú štruktúru. Tento nosič musí mať takú štruktúru, aby vyvolal v inom mozgu produkciu nového mémbionta.

Mémologia je darwinistická teória, preto musí vysvetliť evolúciu javu, ako je replikácia mémbiontov. Preto sa pozrieme na také vlastnosti organizmu, cez aké tá evolúcia prebiehala. Navrhujem nazerať na organizmus ako na aktéra, ktorý robí zmeny vo svojom prostredí. Na obrázku 1 vidíme typickú situáciu organizmu (reprezentovaného mozgom). Ten urobí prvú zmenu v proatredí tým, že z neho odstráni potravu. K tomu v mozgu slúži nejaký mémbiont banánu. Následne je potrava skonzumovaná a nasleduje druhá zmena v prostredí — výkal a šupka z banánu. Zmena v prostredí nie je spojená so žiadnou replikáciou mémbionta banánu v mozgu, ale ako uvidíme, je východiskovým procesom evolúcie replikácie mémbiontov. Ide o evolučných predchodcov morfov, preto ich označujem ako protomorfy.

Obrázok 2. Akustický morf

Obrázok 3. Morf písomného textu."

Príklad na obrázku 2 ukazuje inú situáciu. Mémbiont A v jednom mozgu využije svalovú koordináciu pľúc a hlasiviek svojho hostiteľa a zmení prostredie vzduchu na akusticky modulované vlnenie, napríklad vety „Komu sa nelení, tomu sa zelení“. To cez sluchový orgán a sieť vrodených mémových štruktúr umožňujúcich reč zreplikuje do mozgu prijímateľa. Reč je najstarší kultúrny fenomén. Slová, vety, sú základné elementy kultúry, tak staré, že mali čas selekčným tlakom zmeniť štruktúru opičiho mozgu (Brockova a Warnickova oblasť v mozgu sapienta).

Zmena v prostredí má podobu akustického vlnenia vzduchu. Na rozdiel od  príkladu na obrázku 1 má tíáto zmena prostredia schopnosť zmeniť mémovú štruktúru v inom mozgu. Zmeny v prostredí vyvolané mémbiontami v jednom mozgu schopné utvoriť mémbionty v iných mozgoch som nazval morfami, z gréckeho μορφή morfí, tvar, pretože účelom morfu je preniesť tvar mémbionta medzi mozgami.

Cieľom obrázku 3 je demonštrovať inú ukážku kultúrnej entity — textu. Morf reči má tú nevýhodu, že po odoznení zanikne. Morf textu môže pretrvávať naprieč generáciami sapientov a spôsobovať nové a nové replikácie dávno mŕtvych mémbiontov. Možnosť prežiť smrť pôvodcu morfu poskytuje mémbiontom schopným generovať textové morfy tak zásadnú evolučnú výhodu, že sa objav písma nezávisle ma viacerých miestach planéty javí ako evolučná zákonitosť

Oba príklady ukazujú zásadný rozdiel medzi mémológiou a memetikou [1]. Memetika chápe mém ako alternatívu génu a potrebuje ho preto materiálny. Kultúrne artefakty sú tými génmi, na ktorých prebieha prírodný výber a v mozgoch majú iba svoju reprezentáciu. Problém však je, že memetika nevie vysvetliť ako takáto reprezentácia prebieha a hlavne načo by vôbec bola potrebná. Prečo sa musí koleso vyvíjať cez mozgy a nevyvíja sa samé, ak je predmetom prírodného výbereu [2]? Mémológia chápe kultúrny artefakt ako reprezentáciu kultúrnej entity v mozgu, ktorá je živá. Tým vlastne vychádza v ústrety memetickému konceptu, pretože kultúrny artefakt plní úlohu génu, len je umiestnený mimo telo organizmu, ktorý sa pomocou neho má vytvárať. Mémbiont musí materializovať svoju štruktúru mimo svoje telo, dokonca aj mimo telo hostiteľa. Evolúcia však prebieha v mozgoch na živých entitách rovnako ako v organickej prírode.

Analógia morfu s génom však týmto nekončí. Gén nie je samotný orgnizmus, ale kód na vytvorenie proteínu. Kód sa musí interpretovať bunečným prostredím. Podobne aj morf. Vypovedané, alebo napísané slovo nie je tým, čo to slovo značí v mozgu. Pre každého z nás slovo červená značí niečo iné, súčasne však pre všetkých niečo spoločné. [3]. Morf slova červená sa v mozgu musí interpretovať do podoby mémbionta slova červená.

Podobne ako v organickom svete sú morfy často zoskupené do štruktúr analogických DNA molekule. Hocijaký text, či výrobok sú zložené z mnohých morfov a dokopy tvoria tiež jeden morf, čo vyplýva zo symbiotickej povahy života mémbiontov v mozgu. Výrok komu sa nelení, tomu sa zelení je zložený zo šiestich mémbiontov slov, súčasne však ako celok tvorí mémbiont významu príslovia.

Morf

Zmena v prostredí organizmu, do ktorej je zakódovaný návod na stavbu mémbionta

Napokon gény neslúžia iba na rozmnožovanie organizmu, sú to návody na tvorbu proteínov. V každej bunke sa podľa návodu v génoch nestále znova a znova vytvárajú proteíny aby sa organizmus udržal pri živote. Podobnú úlohu majú aj morfy v mémovom živote. Mémbionty sú organizované na synaptických štruktúrach prepojení medzi neurónmi. Neuróny sú v prvom rade bunky, ktoré musia nákladne udržiavať aj synaptické prepojenia medzi sebou. Podľa Hebbianovej teórie, tie synaptické prepojenia, medzi ktorými je malý alebo žiaden prenos, neurón likviduje, čo je jedna z príčin zabúdania. Pre mémbionta je proto dôležité byť neustále vystavovaný morfom z prostredia, pomocou ktorých bol vytvorený, pretože pomocou nich neustále obnovuje svoju štruktúru.

Na záver upozorním na skutočnosť, že až schopnosťou tvoriť morfy sa mémbiont stavia plnohodnotne živým pretože uplatňuje všetky tri princípy života. Súčasne až tvorbou morfov sa reáne mohla spustiť evolúcia kultúry, pretože morf musí byť inými mozgami interpretovaný, pričom vznikajú mutácie a pre prírodný výber nevyhnutná variabilita.

1. Blžšie predstavenie prvého pokusu darwinisticky vysvetliť kultúru — memetiku — nájdeme hlavne v dielach Richarda Dawkinsa, Suzanne Blackmore a Daniela Dennetta
2. Kritiku nesprávneho konceptu mémológie z pozícií mémológie presvedčivo pojal Robert Aunger v knihe Electric meme. On prvý raz dokázal, že kultúrna evolúcia musí prebiehať v mozgoch, nioe mimo ne.
3. Pozri filozofickú a lingvistickú problematiku qualií.