Anima et Machina

Podľa štúdie [1] organizmy, ktoré používajú komplexnejšie obranné mechanizmy voči parazitom žijú dlhšie ako ich jednoduchší príbuzní. Nie som veľkým fanúšikom počítačových simulácií života, a preto musím zdôrazniť, že nemám priveľkú dôveru ani k tejto štúdii. Počítačová simulácia má sotva potenciál dať širšiu odpoveď ako je položená otázka. Simulovaná téma však je skutočne inšpiratívna na zamyslenie.

Je už dlhšie dokázané, že jazykové štruktúry máme vrodené. Štúdia [1] to v prípade slabík, ktoré sú vlastne základné jazykové tehličky, dokazuje. U novorodencov (vzorka priemerne 2,9 dňa stará) sa pri ich počúvaní rôznych slabík merala infračervená mapa ich mozgov. Ako autori uvádzajú, slabika blif je mozgami novorodencov zreteľne rozoznaná ľahšie ako slabika lbif, či bdif (vedel by som si predstaviť vhodnejšie príklady slabík, ale ďalej budem blif používať ako príklad).

V našich končinách sa zvykneme s pohŕdavým úsmeškom pozastaviť nad tým, že v USA sa na mnohých školách dodnes (aká to zaostalosť!!!) nevyučuje Darwinova teória, ba že náboženské organizácie bojujú za zrušenie jej vyučovania zákonom tam, kde sa táto teória vyučuje. V občasných diskusiách na túto tému zvyknem dodať: namiesto toho, aby sa vyučovala tak, ako dnes, tak jej vyučovanie radšej zrušme aj na našich školách a deti učme niečo užitočnejšie, napríklad ako zaobchádzať z peniazmi.

Na nižšie uvedenej video-prednáške R. Dawkins demonštruje jeden z dôsledkov darwinistického modelu evolúcie. Prírodný výber totiž nerieši problémy tak, aby boli „najlepšie“ z pohľadu toho aby bol výsledok konštrukčne dokonalý. To by totiž prírodný výber musel poznať budúcnosť a vedieť kam sa vývoj bude uberať. Existuje veľa dôkazov, že tomu tak nie je, teda, že evolúcia nie je tzv. teleologická, nesmeruje k nejakému vopred danému cieľu. 

V knihe Tajemství hladiny [1] A. Markoš cituje D. Abrama [2]:

V lone nadšenia z prudkého rozvoja kompjútrov a sietí sa zrodila populárna predstava nesporne inšpirovaná nekvalitnou sci-fi literatúrou — predstava singularity. Vraj keď sa dostatočne zhustí počítačová sieť a súčasne bude výkonnosť a pamäťová kapacita počítačov rásť moorovým tempom, jedného dňa počítače začnú byť inteligentnejšie ako my. Prosto nejakým „vynorením“, emergovaním komplexity. Veľmi to pripomína juadistický mýtus o vdýchnutí duše Adamovi jeho Stvoriteľom. Nepopieram, že aj mne sa to vtedy videlo byť možné.

Britský premiér David Cameron zostal pobúrený výrokmi hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý označil Britániu za "malý ostrov, ktorému nikto nevenuje pozornosť". [1]

Dmitrij Peskov len potvrdil neoddiskutovateľný fakt zostupu západnej civilzácie, iba zabudol, že tam do veľkej miery patrí aj Rusko.

My už sme do tej miery domestikovaní, že si ani nevieme predstaviť svet bez polície a súdov. Akonáhle sa niekde objaví prejav násilia, tak sa to považuje za nežiadúci jav a strach z násilia je natoľko patologický, že hoci žijeme v spoločnostiach s najviac potláčaným násilím, neustále sa bojíme.

Hoci sa vývoj vtákov od plazov oddelil pred asi 150 mil. rokov a cicavcov pred asi 250 mil. rokov, mozgy vykazujú v nových štruktúrach (mimo tzv. plazí mozog) výraznú architektonickú podobnosť, aspoň podľa [1].

Pomerne často sa v našom kultúrnom prostredí vyskytuje jeden špecifický druh nekonzistentnosti, ktorý vyplýva z dvoch vývojových línií západnej kultúry — kresťanskej teológie a z nej odštiepenej línie vedeckého racionalizmu. Nekonzistentnosť pripomína snahu o vytvorenie sterilnej plodnosti, suchej vody, či dreveného želiezka.