Anima et Machina

Britský premiér David Cameron zostal pobúrený výrokmi hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý označil Britániu za "malý ostrov, ktorému nikto nevenuje pozornosť". [1]

Dmitrij Peskov len potvrdil neoddiskutovateľný fakt zostupu západnej civilzácie, iba zabudol, že tam do veľkej miery patrí aj Rusko.

Británia už nepochybne nie je veľmoc globálna a dokonca ani lokálna. Rovnako aj Francúzsko, ktoré sa na veľmoc iba hrá. Na to, že ešte v 18. storočí boli globálnymi veľmocami Holandsko, či Španielsko, zabudli dávno aj ich občania . Rovnaký osud už začína postihovať USA.  Zápasná civilizácia stratila svoj expanzívny hnací motor, ktorým boli mesianistické mémy kresťanstva. Zostup každej civilizácie pravdepodobne takto začína.

Ochota obetovať sa v mene nejakej ideológie (mémplexu) je postupne v darwinistickom súboji vytláčaná hedonistickými mémplexami, ktoré majú nesporne väčšiu šancu na replikáciu v populácií hláv sapientov, pretože dráždia vrodené mentálne moduly odmeňujúce konanie jedinca príjemnosťou. Ak je vzostup civilizácie nejakej populácie sprevádzaný ochotou obetovať sa, je to dané tým, že v tom čase musí táto populácia bojovať o čo najvýhodnejšie postavenie v súboji s približne rovnako silnými populáciami. Vtedy majú ideologické mémplexy väčšiu šancu na replikáciu. Vtedy sú naopak dráždené vrodené behaviorálne moduly, ktoré nesporne máme, kedy je jedinec ochotný pre zachovanie génov vlastnej tlupy obetovať svoj život. Zdatnosť (fitness) jeho génov sa tým v tlupe zvyšuje. To využívajú samozrejme na svoju replikáciu rôzne náboženské a ideologické mémplexy. Presne tento vývoj vidíme dnes vo veľkých ázijských štátoch ako je Čína, India, či Pakistan.

Rovnako to vidíme aj v arabskom svete, kde prebieha huntingtonovský boj [2] medzi mémplexami západného hedonizmu (čím imámovia s chuťou dokazujú úpadok Západu) a ideologickými islámskymi mémplexami. Ťažko pedpovedať čo zvíťazí. V každom prípade ak zvíťazí Islám, tak to bude sprevádzané víťazstvom nejakého novodobého chalífa Abú Bakra, ktorý sa pokúsi obnoviť islámsku ríšu, tentoraz bez Osmanov a pod arabským vedením. Podobne obnovili Rímsku ríšu Germáni pod vedením Karola Veľkého.

V islámskom svete je podvedomá túžba po takomto čine. Túžil po tom Saddam Husajn, Muammar Qaddafi, Anvar Sadat, Osama bin Ladin a iní vodcovia Al-Qaedy a tiež zrejme aj Muhammad Mursí. Zdá sa, že nové vedenie Turecka má podobné túžby. Tiež očividne aj Irán. Ak sa to niekomu nakoniec podarí, tak bude ovládať skoro polovicu svetovej produkcie ropy a Suezský prieplav. Vtedy Západ definitívne prehral v Európe, ktorá nemá najmenšiu vôľu svoje záujmy hájiť a zjednotiť sa vie iba v otázkach hedonizmu vo forme sociálneho štátu.

Situácia veľmi pripomína obdobie cisárskeho Ríma. Konzuli v štvrtom storočí ešte kde tu skúšali nejaké výboje proti Germánom, či v Judei, ešte sa snažili udržať provinciu Britániu, ale so stále menšou podporou obyvateľstva. Aj dnes je Západ ledva schopný zlikvidovať Quaddafiho, Husaina, bin Ladina, či Mursiho, ale ako vidíme s tým následkom, že ďalšia obrana našich dlhodobých globálnych záujmov ustupuje pred potrebou riešiť hedonizmus obyvateľstva zachraňovaním sociálnych štandardov. Na Irán už skrátka niet síl a motivácie. Jediná sila, ktorá skúša zachovať bývalý lesk Západu sú USA, ale aj tu už prevládajú iné priority a klesá vôľa bojovať za nejaké mémplexy.

Malá odbočka. Katastrofa druhej svetovej vojny a neschopnosť velmocí jej zabrániť viedla americkú admnistratívu po jej ukončení k zavedeniu doktríny preventívnych lokálnych vojen. Táto vcelku racionálna doktrína hovorí, že je lepšie dnes zlikvidovať nejakého potenciálne budúceho hegemóna v lokálnej oblasti ako v budúcnosti potom viesť na zdroje vysoko náročné globálne konflikty, ktoré majú navyše neistý výsledok. Súčasťou doktríny bolo čo má nastať po lokálnom víťazstve. Malo to byť nastolenie demokracie, ktorá podľa anglosaskej historickej skúsenosti mala zabrániť ideologickým globálnym konfliktom.  Lenže táto časť očividne závisí od lokálnej kultúry a tak je dôsledkom to, že po likvidácii lokálneho diktátora nastáva lokálny chaos. A ten je aspoň akým-takým úspechom západných intervencií v moslimskom svete (Irak, Egypt, Líbia). Výhodou je, že stačí udržiavať občiansky konflik bez priamej intervencie velmoci. Ak sa trocha dopustíme čo-by-bolo-keby hriechu, tak mi nedá predstaviť si, čo by bolo, keby boli mocnosti porazili Hitlera nejakou podobnou trestnou výpravou ako proti Iraku. Možno rovnaký chaos ideologického sektárskeho občianskeho konfliktu. Možno by nebola druhá svetová, ale boli by množstvá podobných lokálnych chaosov. Možno to je zákonitý dôsledok doktríny preventívnych lokálnych vojen. Koniec odbočky.

Zdá sa teda, že civilizácie ako ekosystémy mémplexov majú svoje zákonité etapy. Vzostupná etapa býva spojená s motivovaním kognitívnych modulov zachovania génov tlupy. Vtedy sa vytvárajú a úspešne replikujú mémy cti, slávy, obetavosti v mene niečoho atď. Po úspešnom vzostupe prídu nevyhnutne teritoriálne výhody. To následne posilňuje rôzne príjemné stránky života. Vtedy nastáva pomerne dlhé a stabilné obdobie vrcholu nejakej kultúry, súčasne však nevyhnutný postupný nárast hedonizmu a s tým spojený rast kultúry hedonizmu.

Nastáva súťaž dvoch mémplexov o replikáciu do čo najviac hláv. Sú to staré mémplexy, ktoré umožnili vzostup civilizácie a nové, ktoré ju pochovajú. Staré mémplexy, ktoré sú často postavené na odriekaní okamžitého pôžitku, sa relativizujú a zosmiešňujú a označujú ako konzervatívne. Nové mémplexy naopak bujnejú, pretože sľubujú iba výhody. Obsahujú mémy — pokrok, modernosť — a tie uspokojujú potrebu ich nositeľov byť v hierarchii tlupy čo najvyššie, pretože mémy ako staré, zaostalé, či konzervatívne útočia na pocit hierarchizácie, sú to mémy „hlúposti“. Ekosystém hedonizmu nakoniec v populácii prevládne, čím zlikviduje schopnosť vlastného evolučného úspechu.

Dá sa teda povedať, že krivka vzostupu a zostupu nejakej kultúry, či civilizácie je zákonitá a nevyhnutná.

1. Webnoviny, Rusko zaútočilo, Británia je vraj bezvýznamný ostrov, http://www.webnoviny.sk/svet/rusko-utoci-britania-je-vraj-bezvy/726891-clanok.html?from=section_top_articles
2. Huntington, S. (2001). Střet civilizací. Praha: Rybka Publishers.