Anima et Machina

Čo robí Sam Harris ak rozoberá a hodnotí konanie Boha? Pomocou logických konštrukcií hodnotí nejaký jav. Čo som robil ja v predchádzajúcom texte? Opäť pomocou logických konštrukcií analyzoval nejaký pojmy a javy s nimi súvisiace.

Za týmto konaním je nevyslovený predpoklad, že rozum je ultimatívny nástroj, ktorým je možné rozhodovať čo pravda je a čo nie. Pokiaľ by tomu tak bolo, malo by byť možné rozhodnúť samotným rozumom, či tomu skutočne tak je. Dokážme rozumom, že je schopný jednoznačne rozhodnúť o svojej schopnosti jednoznačne rozhodnúť pravdivosť tohoto svojho súdu. Dostávame sa do jedného z mnohých paradoxov viery v rozum. Sú o tom popísané stohy múdrych pojednaní, hlavne však by mal každý, kto vkladá takú vieru v rozum, ako Sam Harris aspoň raz v živote čítať Kantovu „Kritiku čistého rozumu“ a pochopiť jej dôsledky.

Rozum a skúsenosť (empíria) sú síce jediné nástroje, ktorými si môžeme vytvárať náš obraz sveta, oba nástroje však majú spoločnú jednu nedostatočnosť: obmedzenosť voči skúmanému svetu, relatívnosť. Rozumom možno vytvárame nejaký obraz sveta, ale je to vždy len obraz, nie samotný ten svet.

Tu prichádzame ku kľúčovej chybe Harrisovej naivnej ateistickej argumentácie. Ak ako vedec predpokladá absolútnosť a objektívnu nezávislosť sveta od rozumu (teda ako sme ukázali predpokladá Boha), používaním rozumu, ako nástroja rozhodovania o pravdivosti tvrdení povyšuje tento nad absolútnosť a nezávislosť objektívneho sveta. Čo je z hľadiska rozumu nezmysel. Inak povedané: pomocou rozumu nie je možné o absolútnosti nič plne pravdivé vypovedať. Ako potom môže s určitosťou vedieť, čo je Boh, čo je z pohľadu Boha spravodlivé a čo nie, čo je podstatou zámernosti Boha, či je zlý alebo dobrý atď? Absolútnosť sa vymyká akejkoľvek rozumovej analýze.