Anima et Machina

Pokiaľ má niekto postavený model sveta na absolútnosti Boha, ktorý všetko riadi, je všadeprítomný všetko vie, tak nie je v nijakom rozpore s ateistom, ktorý má model sveta postavený na predstave absolútnej platnosti prírodných zákonov, ktoré sú všadeprítomné, všemocné a všetko vedia o každom objekte sveta, pretože inak by nemohli rozlišovať ako na objekty pôsobiť. Ateista s takýmto modelom sveta sa iba tvári, že svet Boha nepotrebuje, aj keď ho má postavený na všetkých podstatných božských atribútoch.

Viacerí ateisti, s ktorými som mal možnosť hovoriť, keď došli do stavu tejto úvahy, tak si akoby spokojne vydýchli a utrpenie pochybností si vyriešili zhruba takto: ak je Boh taký, tak ja s tým nemám problém. Veda môže byť síce inou teológiou, to je pravda, ale predsa len je tu viac viera podriadená rozumu ako rozum viere. Ateizmus je potom iba iná kresťanská konfesia.

Takýto postoj je možno psychicky únosnejší, lenže paradoxne rozumovo neprijateľný. Veď ak vieme, že rozum nemožno povýsiť nad rozumový predpoklad absolútnej zámernosti prírodných zákonov, tak nemôžeme vedieť, či nie je rozumnejšie povýšiť vieru nad rozum. A tak sme v situácii, kedy tí čo všeličo z náboženských pozícií o svete tvrdia neváhajúc dokonca popierať zdravý rozum a neodškriepiteľnú vedeckú evidenciu sú možno konzistentnejší ako tí, čo sa snažia povýšiť rozum nad vieru.

Lakonicky povedané: problém nemá teizmus, ale ateizmus. Preto by bol pre každého ateistu asi užitočnejší postoj, kde namiesto toho aby jeho ateizmus bol anti-teizmom, tak by mal skôr viesť k formulácii dôsledne neteistického modelu sveta. Otázkou však je, či je to vôbec možné a za akú cenu.  Ja sa v žiadnom prípade necítim byť natoľko intelektuálne zdatný, aby som na tieto otázky vedel dať nejakú prepracovanú odpoveď. Skúsim však ďalej aspoň navrhnúť možné a priori, z ktorých by mohol nejaký skutočne nový dôsledný ateizmus vychádzať.