Blog používateľa daimonion

Tušenia symbióz

Homo domesticus

Rysy domestikácie

Človek je sprevádzaný od nepamäti inými tvormi, s ktorými vytvoril zvláštny druh symbiózy — domestikovanosť. Nepochybnou súčasťou človekostredného (antropocentrického) pohľadu je aj predstava, že tieto tvory sú iné aj v tomto aspekte.

Referendum ako príklad mém-génovej symbiózy

Inšpiráciou k tomuto článku je nastávajúce referendum a diskusie okolo neho.

Očkovanie — eugenická domestikácia sapienta

Úlohou tejto úvahy nie je odhovárať, či naopak nahovárať občanov na očkovanie detí, hoci ma k jej napísaniu inšpirovala návšteva stránky občianskeho združenia  Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania

Šimpanzí umelci a sapientí psychológovia

Tak som sa dozvedel z úryvku z knihy Jareda Diamonda: „Třetí šimpanz“, že keď psychológom predložili kresby šimpanzov, tak im diagnostikovali všelijaké psychické úchylky. 

Stav v akceptácii evolučnej psychológie?

Pekný prehľad o súčasnom stave psychológie:  Examining the Acceptance of and Resistance to Evolutionary Psychology  Problém vidím ja v tom, že evolučná psychológia úplne zhodne s inými psychológiami ignoruje kultúru ako súčasť správania človeka-sapienta. 

Deviácia je vždy a vo všetkom deviácia

V článku na Oslovi Nadpriemerná tvorivosť - hranica mentálneho zdravia? sa v tom začudovaní implicitne predpokladá, že mozog môže byť v niečom implicitne vychýlený z normálu a pri tom byť vo všetkom ostatnom normálny. To je samozrejme blbosť. Nie sú gény na toto. či na hento. Gény formujú utváranie mozgu ako celku, jeho fungovanie ako celku a keď je nejaký gén mimo normál tak je mimo normál celý mozog.

Vieme vlastne v biológii čokoľvek definovať?

V článku  Hlenky a jejich důmyslná strategie přežití je opísaná zaujímavá mnohobunečná forma života. Jednotlivé bunky vytvoria organizmus vtedy, keď prídu o zdroje na prežitie. Každá si žije svoj nešpecializovaný život pokiaľ sa dá, a potom je nútená sa špecializovať aby sa vytvoril mnohobunkový organizmus s orgánmi.

Biologické čtvrtky ve Viničné

Karlova univerzita v Prahe vytvára pôdu pre pravdepodobne veľmi zaujímavý spolok mysliteľov v oblasti evolučných vied v európskom kontexte. Mená ako Zdeněk Neubauer, Jaroslaf Flégr, Anton Markoš, či Fatima Cvrčková sú zárukou hlbokého vhľadu do podstatnej otázky nášho bytia — jeho evolúcie. No a práve títo ľudia tvoria jadro dlhoročného projektu prednášok pod názvom „Biologické čtvrtky ve Viničné 7“, z ktorých audia a video záznamy je možné sledovať tu.
Syndikovať obsah