Anima et Machina

V článku  Hlenky a jejich důmyslná strategie přežití je opísaná zaujímavá mnohobunečná forma života. Jednotlivé bunky vytvoria organizmus vtedy, keď prídu o zdroje na prežitie. Každá si žije svoj nešpecializovaný život pokiaľ sa dá, a potom je nútená sa špecializovať aby sa vytvoril mnohobunkový organizmus s orgánmi.

Naše telá sú vytvorené opačným spôsobom — delením pôvodnej jedinej zárodočnej bunky, ktoré sa ovšem v princípe tiež začnú špecializovať počas vývoja mnohobunečného organizmu. Potom už zostanú špecializované, pravda s tým, že sa pokúšajú z toho pre ne nevýhodného stavu vymaniť. To sa im občas podarí a máme rakovinu.

Lenže aj baktérie sa dokážu organizovať. Napríklad rôzne druhy črevných baktérií si dokážu odovzdať tie gény, ktoré im chýbajú, čo sa dá označiť ako určitý spôsob organizácie, ktorý prekračuje druhovú bariéru a zrejme je výhodný pre črevnú mikroflóru ako celok. 

Čo nám okrem konvencie bráni uznať črevnú mikroflóru za jeden organizmus a trebárs naše telá za zhluk buniek?