Anima et Machina

Aby sme mohli urobiť ďalší krok od mémov k mémovému životu, musíme nájsť v mozgoch organizmy. Prvý krok k tomu sme urobili v popise koncepcie mému ako metabolickej zmeny informácie. Tieto mémy by sa mali ako v organickom živote vzájomne prepájať do mémových reťazcov, cyklov, sietí a nakoniec do organizmov, podobne ako v molekulárnej forme života.

Učebnicový príklad mémového reťazca [1] je základný reakčný proces v mozgu, ktorý prebieha od zmyslového podnetu, cez jeho vyhodnotenie a priradenie k iným zmyslovým podnetom do skúsenosti až po reakciu v nejakej svalovej činnosti.

We can think of the brain as a set of tracks (pathways) connecting various origins (e.g. stimuli) to destinations (responses). Miller, E. K., & Cohen, J. D. (2001). An Integrative Theory of Prefrontal Cortex Function. Annual Review of Neuroscience, 24(1), 167–202

Ako príklad mémového cyklu môžeme uviesť tzv. fonologickú slučku v pracovnej pamäti. Aby sa nejaká nová udalosť zo zmyslových senzorov zapísala do neuronálnej štruktúry, treba upevniť aktivované synaptické prepojenia. To chce čas, pretože neuróny sú bunky a musia k tomu exprimovať patričné gény a vyrobiť proteínový aparát. Aby bunky nezabudli, že to majú robiť, musia byť aktivované synaptické prepojenia neustále dráždené. Od toho je tzv. pracovná pamäť, kde podľa Baddeleyho teórie [2] sa pamäťové stopy zvukov zaznamenávajú do zásobárne, kde zaniknú do dvoch sekúnd. Tie ktoré sa majú udržať dlhšie sú opakovaným dráždením obnovované.Takýchto mémových cyklov je veľa a sú buď vrodené, alebo vytvárané dynamicky.

Z metabolických reťazcov a cyklov sa tvoria bohatšie a komplexnejšie štruktúry metabolických sietí. Každý reťazec a každý cyklus má nejaké vstupné a výstupné miesta do ktorých si vzájomne odovzdávajú mémy, čím sa udržujú v chode. Príkladom takých veľmi komplexných sietí môže byť Default mode network, sieť ktorá sa nám v mozgu vytvorí vždy keď rozmýšľame.

Fyzickým predpokladom pre tvorbu mémových štruktúr je škálovaná architektúra mozgu. Na najnižšej úrovni sú vnútri prepojené populácie neurónov, ktoré sú organizované do vyšších celkov, napríklad jadierok v thalame, alebo cytoarchitektúry koertexu (obrázok 3). Týmto sa vytvárajú lokálne siete, reťazce a cykly reakcií, teda základný predpoklad organizovanosti mémbiontov. Organizovanejšie celky sú vzájomne prepojené bohatým konektómom (obrázok 4), čím sú vytvorené predpoklady pre tvorbu sietí zo sietí, a tým vysoká komplexita organizovanosti.

Vytvárenie zložitých mémových sietí je dôležitý predpoklad pre vznik intentencionality, pretože sa vytvárajú samoorganizujúce  štruktúry, ktoré udržujú svoju stabilitu voči pôsobeniu prostredia.

Prepojenie mnohých mémových sietí do zložitejších funkčných štruktúr budeme nazývať mémovým organizmom — mémbiontom. K tomu aby sme tieto štruktúry mohli považovať za živé organizmy musia spĺňať už spomínané tri princípy živého. 

Uveďme príklad. Ak napíšem „komu sa nelení“ v slovenskom kultúrnom prostredí sa vo väčšine mozgov čitateľov doplní „tomu sa zelení“ celok známeho slovenského príslovia. Keď sa na vec pozrieme z pohľadu porekadla, tak vidímr, že si dokáže udržovať svoju štruktúru naprieč mnohými mozgami, do ktorých sa dokázalo rozmnožiť, naprieč generáciami mozgov. Má teda všetky tri podstaty živého. Usmerňuje metabolické zmeny reakčných štruktúr mozgu (metabolizmus), udržuje túto štruktúru v stabilite (intncionalita), dokže túto svoju štruktúru rozmnožiť do iných mozgov (replikácia) a vie prinútiť hostiteľa — sapienta — aby to robil (intencionalita).

Mémbiont

Živá bytosť tvorená organicky previazanou štruktúrou mémov

Mémologický pohľad je, že myseľ je veľmi zložitý ekosystém zložený z vrodených mémových štruktúr, ktoré sa v priebehu ontogenézy jedinca samoorganizujú do mémbiontov. Tieto mémbionty sa v priebehu celej evolúcie mozgov prinajmenšom stavovcov stávali stále zložitejšie až boli schopné prežiť smrť svojich nositeľov tak, že sa dokázali rozmnožiť do stále nových mozgov.

V nasledujúcej kapitole si priblížime ako sa mémbionty rozmnožujú.

---

1. Miesto pojmu metabiolickej zmeny informácie, či zmeny reakčného toku budeme ďalej v zmysle definície používať slovo mém.
2. Baddeley, A. (2010). Working memory. Current Biology, 20(4), R136–R140. 
3. Gerry Leisman1, Calixto Machado, Robert Melillo1, Raed Muale, Intentionality and “free-will” from a neurodevelopmental perspective, Frontiers
4. Wikipedia, Connectome, https://en.wikipedia.org/wiki/Connectome