Anima et Machina

Keď tak čítam [1], uvedomujem si hlbokú priepasť medzi jediným myšlienkovým konceptom, ktorý na popis dynamiky komplexných systémov máme — darwinizmom — a popisom, ktorý ponúkajú spločenské vedy.

Autori bez problémov popisujú ako niie je možné chápať náčelníctvo, alebo štát ako jednu jasne vymedzenú kategóriu. Popisujú rôzne varianty týchto foriem. Dokonca popisujú vymreté formy takých usporiadaní.

Rovnako uvádzajú, ako boli niektoré formy za daných podmienok úspešné a iné vytlačené na okraj diania, teda popisujú selekciu na variantách riešení.

Tak isto nezabudnú zdôrazňovať tradíciu, ako spôsob, ktorým sa tieto formy udržiavajú vo svojej stabilite. Tradícia, ktorá sa udržiava odovzdávaním z generácie na generáciu, teda dedičnosť.

No ale čím je definovaný každý systém, ktorý podlieha darwinovskej evolúcii?

• Variácia
• Selekcia
• Inheritibilita (dedičnosť)

V ich ponímaní sa zmeny v systéme akosi objavia ako novinka. Bolo kmeňové zriadenie, ale niekde sa z neho stal centralizovaný štát. Popíšu atribúty jedného, druhého. Kto to spravil, kedy, aké okolnosti asi boli príčinou. Z takéhoto výkladu však vôbec nevyplýva nevyhnutosť nových foriem. Vyzerá to tak antropocentricky: niekto dostal dobrý nápad a ostatných presvedčil, aby ho uznali za kráľa. Alebo donútil. Ale to je to isté, ako keby sme tvrdili, že predok tigra si povedal: „Super, nebolo by fajn byť tigrom? Vyviniem sa ja v zubatú príšeru!“

Ak niečo javí všetky znaky darwinistického systému, tak je to darwinistický systém. Je rozumné hľadať v ňom elementárne entity, ktoré podliehajú selekcii, zákonitosti, podľa akých vznikajú variability a ekosystémové zákonitosti, ktoré sa rovnako z generácie na generáciu vyvíjajú do nových a nových foriem.

Inak, podobnú kritiku a prístup uplatňujú aj autori knihy Darwin’s Conjecture: The Search for General Principles of Social and Economic Evolution [5].