Anima et Machina

Pre  náš druh je typická tlupa fluidných rodín v celkovom počte do 200  členov, čo je na opice veľa. Väčšia tlupa značí viacero výhod. Jednak  väčšie bezpečie, ale aj širšia génová diverzita. Lenže aj to má svoju  cenu, ako všetko. Väčšia tlupa je aj oveľa väčšia zložitosť vzťahov a  potreba mozgu, ktorý je schopný to zaznamenávať. To je podľa evolučných  psychológov pravdepodobný dôvod, prečo máme väčšie mozgy.

Biologickou  evolúciou sme dizajnovaní na typický opičí život v tlupách  lovcov-zberačov. Tak to bolo až do mladšieho neolitu, kedy sme pred 15 -  20 tis. z neznámych dôvodov začali žiť usadlým spôsobom života a  vyvinuli sa poľnohospodárstvo. To ovšem prinieslo problém zahusťovania  populácie na celky, ktoré ďaleko presahujú počet 200 členov. Na toto  ovšem nemáme vrodenú kognitívno-behaviorálnu výbavu, preto sa vzťahy v  takýchto populáciách museli nejako vyvinúť mimo biologickú evolúciu. A  tak nastal prudký rozvoj evolúcie mémov. Mémy sú odvtedy nad sapienta  nadradené a začinajú v stále väčšej miere podliehať vlastnej evolúcii.

Zrejme  prvými takýmito mémami boli mémy rodu. To značí mémy, ktoré sa spájali s  vrodenými mémami pokrvnej príbuznosti. V interpretačnom rámci evolučnej  psychológie ide o systém príbuzenskej selekcie (kin selection). Proste  začneme za príbuzných považovať aj tých, ktorí príbuznými nie sú. Tak  vznikol podľa mňa komplex mémov rodu. Sapient si do hlavy vreplikuje  výchovou, že tí čo žijú za hentým kopcom sú tiež „naši“, že patria do  nášho rodu. Princíp je, že sapient je tomuto mémplexu už trvale  podriadený a je ním regulované jeho správanie. Takto vznikli kmeňové  mytológie. Kmeň je preto mémová extenzia vrodených  kognitívno-behaviorálnych modulov príbuznosti.

Kmeň  však predsa len predpokladá určitú osobnú znalosť jeho príslušníkov.  Zrejme preto sa vyvinuli mémy, ktoré v kmeňových spoločenstvách nútia  sapientov replikovať mémplexy kmeňových rituálov, tak, že sa všetky  tlupy kmeňa raz do roka stretávajú na nejakom vyhradenom území. Tam sa  všetci aspoň vidia, čím sa uspokojuje priamo vrodený modul príbuznosti.

Pravdepodobne  až zmohutnenie kmeňových mytológií umožnilo rozšíriť kmene na kmeňové  zväzy. A odtiaľ mi príde celkom prirodzené, že vznikne mytológia, teda  ekosystém mémov, ktorý už dokáže usmerniť správanie sapienta smerom k  príbuzenskému správaniu k inému sapientovi aj vtedy, keď toho sapienta v  živote neuvidí. Všetky štátne a národné ideológie majú túto schopnosť.  Len musia byť zložitejšie ako čistý kmeňový rituál, teda sú  komplexnejšie a teda sa musia dlhšie a častejšie do hláv replikovať.