Pre náš druh je typická tlupa fluidných rodín v celkovom počte do 200 členov, čo je na opice veľa. Väčšia tlupa značí viacero výhod. Jednak väčšie bezpečie, ale aj širšia génová diverzita. Lenže aj to má svoju cenu, ako všetko. Väčšia tlupa je aj oveľa väčšia zložitosť vzťahov a potreba mozgu, ktorý je schopný to zaznamenávať. To je podľa evolučných psychológov pravdepodobný dôvod, prečo máme väčšie mozgy.
Biologickou evolúciou sme dizajnovaní na typický opičí život v tlupách lovcov-zberačov. Tak to bolo až do mladšieho neolitu, kedy sme pred 15 - 20 tis. z neznámych dôvodov začali žiť usadlým spôsobom života a vyvinuli sa poľnohospodárstvo. To ovšem prinieslo problém zahusťovania populácie na celky, ktoré ďaleko presahujú počet 200 členov. Na toto ovšem nemáme vrodenú kognitívno-behaviorálnu výbavu, preto sa vzťahy v takýchto populáciách museli nejako vyvinúť mimo biologickú evolúciu. A tak nastal prudký rozvoj evolúcie mémov. Mémy sú odvtedy nad sapienta nadradené a začinajú v stále väčšej miere podliehať vlastnej evolúcii.
Zrejme prvými takýmito mémami boli mémy rodu. To značí mémy, ktoré sa spájali s vrodenými mémami pokrvnej príbuznosti. V interpretačnom rámci evolučnej psychológie ide o systém príbuzenskej selekcie (kin selection). Proste začneme za príbuzných považovať aj tých, ktorí príbuznými nie sú. Tak vznikol podľa mňa komplex mémov rodu. Sapient si do hlavy vreplikuje výchovou, že tí čo žijú za hentým kopcom sú tiež „naši“, že patria do nášho rodu. Princíp je, že sapient je tomuto mémplexu už trvale podriadený a je ním regulované jeho správanie. Takto vznikli kmeňové mytológie. Kmeň je preto mémová extenzia vrodených kognitívno-behaviorálnych modulov príbuznosti.
Kmeň však predsa len predpokladá určitú osobnú znalosť jeho príslušníkov. Zrejme preto sa vyvinuli mémy, ktoré v kmeňových spoločenstvách nútia sapientov replikovať mémplexy kmeňových rituálov, tak, že sa všetky tlupy kmeňa raz do roka stretávajú na nejakom vyhradenom území. Tam sa všetci aspoň vidia, čím sa uspokojuje priamo vrodený modul príbuznosti.
Pravdepodobne až zmohutnenie kmeňových mytológií umožnilo rozšíriť kmene na kmeňové zväzy. A odtiaľ mi príde celkom prirodzené, že vznikne mytológia, teda ekosystém mémov, ktorý už dokáže usmerniť správanie sapienta smerom k príbuzenskému správaniu k inému sapientovi aj vtedy, keď toho sapienta v živote neuvidí. Všetky štátne a národné ideológie majú túto schopnosť. Len musia byť zložitejšie ako čistý kmeňový rituál, teda sú komplexnejšie a teda sa musia dlhšie a častejšie do hláv replikovať.