Anima et Machina

Mnohé z morfologických a behaviorálnych znakov fenotypu domestikanta má aj druh, ktorý sám seba nazval Homo sapiens sapiens. Pri posudzovaní morfologických, fyziologických, či behaviorálnych znakov, ktoré by mohli byť vyvolané domestikačným tlakom narážame na niekoľko špecifických ťažkostí:

• Chýba divá forma, ku ktorej by sme mohli náš druh prirovnať podobne ako napríklad psa k vlkovi. Všetci sapienti na svete vykazujú domestikačné znaky. Hoci by sa tento fakt mohol zdať ako diskriminujúci predstavu sapienta ako domestikovaného druhu, množstvo paleontologických nálezov predchodcu nášho druhu, teda Homo erectus, taktiež množstvo nálezov poddruhu Homo sapiens neanderthalensis a v neposlednom rade neolitické nálezy nášho druhu do značnej miery podporujú predstavu domestikácie Homo sapiens sapiens. Súčasne treba povesať, že domestikácia je proces priebežný a nie konečný. Rôzne rozdiely možno teda pozorovať aj voči prírodným národom, kde predpokladám menšiu mieru domestikácie ako ju pozorujem u národov civilizovaných. Takisto možno aj v rámci jednotlivých populácií, či rás pomocou historických a archeologických záznamov pozorovať určitý vývoj (viď odkazy).
  
• Sapient je mimoriadne evolučne úspešný druh. Podobne ako sinice, či baktérie osídlil všetky kontinenty planéty. Z toho vyplýva záver, že treba odlíšiť vplyv na vnútrodruhové zmeny daný tlakom lokálnych prírodných podmienok od tých, ktoré sú vyvolané tlakom domestikácie. Napríklad rasové zmeny sú zrejme do veľkej miery spôsobené štandardným procesom tlaku prírodného výberu na oddelené populácie v iných klimatických a geologických podmienkach.
  
• Problém selekčných potrieb domestikátora. Vzhľadom na to, že na rozdiel od domestikácie organizmov sapientom vieme pomerne dobre identifikovať selekčné potreby domestikátora, u domestikácie samotného sapienta narážame na ťažkosti, vyplývajúce z teoretickej nejednoznačnosti doterajšej predstavy autodomestikácie. Vzhľadom na to, že táto práca považuje za domestikátora darwinistický ekosystém mémov, je táto ťažkosť podľa mojej mienky prekonateľná hľadaním evolučných zákonitostí v mémosfére planéty.
  

V ďalších kapitolách sa pokúsim predložiť hlavné znaky, ktoré môžu byť dôsledkom domestikácie sapienta. Tieto znaky nás oprávňujú chápať náš poddruh druhu Homo sapiens ako poddruh, ktorého výstižný názov by mohol byť Homo sapiens domesticus.

Literatúra a odkazy:

1. Stella, M. (2006). Marco Stella Teorie autodomestikace v německé antropologii a biologii do roku 1945. Kontext, důsledky, zastánci. 2006. http://www.fhs.cuni.cz/etologie/index.php/en/downloads/doc_details/5-teorie-autodomestikace-v-nemecke-antropologii-a-biologii-do-roku-1945-kontext-dusledky-zastanci
2. Stella, M., & Havlíček, J. (2009). Skončila lidská evoluce? Autodomestikace vs. prostředí evoluční adaptovanosti. http://bio.natur.cuni.cz/~flegr/ctvrtky/historie.php?skrok=2008/2009

3. Leach, H. M. (2003). Human Domestication Reconsidered. Current Anthropology, 44(3), 349–368. doi:10.1086/368119