Anima et Machina

• Preukázanie mechanizmu replikátora - musí to byť niečo fyzikálne a nie v mysli. Mechanizmus musí poskytnúť testovateľný prípad tvrdenia evolučného procesu. Mechanizmus musí verne kopírovať skutočnosť s nízkou úrovňou chyby alebo zmeny (aj keď tam musí byť nejaká nepresnosť). Nesmie byť pochýb o tom, že konkrétne dedičné vzory boli mnohokrát presne replikované.

• Línia replikátora musí byť neporušená dostatočne dlho na to, aby mohol nastať proces adaptácie na vonkajšie faktory, ktoré nastanú. Ak mém pochádza z niekoľkých centrálnych zdrojov a vznikne po ich niekoľkonásobnom replikovaní, potom to nie je dostatočné. Preto, keď veľa ľudí kopíruje myšlienku z určitej knihy, a potom ju neprevezmú za svoju vlastnú, nemôže sa ďalej vyvíjať. Dokonca aj keď existuje preukázateľná schopnosť napodobňovať a demografické štatistiky naznačujú, že ide o evolučný proces, stále to môže byť prípad, kedy k žiadnemu trvalému vývoju v skutočnosti nedochádza (Edmonds 1989).

• Po dlhú dobu musí úspech replikovania mému preukázateľne súvisieť s rozpoznateľne porovnateľnými výhodami mému, v medziach mechanizmu a súvislostiach replikácie. Ak dôvody, prečo je  jeden mém úspešnejší ako iné majú len vágnu vierohodnosť, potom to nestačí.

• Dynamika musí byť číselne v súlade s platnými teóriami populačnej genetiky, Priceova kovariancia a výber teorémov (Price 1970, 1972).

Nie je pravdepodobné, že takéto prípadové štúdie budú mať vysoko ambiciózny charakter (napr. vysvetľovanie zložitých ľudských orgánov), ale len obmedzený rozsah, o ktorých budú dostupné kvalitné dáta. Môže sa vyskytnúť aj mnoho ďalších memetických procesov, ale cieľom tohto bude, byť nepopierateľne preukázateľný. Akonáhle sa jedna takáto prípadová štúdia objaví, môžeme sa pokúsiť o ambicióznejšie prípady, no náročnejším prípadom nebudeme veriť, pokým niektoré jednoduchšie prípady nebudú preukázateľné.

• Riekanky. Tu je preukázateľný proces kopírovania, v ktorom sa deti naspamäť učia riekanky od svojich rodičov a učiteľov. Rýmovanie a rytmus pomáha zabezpečiť presnú replikáciu naprieč generáciami, a to by mohlo preukázať súvis úspechu riekaniek s ich funkciami (napr. ako si ich ľahko zapamätať). Existuje niekoľko evidencií pochádzajúcich spred niekoľkých sto rokov ako "knihy ľudového čítania” pochádzajúce z obdobia vzniku kníhtlače ( Opie and Opie, 1997 ).

• Právne frázy. Úspešné právne frázy (t. j. tie, ktoré uspeli v právnych prípadoch) sa znova používajú v právnych dokumentoch ako sú zmluvy a zákony. Sú doslovne kopírované, aby nevznikol priestor pre iný spôsob ich výkladu. Štúdiom dynamiky ich vývoja a línie by sa dalo preukázať, že ich výsledkom je významný evolučný proces.

Výzva 2: Teoretický model pre určenie toho, kedy je vhodnejšie použiť memetický model

Jedným z hlavných vysvetľujúcich tvrdení memetiky je, že v istom zmysle sa mémy vyvíjajú vo vlastnom záujme viac , než len ako výsledok voľby podľa vlastného záujmu `hostiteľských' jednotlivcov. Ako extrém niektorí memetici (napr. Rose 1998, Blackmore 1999) tvrdia, že ľudské mozgy nie sú v podstate "nič iného, než” hostitelia pre takéto mémy - nemajú žiadne zmysluplné zdôvodnenie mentálnej existencie bez týchto o seba sa zaujímajúcich mémov. Avšak rozsah týchto nárokov a "pridaná hodnota“ k viac konvenčnému (t. j. biologicky postavenému) vysvetleniu, sú nejasné. Zdá sa nám viac pravdepodobné, že pokiaľ by hosťujúce mémy vo všeobecnosti nepreberali žiadne biologické zvýhodnenia jednotlivcov, "hostiteľ” by sa biologickým spôsobom nevyvíjal. Mozog je z biologického hľadiska nákladná organizácia a nebolo by došlo k jeho vývoju, ak by bol vývoj inicializovaný len pomocou iných osôb (t. j. mémov).

• Mala by vytvoriť nejaké druhy predikcií, kedy bude memetický model vhodný (t. j. že podá vysvetlenie alebo predikciu), a kedy nie. Inými slovami je potrebné, aby povedala, kedy bude užitočné vytvárať model, ktorý bude kopírovať o seba sa zaujímajúce mémy.

• Táto teória by mala fungovať s informáciami, ktoré bolo niekedy možné získať, teda nie na základe nedosiahnuteľných informácií (napr. zloženia duševných stavov).

• Teoreticky by museli byť pochopiteľné, pokiaľ ide o dôveryhodnosť, vhodnosť a zrozumiteľnosť svojho základného mechanizmu. Predpoklady, za ktorých tento model bude fungovať by museli byť pomerne jasné a prakticky stanoviteľné.

• Táto teória by musela byť overiteľná pozorovateľným javom a nie založená len na vierohodnosti jej predpokladov.

Možná podoba takejto teórie nám nie je celkom jasná, ale dokážem si predstaviť teóriu, ktorá nejako porovnáva kondíciu príspevkov mémov so zameraním na mémy a kondíciu ich príspevkov so zameraním na jednotlivcov, ktorí sú ich "hostiteľmi”.

• Mikro-správanie jednotlivcov musí byť vierohodné. To znamená, že potrebuje odrážať vzory správania, ktoré by tretie strany považovali za naozaj možné. Správanie založené na silnom a priori predpoklade (napr. optimalizácie funkcií) alebo nemodifikovaných (off-the-shelf?) algoritmoch (napr. genetické algoritmy) by nebolo vhodné.

• Objavené správanie musí byť preukázateľne výsledkom evolúcie v zmysle kritérií vo Výzve 1. To znamená, že musí byť substančnou a opakovanou replikáciou vzorov. Úspešnosť replikácie vzorov musí byť preukázateľná prostredníctvom ich charakteristík. Musí vzniknúť dlhá neprerušená evolučná línia konania atď.

• Objavený memetický proces nesmie byť priamo "navrhnutý do” simulácie. Toto kritérium  môže byť ťažké posúdiť, ale minimálne by malo platiť: žiadny vstavaný ani priamo odvodený proces replikácie alebo imitácie, vznikajúci evolučný proces by mal byť závislý na určitých podmienkach a nastaveniach a správaní osôb, ktoré nie sú samozrejme určené na ovplyvnenie smerovania procesu (t. j. ponechávajú opisnú vierohodnosť).

Takáto simulácia demonštruje možnosť, že memetický proces by sa mohol objaviť v populácii dôveryhodných osôb. Viac abstraktný či menej realistický dizajn takejto simulácie, bude menej presvedčivý. Je nepravdepodobné, že by takáto simulácia bola pre-šperkovaná alebo veľmi všeobecná, skôr bude obyčajnejšej povahy.

Takáto simulácia by mohla byť zložená z populácie interagujúcich, o seba sa zaujímajúcich jedincov, ktorí sa vyvinú v primerane komplexnom prostredí. Bolo by potrebné preukázať, že sekundárne evolučné procesy, najskôr imitácia a neskôr evolúcia, vznikli z ich vzájomného pôsobenia, takže sa nakoniec sekundárny evolučný proces stane seba-riadiacim, a nebude priamym záujmom osôb (v zmysle Výzvy 2). Vznik memetických procesov presiahne len porovnanie, či vyhrávajú predurčujúce genetické alebo kultúrne operátory (alebo boli viac efektívne) - bude to ekvivalent predvedenia simulácie vzniku života z interakcie chemických látok.