Anima et Machina

Na webe elektronického časopisu JoM-EMITu nájdete uverejnenú túto informáciu: "This incarnation of JoM-EMIT is closed. The existing papers will continue to be freely accessible at this site. There was to be a relaunch but after several years nothing has happened. The links are now fixed!" v preklade približne:  "Toto stelesnenie JoM-EMIT je zatvorené. Existujúce dokumenty budú aj naďalej voľne prístupné na tejto stránke. Malo nastať oživenie, ale po niekoľkých rokoch sa nič nestalo. Odkazy sú nateraz pozastavené!" (Journal of Memetics)

Preto som sa rozhodla postupne preložiť a uverejniť jednotlivé články publikované v rokoch 1997 až 2005. Začala som síce od konca, avšak, postupne budú články zoraďované podľa pôvodného dátumu uverejnenia. Moje preklady sú skôr pracovné, a keďže nie som profesionálny prekladateľ, určite budú obsahovať veľa nepresností, preto ocením a vopred ďakujem za každú pripomienku, či komentár, ktorý sa bude vzťahovať k chybám v prekladoch. (ttakiež potešia komentáre, ktoré sa budú týkať obsahu prekladov). Na webe uverejňovali svoje články priebežne, aj s odstupom niekoľkých rokov, poprední memetici.

K základným informáciám o memetike a memetikoch je preto vhodné na tomto mieste uviesť, že pojem memetika zaviedol v 80. rokoch 20. storočia Douglas Hofstadter a vzťahoval sa k Dawkinsovmu térmínu "mém" (z r. 1976), všeobecne hovorí o disciplíne, ktorá sa usiluje o evolučné modelovanie prenosu informácií v kultúre. (Memetika , Wikipédia, 2010) V závislosti od definície mému sa delí memetika na dve školy – internalistov a externalistov. Internalisti (Aaron Lynch, Richard Brodie, Gibran Burchett, Leveious Rolando, Larry Lottman) sa pridŕžajú Dawkinsovej prvej definície mému ako „jednotky kultúrneho prenosu“ alebo druhej definície mému ako „jednotky kultúrneho prenosu, ktorá môže byť kopírovaná a nachádza sa v mozgu" a externalisti (Derek Gatherer, William Benzon), ktorí chceli prekonať nedostatok memetiky spočívajúci v tom, že interné entity mysle nie sú pozorovateľné (i keď internalisti sa domnievali, že im to v budúcnosti pokročilá technológia umožní), a zamerali sa na merateľné aspekty kultúry. Susan Blackmore na rozdiel od nich akceptovala internú aj externú definíciu mému. Definičný dialóg vyústil v roku 1998 do Sympózia o memetike organizovaného v rámci 15. medzinárodnej konferencie kybernetiky, ďalšia konferencia sa konala hneď nasledujúci rok v Cambridgei a vyústila do publikácie s názvom Darwinizujúca kultúra: Stav memetiky ako vedy (Darwinizing Culture: The Status of Memetics as a Science, 2000), editovanej Aungererom, s predhovorom Daniela Dennetta. (Memetics. Internalists and externalists, Wikipedia, 2010). V roku 2002 publikoval internalista Robert Aunger zhrňujúcu publikáciu s názvom Elektrický mém (The Electric Meme, 2002).