Včera večer sme so synom pozerali rozprávky, mnohé sú na jeho vek (21 m.) asi príliš náročné, akiste im zatiaľ nerozumie (určite nie všetkému), no v tomto období sa mu pravdepodobne rozširuje slovná zásoba a je veľmi zaujímavé sledovať, ako. Denno-denne aj tridsaťkrát za deň (podľa toho, koľko času sme vonku a koľko venuje iným činnostiam) sleduje rovnaké scény z rôznych rozprávok, vyžaduje od nás, aby sme ich zas a znova púšťali dokola. Momentálne sú najpopulárnejšie "Teta vláčik ide" a "Traktor zľakol", nedokáže slová vysloviť čisto a ani spoluhlásky "l,r", ale to vôbec neprekáža tomu, aby sme vedeli, čo od nás chce a aby neustále opakoval niektoré slová a slovné spojenia. Robí mu radosť, keď počuje známe slová a s radosťou ich aj opakuje. Alebo zopakuje nové slovo, ktoré započul v rozprávke a to aj tri štyrikrát po sebe. Naposledy sa nám stala zábavná zámena slov "gebuľa" a "cibuľa". So slovom "cibuľa" sa synček zoznámil už dávnejšie, toto slovo mu je dôverne známe a samotný predmet veľmi obľúbený, keďže má momentálne obdobie replikovania nielen slov, ale aj činností a tou je aj šúpanie (nielen cibule, ale najmä tej). Keď však počul v rozprávke slovo "gebuľa", rozbehol sa preč, obyčajne nosí k pozeraniu rozprávok predmety, o ktorých sa tam hovorí, preto sme začudovane s mužom na seba pozerali a čakali, čo za "gebuľu" prinesie. Nakoniec som zistila, že si šiel do chladničky po pórik (v domnení, že je to cibuľa) a opakoval dokola "gebuja, gebuja"...Je zrejmé, že nielenže si zamenil dva predmety na základe vonkajšej podobnosti (pórik a mladá cibuľka), ale aj dve slová, ktoré sa foneticky na seba z veľkej časti podobali a to dvoma slabikami "ci-bu-ľa" a "ge-bu-ľa". Snažili sme sa mu vysvetliť, že cibuľa nie je gebuľa, lenže on bol úplne zamestnaný šúpaním novej "gebule" a opakovaním nového pojmu. V čom možno vidieť replikačnú činnosť mozgu? V replikovaní nového pojmu na základe zvukovej zhody dvoch slov.