Anima et Machina

Migrantská kríza poskytuje neutíchajúci prílev inšpirácie pre hľadanie možných ekosystémových zákonitostí v mémosfére západnej civilizácie, ale aj planéty. Napríklad podľa [1]:

« … Když každý, kdo vysloví obavu z nekontrolovaného přílivu statisíců a brzy už milionů běženců, je hned hnědá pakáž (braunes Pack), fašista, rasista a pravicový extremista – pro opovržlivé tituly si merkelismus nejde daleko – inu, schoulí se německý človíček do sebe a myslí si své. Co asi, naznačil nedávno provedený průzkum veřejného mínění, položivší reprezentativnímu vzorku občanstva otázku: Jak dalece se, vážená dámo, vážený pane, v současné debatě přiznáváte k svému názoru? Výsledek byl tento: pětačtyřicet procent dotázaných dam a pánů udalo, že se k svému názoru přiznat neodvažují, aby nebyli za fašistické, rasistické etc. psy. … »

Jednou z podstatných ekologických zákonitostí je mimoriadna výhodnosť symbiózy mémplexov s mémplexami moci. Pokiaľ sa mémplexu niečo také podarí, tak ho musia mozgy replikovať, čiže na jeho replikáciu sú nútené vynaložiť vyššie zdroje ako by ich vynakladali jednoduchou symbiózou s vrodenými mémplexami.

Mémplex ústretovosti voči migrantom (MÚVM) je jednoznačne proti prirodzenosti sapienta, pretože ako bolo už aj vedecky doložené, xenofóbnosť je behaviorálne rozšírenie imunitného systému [2]. Aby sa mohli mémplexy takejto ústretovosti replikovať, nevyhnutne potrebujú symbiózu s mémplexami moci (zákonmi, morálnymi normami, atď). Otázkou je, čo sa s nimi stane pri replikácii do mozgov.

Normálne by sa usídlili len v dočasnej pamäti a nenašli by v mozgu symbiotického partnera. Takže by boli postupne zabudnuté, čiže darwinovsky povedané: v dotyčnom ekosystéme mémov by vyhynuli a nestali by sa pre jeho nositeľa súčasťou modelu sveta. Rovnako ako keby sa povedzme do toho ekosystému pokúšal vreplikovať nejaký mémplex bubáka.

Lenže v symbióze s mémplexom moci majú veľkú šancu. Stávajú sa súčasťou mapy ohrozenia, teda systému mémplexov, ktoré vytvárajú varovné asociácie s terénom prostredia. Kam nechodiť, lebo je tam nebezpečie. Každý podnet zvonka, ktorý obsahuje MÚVM automaticky motivuje mozog k opatrnému správaniu, ale hlavne k replikácii MÚVM prinajmenšom v niektorých prípadoch. Na otázku: „Ste za pomoc migrantom?“ povie častejšie „áno“, čiže ho zreplikuje, ako keby MÚVM nebol v spojení s mémplexom moci.

MÚVM a všetky podobné mémplexy "názoru na niečo", majú pomerne riskantnú stratégiu prežitia. Dôležité z dlhodobého hľadiska je, či ich nevytlačia zo symbiózy konkurenčné mémplexy skôr, ako si dokážu vytvoriť symbiózy s inými mémplexami v tak štruturálnej bohatosti, že sa stanú pre stabilitu ekosystému nevyhnutné rovnako, ako sú v biosfére nevyhnutné baktérie v každom ekotope a ekostéme.

V súťaži so xenofóbnymi mémplexami majú MÚVM nevýhodu v tom, že sú pre sapienta vrodene neprirodzené a pri vhodnej situácii ich xenofóbne mémplexy môžu v symbióze s mémplexami moci nahradiť. Cyklický charakter západnej civilizácie, v ktorom hrajú dôležitú ekosystémovú úlohu mocenské mémplexy volebných cyklov (pripomína to ročné cykly v biosfére), sústavne narúša vzniknuté symbiózy, čím na ich vývoj pôsobí ako selektor prirodzeného výberu. To v prípade MÚVM znamená, že majú horšie šance v čase, kedy sa vytvárajú vo voľbách nové symbiózy mémplexov moci s mémplexami názorov.

Kým v období medzi voľbami majú šance okrajové názorové mémplexy na úspech v symbiotizácii s mémplexami moci, pretože cez malé skupiny mémbotov (aktivistov, fanatikov, skrátka mozgov schopných vytvárať iba riedky a plochý model prostredia) môžu vyvíjať rýchlymi symbiózami s mémplexami mediálnych ekotopov výhodnú ponuku symbiózy s mémplexami moci, v období volieb sa situácia radikálne mení. Úspech, či neúspech prežitia názorového mémplexu preto závisí od toho, s koľkými mémplexami moci už stihol utvoriť symbiózy a v koľkých rôznych mémových ekotopoch.

Literatúra a odkazy:

1. Frýbort, L. (2015). NĚMECKO: Optimismus a naivita, sestry rodné, Neviditelný pes. http://neviditelnypes.lidovky.cz/nemecko-optimismus-a-naivita-sestry-rodne-fj2-/p_zahranici.aspx?c=A151129_204903_p_zahranici_wag
2. Schaller, M., & Neuberg, S. L. (2012). Danger , Disease , and the Nature of Prejudice ( s ). Advances in Experimental Social Psychology, 46, 1–54. doi:10.1016/B978-0-12-394281-4.00001-5