Mokrý sen o pravdivosti vedy jedného scientistu
Tak nejako sa u nás v ostatnom čase rozpútal boj pokrokárov proti
tmárstvu tých, čo sú buď proti očkovaniu, interupcii, alebo za homeopatiu
a najnovšie proti GMO. S pocitom križiaka idúceho oslobodiť Svätý hrob od
pohanov, založenom na nespochybniteľnej autorite Svätého Písma, pardón
Vedy, vedia nepochybne, že Pravda je len jedna a je — ako inak — na ich
strane. Ak je niekto majiteľom inej pravdy (všimnime si: pravdy s malým p),
ako vedeckej, tak je tmár, spiatočník, patrí do stredoveku a vôbec, do
blázinca. Veď predsa pokrok je tu, dnes neupaľujeme čarodejnice. Veda
predsa ukázala to, či ono. Celkom sranda je, že vlajkovou loďou pokrokárov
je SME, potomok to plátku SMENA, denníka komunistickej mládeže, ktorá
bola pokrokovým predvojom mládeže sveta. Veď predsa Marx dokázal — ako
inak, vedecky — že ľudstvo kráča pokrokovo ku svetlým zajtrajškom.
Dosť bolo srandy, pozrime sa na článok očividného križiaka vedeckej pravdy Petra Celeca Akty GMO: Pravda je tam vonku – vo vede Moje komentáre k Celecovmu textu sú v tejto farbe
Už je to nejaký ten rok, keď boli Akty X „in“. No zdá sa, že Mulderovo „trust no one“ sa s časovým oneskorením rozšírilo a zľudovelo.
Žijeme v časoch nedôvery. Neveríme politikom, lekárom, Európskej únii, vedcom... A to je v poriadku. Čo si budeme hovoriť: do značnej miery môžu za nedôveru samotní politici, lekári a vedci. Aj keby boli všetci skvelí, skepsa a nedôvera sú základom pokroku, lebo umožňujú hľadať alternatívne riešenia. Dôvody nedôvery sú oveľa hlbšie, ako metodické. Vyplývajú z nemožnosti obsiahnutia celku bytia jeho časťou, teda naším modelom. V princípe je každé tvrdenie o celku chybné, vrátane tohoto. Pre tých, čo by radi mali svet prehľadne usporiadaný a logický je to samozrejme neprijateľné.
Tie ale treba opäť overovať a pristupovať k nim s rovnakou nedôverou. Nájsť alternatívu je jednoduché. Stačí pár klikov a ponúkajú ju fašisti, šarlatáni, klamári... Ale ako im môžeme všetkým bezvýhradne veriť? Lebo sú alternatívou? To nám naozaj stačí? Správne, nestačí. Problém však je nájsť rozlišovacie kritérium, ako uvidíme ďalej. Je to taký ťažko riešiteľný problém, že vlastne viedol k postmodernému vývoju vo filozofii a hľadaniu paralelity metód popisu toho istého.
Nevieme ani, čo vyrastie z človeka
Ani odborníci celkom presne nevedia, čo je geneticky modifikovaný organizmus. To ale neznamená, že neexistujú definície. Európska legislatíva napríklad stanovuje hranicu 0,9 percent pre geneticky modifikovanú potravinu. Ak potravina obsahuje viac ako 0,9 percent z geneticky modifikovaných organizmov, musí byť označená.
Prečo práve 0,9 percent a nie 0,75 percenta alebo 23 percent, to neviem. Ak by totiž boli GMO také nebezpečné, asi by mi vadilo aj 0,09 percenta. Asi konsenzus... Aha. Takže alternatívnou k alternatíve, ktorú ponúkajú "… fašisti, šarlatáni, klamári …" je „konsenzus.“ Koho? No vyvolených. Synoda biskupov 160 nositeľov nobelových cien. podporená vyše 900 štúdiami nižších teológov. Pravdivosť tvrdenia je „dokázaná“ hlasovaním. Nič proti tomu, ale v tom prípade je asi sotva možné obhájiť „objektívnosť“ takej pravdy, tú istú objektívnosť, ktorou sa pri horlení za pravdivosť vedeckej metódy oháňajú Lenže nech je synoda akokoľvek veľká, stále je jej pravda iba subjektívna, len v tú pravdu verí veľa subjektov. Ani synoda sa totiž nevyhne paradigmatickému pohľadu, pretože jej iné nezostáva, ako z nejakej základnej paradigmy vychádzať. Krásne to preukázal Thomas Kuhn vo svojej slávnej knihe [1] .
V minulosti boli GMO definované obsahom DNA z iných organizmov. Hoci toto stále platí, technológie idú rýchlo dopredu a možnosť editácie genómu mení realitu.
Dnes často ani nepotrebujeme vkladať cudziu DNA, stačí zmeniť – prepísať tú vlastnú. Keď sa mení sekvencia DNA, ide samozrejme o genetickú modifikáciu, nie však podľa platných predpisov. Technológie sa vyvíjajú oveľa rýchlejšie ako zákony.
Mimochodom, ak považujete aj túto metódu za niečo neprirodzené, vedzte, že na rukách a v ústach práve máte státisíce baktérií, ktoré majú v sebe presne tie enzýmy, ktoré sa na editáciu genómu využívajú. Tak tento argument je úplne od veci. Množstvo tých enzýmov majú nielen mikróby v našich ústach, ale aj v samotných našich bunkách. Ale to nie je najdôležitejšie, dôležité je, že hoci majú mikróby enzýmy, ktoré my nemáme, nerobia v našich bunkách zásahy do našej DNA. Symbióza s nimi zabezpečila, že oni nezasahujú do našej DNA a my do ich. Ako vždy: selekcia sa robí na znaky organizmov, nie na DNA.
GMO predstavujú nové kombinácie génov a naozaj nevieme, čo sa stane, ak sa dostanú mimo uzatvorené priestory. Nuž, to ale platí napríklad aj o každom novom človeku. Na Slovensku sa narodí ročne okolo 50-tisíc detí, každé z nich je genetický unikát, ktorý ešte na svete nebol a nikto nevie, čo sa stane, keď vyrastie. Uff … Tak to je úplne mimo argument. Každý narodený človek je genetický unikát? Toto tvrdenie usvedčuje autora z neznalosti genetiky. Každý človek má s každým 100% zhodu génov. Všetci máme tie isté gény. Líšime sa vo variantách, alelách, týchto génov. Teda, napríklad ten istý gén, ktorý popisuje výrobu nejakého proteínu tvorí tento proteín, či už má o pár písmen viac, alebo menej, alebo má niektoré písmená zmenené. Ak ten proteín nedokáže bunka podľa toho génu vytvoriť, tak je gén nefunkčný, čo môže viesť k diskvalifikácii celého organizmu. Podstatné je, že krížením rodičov nevznikajú nové gény, iba sa miešajú varianty z bazéna alel génov druhu Homo sapiens. To je predsa úplne niečo iné, ako keď vložíte do genómu myši gén z morskej riasy a myš potom v tme svetielkuje. Nech by ste myši krížili akokoľvek dlho, k takémuto génu sa nedopracujete. Autorove tvrdenia nie sú zavádzajúce, šarlatánske?
Štatistika nepustí, niektoré z nich sa stanú vrahmi, zlodejmi, niektoré aj politikmi. Iste, ale z s istotou nebudú v noci svetielkovať. Nevieme, čo sa stane, keď sa začínajú pestovať nové odrody rastlín, plemená dobytka a podobne. Ak sa budú vysádzať GMO rastliny ako monokultúry, bude to problém. Stačí si spomenúť na Tatry.
Ale to nemá nič s genetickými modifikáciami.
Riaďme sa vedou
Neviem, čo ste mali dnes na raňajky, ale ak nežijete v lese a neživíte sa korienkami a lesnými plodmi, nič z toho, čo ste zjedli, nie je z voľnej prírody.
Povedzme taký chlieb so šunkou a paradajkami. V prírode nenájdete ani taký dobytok, ani také paradajky, ani takú pšenicu. Všetky spomínané organizmy boli tisícky rokov umelo šľachtené a sú geneticky modifikované – náhodou, pomaly a s neistým výsledkom.Autora opäť treba usvedčiť z nevedomosti. Cielené šľachtiteľstvo je veľmi nový jav. Prakticky začal koncom 18. storočia [2] . Domestikácia organizmov jednoznačne nebola dôsledkom cieleného procesu, ale dôsledkom symbiotického procesu, ktorý pravdepodobne mal najprv fázu spolužitia, ktorá bola čisto založená na tom, že sme vedľa seba žili (synantropia). Napríklad mucha domáca (Musca domestica) sotva bola cielene vyberaná a napriek tomu je zmenená oproti divej forme. Ale to nie ja až také dôležité. Podstatné na tomto vyslovene hlúpom argumente je, že zmeny na tých domestikovaných organizmoch vôbec nemuseli byť zmenami v genóme. Napríklad rozdiely v genóme vlka a psa sú nepatrné, ak vôbec nejaké. Kľúčom k domestikácii nie sú zmeny v genóme, ale fenotypová plasticita organizmu, teda ako s tým istým genómom dosiahnene rôzne tvary výsledného organizmu. Takže použiť domestikované organizmy (ako podporný argument pre génové modifikovanie DNA organizmov) je úplne kontraproduktívne, pomáha to skôr tým, ktorí sú proti GMO Ak sa nechcete živiť mutantmi, obávam sa, že veľa alternatív nemáte.
Nie. Ani „bio“ potraviny nie sú riešením.
Takže záver je, že sú GMO bezpečné? Nie. Ja si viem predstaviť GMO ako biologickú zbraň, ale zároveň viem, že GMO produkujú inzulín pre diabetikov, môžu dekontaminovať znečistené prostredie a ako rekombinantné probiotiká liečiť choroby.
GMO nemožno všeobecne vyhlásiť za bezpečné alebo nebezpečné, podobne ako pri baktériách, zvieratách, ľuďoch alebo rastlinách. Niektoré sú jedovaté, niektoré sú liečivé.
Je potrebný výskum a ten sa pri GMO aj robí. Len by bolo dobré výsledky akceptovať a podľa nich sa zariadiť. Nositelia Nobelovej ceny nevyzývajú k nekritickému akceptovaniu všetkých GMO, ale konkrétnej GMO rastliny. A presne o to ide. Ale aj tu platí, že nech je koľkolvek prác, ktoré potvrdzujú neškodnosť GMO ryže, tak pravdivosť tvrdenia o neškodnosti je nesprávna. Správne je povedať, že na základe toho, čo zatiaľ vieme o GMO ryži, nevieme preukázať jej škodlivosť.
Hodnoťme konkrétne GMO, nie metódu ich prípravy. A ak je raz vedecky preukázané, že konkrétna GMO vakcína, vírus pre génovú terapiu alebo aj zlatá ryža sú bezpečné, riaďme sa tým. Práve toto tvrdenie je podľa súčasnej metodiky vedy NESPRÁVNE, čo opäť autora usvedčuje z toho, že vôbec nevie o čom tak horlivo píše. Vďaka K. Popperovi [3] dnešná veda prijala za metodický imperatív princíp falzifikácie, podľa ktorého nejaké vedecké tvrdenie platí, kým sa ho nepodarí vyvrátiť. Vedecké tvrdenia aj majú byť tak formulované, aby ich bolo možné vyvrátiť, inak sa nepovažujú za vedecké. Tvrdenie: „A ak je raz vedecky preukázané, že konkrétna GMO vakcína, vírus pre génovú terapiu alebo aj zlatá ryža sú bezpečné, riaďme sa tým“ je jednoznačne nevedecké, pretože sa nedá falzifikovať.
Rozlišujme kvalitu informácií
Žijeme v čase obrovského prívalu informácií. Je extrémne dôležité rozlišovať ich kvalitu. A keď „aktivisti“ tvrdia jedno a nositelia Nobelových cien niečo iné, asi to má odlišnú informačnú hodnotu.No iste, len je problém ten rozdiel povýšiť na Pravdu s veľkým P.
Ak má dnes zmysel niečo učiť žiakov a študentov, tak je to práve rozlišovanie informačných zdrojov a ich kvality.
A keď aj napriek tomu pochybujeme ako agent Mulder, je to výborná motivácia skúmať a robiť vedu. Hoci sa vám poďakuje až budúcnosť. Mimochodom, rád by som vedel, či sa na Slovensku vedci, lekári alebo učitelia vedia zhodnúť napríklad na spoločnom stanovisku voči konšpiračným teóriám, šarlatánskym metódam alebo odmietaniu GMO.
Jasné stanoviská a väčšia účasť vo verejnej diskusii by možno v očiach verejnosti pomohli zvýšiť dôveryhodnosť a prípadne aj príslušné rozpočtové kapitoly.
Ako sa ukazuje aj na uvedenom príklade, mnohým križiakom vedy chýba to najdôležitejšie v poznaní, a to pokora pred nepoznateľnosťou sveta. Žiaden model sveta nemôže obsiahnuť to, čo modeluje, iba zložitosť sveta sploští do nejakej konštrukcie. Táto konštrukcia (téza, hypotéza, dôkaz, fakt, tvrdenie, atď.) sú malými pravdami, a to dokonca tak malými, že ich pravdivosť je platná len v rámci tejto konštrukcie. Áno, táto malá pravda istým spôsobom určite súvisí s tým svetom, o ktorom sa vyjadruje, len sa nedá nijako určiť ako súvisí, pretože by sme museli byť schopní vykročiť z nášho sveta a pozrieť sa naň zvonka a porovnať ho s konštrukciou modelu sveta. Museli by sme byť Bohom.
Takže aj keď bude vedecká pravda akokoľvek prepracovaná, vždy bude iba subjektívnou pravdou vedcov a tí nemajú spôsob, ako vyvrátiť iné pravdy, ktoré tým ich pravdám protirečia. Teda napríklad tým čo obhajujú povedzme homeopatiu. A je zbytočné poukazovať na to, že vedecky sa dá vyvrátiť to, že voda zbavená aktívnej molekuly neúčinkuje, veď predsa na to máme vedecký experiment. Ak homeopatia funguje mimo vedecký experiment? Ak sa vzpiera vedeckému skúmaniu, nech už z bohvieakých príčin? Sám poznám pár ľudí, ktorí tvrdia, že na nich funguje. Možno sa mýlia, možno nie, ale história poznania nám ukazuje rad príkladov javov, ktoré fungovali iba niekedy. To pravda vedeckému skúmaniu protirečí, veda predpokladá svet, v kttorom platia zákonitosti bez ohľadu na osobu a miesto. Sú to „božské“ zákonitosti, ktoré platia na svet obecne. Sú v paradigmatike vedy „objektívne.“
Ak by to tak bolo, tak by muselo platiť, že existujú nejaké základne, objektívne, pravdy, ktoré treba odhaliť a na nich môžeme postaviť stále pravdivejší model sveta. Táto implicitná predstava je skrytá za pokrokárskym pohľadom na vedu a svet vôbec. Máme takéto Pravdy, axiómy, alebo (povedané Kantovými slovami) a priori? Koncom 19. pokrokárskeho storočia sa verilo, že áno. Veril v to napríklad aj Karol Marx. Verili v to aj matematici, výkladná skriňa to vedy. Pravda, kým Kurt Gödel, matematik a logik svojimi dvoma slávnymi vetami nedokázal, že žiaden systém axióm nemôže byť súčasne úplný a pravdivý [5] . Buď jedno alebo druhé. A tým definitívne skončila éra viery v schopnosť matematiky modelovať svet. A celej vedy. Akokoľvek starostlivo vybudujeme nejaký model sveta, nech budeme mať aj tú najlepšiu metódu skúmania, vždy staviame na nejakých základných prepokladoch, a tie sú buď nekompletné a v rámci tejto nekopletnosti a iba v tom rámci je model pravdivý, alebo budeme mať kompletný súbor predpokladov, ale potom vieme jedno určite: model je nepravdivý.
Čo s tým? Dnes už sa objavujú hlasy aj v rádoby exaktnej fyzike, že
potrebujeme aj nejaký gödelovský predpoklad pre fyziku, pretože sa ocitá v
neriešiteľných protirečeniach. To ani nehovoriac o komplexných systémoch,
najmä živých, kde je prakticky nemožné utvoriť nejaký konečný systém
axióm, na základe ktorých by sme ich vedeli modelovať. Áno, vedecká
metóda je úžasný projekt, ktorý nám umožnil uchopiť svet z mnohých
aspektov, umožnil nám objaviť dosiaľ neobjavené v takej miere ako žiaden
iný myšlienkový systém na svete. Ale aj vedecká metóda má svoje
obmedzenia, a zdá sa, že už na ne narazila. Zdá sa, že prišiel čas na hľadanie nejakého iného paradigmatického priestoru.
V čom je metodická podstata takýchto križiakov vedy, akým je aj Peter Celec? Ivan Havel ich nazýva scientisti [4] , a ja sotva definujem scientizmus lepšie ako on:
Nuže: scientizmem nazývám jistotu, postoj, či pocit, že platí tyto čtyři teze:
- věda odhaluje pravdu,
- pravda je jediná,
- věda jediná odhaluje pravdu,
- pravda je to, co odhaluje věda.
Scientisti vedia nepochybne, že očkovanie neškodí, že génové modifikácie sú neškodné, že človek spôsobuje klimatickú katastrofu, že homeopatia nefunguje, že astrológia je blud, …, atď. atď. presne podľa uvedeného myšlienkového kruhu. Ak niekde tvrdím, že to robia, tak s pocitom vopred vyhraného víťazstva spustia: no tak sa lieč homeopatikami, alebo je jednoznačne dokázané, že gravitačný vplyv planét nezodpovedá vplyvom podľa dňa narodenia, a podobne, ako keby som tvrdil, že homeopatiká liečia, či astrológia má niečo spoločné s gravitáciou. Ja iba netrpím scientistickou vierou v pravdivosť vedy.
Opäť zacitujem I. Havla:
… Co proti němu (scientizmu) vlastně mám? Zkusme vyjít z oněch čtyř tezí. Ty mi vlastně ani tak nevadí, jako to, že čím náruživěji se scientisté hlásí jednou k té, jindy k oné tezi, tím méně je vidí všechny současně jako jeden provázaný celek. A tak si vlastně ani neuvědomují, že jsou uzavřeni v onom pevném kruhu vzájemného objetí pravdy a vědy – obě jim jsou jistotou, kterou jen tak někdo nemá co ostouzet.
A tak, věříce v jistotu pravdy i vědy, stávají se kádrováky obou. Je-li jen jedna pravda, je jen jedna věda, vše ostatní je nevěda, pseudověda, pavěda, antivěda. A je-li tu jednou věda, poznáme, co je pravda, vše ostatní je výmysl, nesmysl, podvod, faleš a lež. „My, vědci, experti na pravdu, jsme jediní, kdo má právo třídit zrno od plev,“ slyšíme, „a nejen právo, i povinnost!“ Šovinizmus vědy, jak by to označil Paul Feyerabend, triumfuje.
Spomínám si na GMO aféru, kedy modifikovaní lososi boli zámerne zneplodnení, aby nekontaminovali umelo zmenenými génmi prirodzenú populáciu. Všimnime si tú vedeckú „inštrumentálnu múdrosť“ — vieme čo robíme, no nie? Ukázalo sa, že takto modifikované organizmy výrazne znížili populáciu lososov v riekach, kde ich vysadili, pretože štatisticky znížili šancu spáriť sa s plodným jedincom. Ejha, „soudruzi z NDR někde udělali chybu.“ Nemožno vedieť všetko, ale všetko môžeme urobiť.
Nie, ja nemám nič proti GMO, ani proti akýmkoľvek zásahom do prírody. Taktiež nevyznávam metódu argumentácie aktivistov všetkých druhov, ktorí si vyberú vedecký článok, ktorý im vyhovuje a odmietajú také, ktoré im odporujú a vtedy začnú tvrdiť: „čo keď sa mýlia? však už sa toľkokrát mýlili …“ a hneď vytiahnu nejaký príklad vedeckého omylu. V čom sa však líšia od scientistov, ktorí vytiahnu 900 článkov ako podporný argument a odmietnu povedzme 20 článkov, ktoré ich argument vyvracajú?
Skončím opäť citátom z Ivana Havla:
Jsem proti scientizmu jako heslu – proti scientizmu jako ideologii. Ideologie vede ke kádrováctví. A kádrovákům se vždy bude hodit ona druhá teze, ta o jediné pravdě.
Literatúra a odkazy:
- Kuhn, T. S. (1981). Štruktúra vedeckých revolúcií. Pravda.
- Komárek, S. (2009). Vepři, naši bratři — domestikace jako fenomén. http://bio.natur.cuni.cz/~flegr/ctvrtky/historie.php?skrok=2008/2009
- Popper, K. (1997) Logika vědeckého bádání. Praha 1997
- Havel, I. M. (1997) O scientizmu (opakování). Vesmír 76, 603. http://casopis.vesmir.cz/clanek/o-scientizmu-opakovani
- Zlatoš, P. (1995). Ani matematika si nemôže by istá sama sebou. Iris
-
- blog používateľa daimonion
- 1549 reads
article author