Odpovedať na komentár
Kto nás domestikoval?
Št, 10/06/2011 - 16:24 — daimonion
V predchádzajúcej kapitole som zhrnul poznatky biológov, ktoré poukazujú na to, že Homo sapiens sapiens je domestikovaný druh opice, a vlastne by sa mal nazývať Homo sapiens domesticus.
Domestikácia je vo všeobecnom ponímaní vnímaná ako racionálny akt sapienta, ktorého účel je zvýšiť vlastný prospech v exploatácii životného prostredia. Tento typicky antropocentrický prístup k téme zvýrazňuje výhodnosť domestikácie pre sapienta, pričom domestikovaný druh je chápaný ako pasívna strana javu, ba až morálna obeť sapientej bezohľadnosti.
Nič nie je vzdialenejšie skutočnosti ako toto. Domestikácia je jednoznačne výhodná pre domestikované druhy organizmov. Každý druh je geneticky programovaný tak, aby rozšíril druhový genofond v čo najväčšom počte kópií. Ak sa pozrieme na vec z takéhoto prírode vlastného uhlu pohľadu, tak nie sme vzdialení realite ak povieme, že sapient je domestikovaný viacerými druhmi organizmov.
Domestikované druhy zvierat početne ďaleko prevyšujú počty ich divých príbuzných. Rovnako sapientom domestikované druhy tráv (najmä pšenica a ryža) pokrývajú oveľa väčšie plochy ako ktorýkoľvek divo rastúci druh trávy. Domestikácia umožnila domestikovaným druhom rozšírenie do takých biotopov, do ktorých by sa inak nedostali. Treba preto povedať, že domestikácia je obojstranne výhodná a je de facto symbiózou.
Za zmienku stojí aj to, že nie každý druh organizmu sa dá domestikovať. Prečo je tomu tak, je zatiaľ neznáme, rovnako ako je neznáme prečo nastávajú medzi organizmami iné typy symbiózy.
Ak sa pozrieme na spoločný život symbiontov — domestikátora a domestikovanca — ako na tok interakcií jedinca s prostredím, dostaneme typickú schému. Napríklad divo žijúci predok psa — vlk — všetky svoje životné situácie musí riešiť sám ako schématicky znázorňuje obr.1.
Zháňanie potravy, sociálne interakcie v svorke, rozmnožovanie, vymešovanie, starostlivosť o vlastné zdravie, či o potomkov, to všetko je v „labkách“ každého príslušníka vlčej svorky. Úplne iná situácia nastáva pre domestikovaný druh, v našom prípade pre psa, ako schématicky ukazuje obr. 2.
Domestikovanec musí viaceré svoje životné funkcie realizovať prostredníctvom interakcie so svojím domestikátorom. Domestikátor sa stará o jeho ochranu, rozmnožovanie, prináša mu stravu, lieči ho, stará sa o potomstvo, ba dokonca o čistotu jeho genofondu. Panelákový pes sa nemôže len tak vyprázdniť, musí o to požiadať pána. Nemôže sa len tak rozmnožiť, žerie, čo mu pán obstará, nemôže sa kamarátiť s každým psom, ktorý sa mu pozdáva, nepostará sa sám prakticky o žiadnu interakciu so svojím prostredím. Podobne sa môžeme pozrieť na každý domestikovaný vzťah. Túto skutočnosť abstrahujeme do schémy na obr.3.
Práve fakt, že domestikovanec prenecháva niektoré svoje vrodené funkcie na domestikátora je kľúčom k jeho vyššiemu reprodukčnému úspechu, než by bol schopný dosiahnuť vo svojej divokej forme.
Ak sme domestikované opice, tak by sme mali byť schopní identifikovať domestikátora cez uvedenú funkčnú schému, ktorú vyjadruje obr. 5.
Elegantný pán, ktorého sme si požičali z obrázku 2 ako príklad domestikovanej opice tu vystupuje v rovnakej pozícii ako jeho pes, svoje vrodené potreby realizuje cez strašideľného domestikátora. Kým sa budeme zaoberať samotným domestikátorom, skúsme si uviesť nejaký príklad divej formy Homo, takej, ktorá nám je najbližšia, teda Homo sapiens sapiens v takej podobe, ktorá sa formovala pre tento druh selekčným tlakom cez stovky až tisícky generácií. Podľa názoru evolučných psychológov by to mal byť náš predok, ktorý sa živil lovecko-zberačským spôsobom života. Jeho potreby boli realizované priamo, podobne ako u vlka. Na realizovanie týchto potrieb bol evolúciou dizajnovaný fyzicky a mentálne rovnako, ako každý iný živočíšny druh. Schématicky to zobrazíme na obr. 6.
Nasledujúca tabuľka nám ukáže, ako sa realizujú potreby Homo sapien sapiens a Homo sapiens domesticus.
Myslím, že výpočet prostriedkov, prostredníctvom ktorých si Homo sapiens domesticus realizuje svoje potreby by mohol byť oveľa bohatší. Už len z tohoto výpočtu je zrejmé, kto je naším domestikátorom — je to naša kultúra v obecnom zmysle.
Domestikátor vždy domestikuje domestikanta za účelom uspokojenia svojich potrieb. Ak zostaneme na platforme darwinistického evolucionizmu, tak sa dajú všetky potreby organizmu odvodiť od snahy organizmu rozmožiť sa v čo najviac kópiách za daných životných podmienok. Také znaky, ktoré pomáhajú zvyšovaniu počtu kópií sa v populácii presadia na úkor iných znakov, ktoré replikáciu podporujú horšie. Ak tvar zobáka nejakého vtáčika, ktorý prenikol na nové územie zlepšuje schopnosť lúskať orechy oproti tvaru zobákov jeho súkmeňovcov, má tento viac potomkov, a jeho genofond sa v populácii postupne rozšíri. Každá potreba organizmu je jeho znakom a slúži na rozmnoženie jeho genofondu. Teda aj potreba chovateľa dobytka (domestikátora) je v konečnom dôsledku iba rozšírením jeho genofondu, a teda potreby mať čo najviac potomkov.
Lenže ak je naším domestikátorom kultúra, kde sú JEJ potreby? O tejto otázke a o tom, čo z odpovede na ňu vyplýva niekedy nabudúce.
Domestikácia je vo všeobecnom ponímaní vnímaná ako racionálny akt sapienta, ktorého účel je zvýšiť vlastný prospech v exploatácii životného prostredia. Tento typicky antropocentrický prístup k téme zvýrazňuje výhodnosť domestikácie pre sapienta, pričom domestikovaný druh je chápaný ako pasívna strana javu, ba až morálna obeť sapientej bezohľadnosti.
Nič nie je vzdialenejšie skutočnosti ako toto. Domestikácia je jednoznačne výhodná pre domestikované druhy organizmov. Každý druh je geneticky programovaný tak, aby rozšíril druhový genofond v čo najväčšom počte kópií. Ak sa pozrieme na vec z takéhoto prírode vlastného uhlu pohľadu, tak nie sme vzdialení realite ak povieme, že sapient je domestikovaný viacerými druhmi organizmov.
Domestikované druhy zvierat početne ďaleko prevyšujú počty ich divých príbuzných. Rovnako sapientom domestikované druhy tráv (najmä pšenica a ryža) pokrývajú oveľa väčšie plochy ako ktorýkoľvek divo rastúci druh trávy. Domestikácia umožnila domestikovaným druhom rozšírenie do takých biotopov, do ktorých by sa inak nedostali. Treba preto povedať, že domestikácia je obojstranne výhodná a je de facto symbiózou.
Za zmienku stojí aj to, že nie každý druh organizmu sa dá domestikovať. Prečo je tomu tak, je zatiaľ neznáme, rovnako ako je neznáme prečo nastávajú medzi organizmami iné typy symbiózy.
Ak sa pozrieme na spoločný život symbiontov — domestikátora a domestikovanca — ako na tok interakcií jedinca s prostredím, dostaneme typickú schému. Napríklad divo žijúci predok psa — vlk — všetky svoje životné situácie musí riešiť sám ako schématicky znázorňuje obr.1.
Zháňanie potravy, sociálne interakcie v svorke, rozmnožovanie, vymešovanie, starostlivosť o vlastné zdravie, či o potomkov, to všetko je v „labkách“ každého príslušníka vlčej svorky. Úplne iná situácia nastáva pre domestikovaný druh, v našom prípade pre psa, ako schématicky ukazuje obr. 2.
Domestikovanec musí viaceré svoje životné funkcie realizovať prostredníctvom interakcie so svojím domestikátorom. Domestikátor sa stará o jeho ochranu, rozmnožovanie, prináša mu stravu, lieči ho, stará sa o potomstvo, ba dokonca o čistotu jeho genofondu. Panelákový pes sa nemôže len tak vyprázdniť, musí o to požiadať pána. Nemôže sa len tak rozmnožiť, žerie, čo mu pán obstará, nemôže sa kamarátiť s každým psom, ktorý sa mu pozdáva, nepostará sa sám prakticky o žiadnu interakciu so svojím prostredím. Podobne sa môžeme pozrieť na každý domestikovaný vzťah. Túto skutočnosť abstrahujeme do schémy na obr.3.
Práve fakt, že domestikovanec prenecháva niektoré svoje vrodené funkcie na domestikátora je kľúčom k jeho vyššiemu reprodukčnému úspechu, než by bol schopný dosiahnuť vo svojej divokej forme.
Ak sme domestikované opice, tak by sme mali byť schopní identifikovať domestikátora cez uvedenú funkčnú schému, ktorú vyjadruje obr. 5.
Elegantný pán, ktorého sme si požičali z obrázku 2 ako príklad domestikovanej opice tu vystupuje v rovnakej pozícii ako jeho pes, svoje vrodené potreby realizuje cez strašideľného domestikátora. Kým sa budeme zaoberať samotným domestikátorom, skúsme si uviesť nejaký príklad divej formy Homo, takej, ktorá nám je najbližšia, teda Homo sapiens sapiens v takej podobe, ktorá sa formovala pre tento druh selekčným tlakom cez stovky až tisícky generácií. Podľa názoru evolučných psychológov by to mal byť náš predok, ktorý sa živil lovecko-zberačským spôsobom života. Jeho potreby boli realizované priamo, podobne ako u vlka. Na realizovanie týchto potrieb bol evolúciou dizajnovaný fyzicky a mentálne rovnako, ako každý iný živočíšny druh. Schématicky to zobrazíme na obr. 6.
Nasledujúca tabuľka nám ukáže, ako sa realizujú potreby Homo sapien sapiens a Homo sapiens domesticus.
| Potreba | Homo sapiens sapiens | Homo sapiens domesticus |
| potrava | lov, zber | spoločenská deľba práce, ekonomika, príživníctvo, sociálny systém, výroba, distribúcia, konzumizmus … |
| sex | vrodené mechanizmy pohlavného výberu | morálne a náboženské schémy, pornopriemysel, umenie a zábava, sexuálna výchova, sexuálna kultúra, antikoncepcia … |
| rozmnožovanie | tehotenstvo, pôrod, infanticída | dámske magazíny, blogy a iné médiá a inštitúcie tehotenskej prípravy, zdravotnícky systém, antikoncepcia, potraty, pôrodnice, kultúra tehotenstva a pôrodu, prenatálna starostlivosť, zdravotný systém |
| starostlivosť o mláďatá | priama starostlivosť matky, otca a širšej rodiny, znalosti o prostredí sú získavané priamou interakciou hlavne s rodičmi a širšou rodinou | jasle, škôlky, školy, detské domovy, opatrovateľstvo, internet, médiá, ulica, detské bandy, štátny vzdelávací systém … |
| sociálne interakcie vnútri tlupy | priama agresia, priama submisívnosť, intrigy, boj o alfa postavenie, príbuzenský altruizmus, recipročný altruizmus | štát, formy vládnutia, zákon, represívne zložky, šport, hierarchizácia inštitúcií, kariérny postup, filozofické systémy, náboženské systémy, charta ľudských práv, jurisdikčné systémy… |
| medzitlupové interakcie | boj o teritoriá, lúpenie samíc | medzinárodná politika, vojny, šport, OSN a iné nadštátne inštitúcie… |
| exploatácia územia | lov, zber, skúmanie terénu, hľadanie nových lovísk | veda, technológie, teológie, filozofie, cestovanie, turistika… |
Domestikátor vždy domestikuje domestikanta za účelom uspokojenia svojich potrieb. Ak zostaneme na platforme darwinistického evolucionizmu, tak sa dajú všetky potreby organizmu odvodiť od snahy organizmu rozmožiť sa v čo najviac kópiách za daných životných podmienok. Také znaky, ktoré pomáhajú zvyšovaniu počtu kópií sa v populácii presadia na úkor iných znakov, ktoré replikáciu podporujú horšie. Ak tvar zobáka nejakého vtáčika, ktorý prenikol na nové územie zlepšuje schopnosť lúskať orechy oproti tvaru zobákov jeho súkmeňovcov, má tento viac potomkov, a jeho genofond sa v populácii postupne rozšíri. Každá potreba organizmu je jeho znakom a slúži na rozmnoženie jeho genofondu. Teda aj potreba chovateľa dobytka (domestikátora) je v konečnom dôsledku iba rozšírením jeho genofondu, a teda potreby mať čo najviac potomkov.
Lenže ak je naším domestikátorom kultúra, kde sú JEJ potreby? O tejto otázke a o tom, čo z odpovede na ňu vyplýva niekedy nabudúce.
-
- Verzia pre tlač
- Pridať nový komentár
- 2977 reads
Odpovedať
article author