Anima et Machina

V kapitole Význam mozgu som ukázal, že mozog je pre organizmus orgánom modelovania prostredia. Pre sociálne organizmy je prostredím nielen životné prostredie, ale aj sociálne prostredie. Z pohľadu mozgu je to jedno: prostredie ako prostredie. Aj sociálne prostredie má svoje zákonitosti, a tie treba vo forme skúsenosti uložiť do modelu, v rámci ktorého môže organizmus prijímať optimálne riešenia svojich životných situácií.

Čo je to vlastne skúsenosť?  Majme ľubovoľný predmet, napríklad jablko. Jablko má tvar, zloženie, vlastnosti. Na jablko môžeme nazerať ako na štruktúru, usporiadanie, informáciu. Jablko je súčasť prostredia. Ak prídeme do styku s jablkom, reagujeme naň. Pokiaľ sme jablko dovtedy vôbec nepoznali, uložíme si do mozgu časť štruktúry „jablkovej“ informácie, teda časť usporiadania prostredia do mozgu. Pochopiteľne, do mozgu si neuložíme celé jablko, iba tú časť informácie, ktorá nám stačí na jeho identifikovanie. Napríklad obraz jablka, a jeho chuť. V našom funkčnom modeli prostredia v mozgu pribudli ďalšie asociácie, ďalšie prvky, ďalšia skúsenosť.

Ako som v kapitole Sebecké replikátory uviedol, súčasná génocentrická koncepcia evolúcie chápe gén ako element prírodného výberu. Gén nechápe primárne ako molekulu, ale ako informáciu, replikátor, ktorá usporiadava molekuly vo svoj sebecký prospech. Ak sa vrátime k nášmu príkladu s jablkom, tak vidíme, že z jablka ako neoddeliteľnej súčasti prostredia, ako usporiadania časti prostredia, teda informácie, sa ako skúsenosť zreplikovala časť toho usporiadania (obraz, chuť, vôňa, pocit spokojnosti, či odporu,…) do modelu prostredia v našom mozgu.

Informácia je nemateriálna, je to vždy vzťah medzi elementami, ktoré môžu byť materiálne. Na informácii nie je dôležitá jej podstata, ale jej štruktúra. Ak sa z prostredia do modelu prostredia zreplikuje nejaká informácia, tak v skutočnosti sa usporiadanie niečoho, v tomto príklade časti usporiadania prostredia  —  jablka  —  skopíruje do modelu prostredia, v tomto prípade do neuronálnej štruktúry mozgu. Informácia, ktorá formovala časť prostredia — jablko  —  teraz sformovala väzby v neuronálnej sieti.

To isté si skúsme vyjadriť pre názornosť na nasledovnom zobecňujúcom onrázku.Vidíme tam ako sa v prostredí reprezentovanom sieťou jeho prvkov (entít) časť prostredia (napríklad charakteristika jablka) skopíruje (zreplikuje) do modelu prostredia (napríklad mozgu), ktorý je reprezentovaný žlto podfarbeným výsekom prostredia.

Replikácia skúsenosti

Pozrime sa však na ten istý proces z darwinistického pohľadu. Ak sa nejaká informácia skopírovala, zreplikovala, tak ide o evolučný proces a my ho môžeme darwinisticky popísať. Táto informácia má predkov a potomkov. Ten istý predmet, napríklad to jablko, sa môže dostať do kontaktu s viacerými replikačnými nástrojmi  —  mozgami. Informácia bude teda mať viac potomkov. Každý z týchto potomkov bude súčasne druhovo rovnaký, veď vždy ide o to isté jablko, zároven však bude vždy trocha iný, pretože každý z mozgov, ktoré ho ako skúsenosť zreplikovali má inú evolučnú históriu, a teda tú istú informáciu z prostredia zreplikuje v trocha inej štruktúre.

Takýmto mémom bude v našom príklade napríklad tvar jablka, chuť jablka, konzumovateľnosť, skrátka každý elemntárny prvok skúsenosti s jablkom. Je to rovnaké ako v organickom svete. Každý pes má ňufák. Jeden je väčší, iný menší, jeden je vystúplejší iný menej, ale vždy to je charakteristický znak, ktorý sa rozmnožuje od psa k psovi a stále sa zachováva. Aj mém, ako charakteristické usporiadanie časti prostredia môže mať vždy trocha inú vnútornú štruktúru, ale vždy má charakteristické celkové usporiadanie.

Vyjadrime doteraz povedané v darwinovskom evolučnom mechanizme:

• Mém je informácia o prostredí, zapísaná v organizme ako časť modelu prostredia.
• Mém má schopnosť sebaopakovania  —  replikácia.
• Replikácia prebieha s rozličnou presnosťou  —  variabilita.
• Potomkovia pôvodného mému súťažia o obmedzené zdroje. Zdrojmi sú modely prostredia, napríklad mozgy  —  konkurencia.
• Tie mémy, ktoré sú schopné získavať zdroje rýchlejšie, či sa vo viacerých kópiách v jednom cykle replikovať, majú viac potomkov a postupne v populácii prevážia  —  selekcia, prírodný výber.

Prvé tri body sme si v predošlom výklade prebrali. O konkurencii a selekcii bude reč neskôr. Teraz si však skúsme rozobrať dôsledky darwinistickej evolučnej interpretácie mému.

1. Prvý dôsledok je evolučná kontinuita. Mém sa neobjavil zrazu aktom nejakého zázraku, ale je tu ako etapa miliardy rokov trvajúceho vývoja. Mém je informácia, ktorá sa rozmnožuje z prostredia do organizmu. Tak tomu však bolo vždy, len sa to dialo geneticky, nie skúsenostne. Ak prežije jedna jediná baktéria v zhubnom prostredí antibiotika, pretože jej potomstvo do seba zreplikovalo informáciu o molekulách antibiotík do genetickej informácie, tak je to v princípe taká istá replikácia informácie, ako keď sa mláďa šimpanza naučí od svojej matky ako sa rozbíjajú orechy.
2. Druhý dôsledok vyplýva z prvého. Pokiaľ chápeme mozog ako orgán modelovania prostredia, mém je elementom vnútornej organizácie tohoto modelu, inými slovami to čo považujeme za vedomie, myseľ, dušu je tvorené výhradne mémami. Navyše sa táto duša neobjavila až u človeka, ale sa postupne transformovala od štruktúr prvých organizmov a možno (ja tvrdím že určite) od samého vzniku tohoto Vesmíru. Štrukturovanosť a komplexnosť duše od prvých organizmov po dnes narastala tak, ako narastala štrukturovanosť a komplexnosť týchto organizmov.
3. Tretí dôsledok poukazuje na to, že niet dôvodu hľadať na vysvetlenie akejkoľvek činnosti mozgu iné vysvetlenia a modely, ako také, ktoré vyplývajú z darwinistickej povahy elementov usporiadania mozgu  —  mémov. Každý psychický, či sociálny a napokon kultúrny jav musí byť vysvetliteľný pomocou evolučnej dynamiky a ekologických zákonitostí vyplývajúcich z replikačnej povahy mémov.

V ďalších kapitolách sa pokúsime postupovať presne v zmysle týchto dôsledkov a uvidíme, že striktne darwinistický prístup nám umožní jasne a nekompromisne uchopiť všetko, čo sa zdanlivo javí ako neuchopiteľné, záhadné a výhradne človečenské a to s pomocou malej skupiny základných predpokladov.