Odpovedať na komentár
Pi, 07/16/2010 - 15:10 — daimonion
Ako bolo v prechádzajúcej kapitole vnútorne obsiahnuté tu bude vyslovene zdôraznené: považujem evolucionistický pohľad na akýkoľvek pozorovaný jav vo Vesmíre za kľúčový a neoddeliteľný od jeho interpretácie. Áno, sú možné aj iné základné axiómy. Je možné napríklad pozerať na všetky javy vo Vesmíre ako na akty nejakej supervôle, teda Boha. Je to rovnako oprávnená forma interpretácie ako tá evolucionistická a treba hneď tu zdôrazniť že moja interpretácia sa ani v najmenšom nesnaží vyvracať nejakú inú. O čo sa však budem snažiť je to, že ak som si vybral za východzie evolucionistické stanovisko, tak ho budem zastávať dôsledne.
Čo značí byť dôsledne evolucionistický?
V prvom rade a hlavne ide o to, že sotva môžem odôvodniť predstavu, podľa ktorej evolučné zákonitosti platia iba pre živé formy a objavili sa až s nimi (prípadne platia iba pre ne) a zároveň uznávať kauzalitu bytia. V časovej škále je všetko nejakým následkom predchádzajúcej príčiny, každý následok je vysvetliteľný príčinou. Preto buď sú pozorované evulučné zákonitosti dôsledkom nejakých obecnejších, alebo sú už samé tými obecnými. Ja sa prikláňam k tej druhej možnosti, hoci to nemôžem dokázať. Inými slovami — považujem evolučné zákonitosti zhruba obsiahnuté v darwinistickej predstave o evolúcii za obecne platné pre akékoľvek objekty, či entity Vesmíru, nech už ide o fyzikálne častice, alebo prvky kultúrneho prostredia sapientov (napríklad peniaze). Rozbor a zdôvodnenie tohoto postoja presahuje rámec štúdie, preto v rámci nej to treba brať ako axiómu. Áno, mám dôvody si myslieť, že darwinistické zákonitosti sú v určitej podobe obecnými zákonitosťami rovnými napríklad termodynamickým zákonom, ktoré poznáme z fyziky.
Dôsledný evolucionizmus teda značí hľadať tieto zákonitosti aj v takých javoch, ako sú ekonomické javy, teda aj v téme tejto štúdie — v peniazoch.
Ďalší aspekt dôsledného evolucionizmu vidím v tom, že nijaký jav nemôžem posudzovať sám o sebe, ale musím byť schopný ho zasadiť pokiaľ možno do celej kauzálnej reťaze od vzniku sveta po dnes, a to tak aby bola vidieť tá kauzalita, teda príčiny a ich dôsledky v súčasnosti. Historicizmus musí byť teda tak isto dôsledný nielen v popisovaní javov, ale aj javov, ktoré viedli k javom popisovaným, teda aj vo vývoji zákonitostí, ktoré sa nemôžu z ničoho nič objaviť bez akejkoľvek predchádzajúcej súvislosti. Napríklad ekonomické vedy chápu peniaze iba ako produkt ľudskej kultúry a nevidia potrebu skúmať javy, ktoré viedli k potrebe peniaze vytvoriť. To sa napríklad odráža v neplodnej diskusii o teórii hodnoty, kde jedni ju hľadajú v množstve práce a druhí v snahe o maximalizácii úžitku. Obe teórie (ako neskôr uvidíme) sa opierajú o implicitnú predstavu rozumného slobodne sa rozhodujúce ducha, ktorý však mohol vzniknúť iba nekauzálnym zázrakom. Rovnako sa to odáža v chápaní peňazí