Anima et Machina

Pokiaľ som si myslel, ako nás učili, že štát je nejaká následná forma  usporiadania spoločnosti po tzv. prvotnopospolnej kmeňovej štruktúre,  tak som bol mimo.

Podľa [1] kmeňová štruktúra usporiadania  spoločnosti pretrvávala na Strednom východe až do polovice 19.  storočia, hoci sa medzitým vystriedali v tej oblasti mestské štáty,  Rímska a Byzantská ríša, nasledované Otomanskou ríšou. V podstate  beduínske kmene tam dodnes prežívajú.

Podľa [2] bol štát  do Európy importovaný z Malej Ázie. Lenže z priebežných rôznych zdrojov  viem, že napríklad Kelti a Germáni žili v kmeňových štruktúrach strašne  dlho popri Rímskej ríši. Napokon aj v Severnej Amerike indiánske kmene  až do príchodu Európanov žili v kmeňových štruktúrach hoci sa v Strednej  a Južnej Amerike vyvinuli veľké štáty. Napokon napríklad na Sicílii  dodnes ešte napriek veľkému tlaku štátu pretrváva kmeňová štruktúra,  ktorú ovšem poznáme iba v niektorých prejavoch ako mafiu.

Tak sa zdá, že kmeňová štruktúra je veľmi stabilný systém a dokáže prežívať so štátnym vedľa seba.

Z  mémologického hľadiska tu vidíme symbiotické skupiny mémplexov (mémové  ekotopy?), ktoré vzájomne súťažia o tú istú ekologickú nichu, teda o  populáciu žijúcu na jednom území.

Takto z nástrelu sa dajú rozoznať nasledovné situácie:

• Mémplexy štátu vytlačia kmeňové mémplexy. To by zodpovedalo základnému smeru vývoja v Západnej Európe, v Číne a možno aj inde.
• Štát zmení kmeňové mémplexy na svoj subsystém (endosymbióza). Teda štát sa stane ekosystémom a kmeňové mémplexy ich vnútornými ekotopmi mémov. To je popisovaná situácia v [1], ale aj na Sicicílii.
• Kmeňové mémplexy vytlačia mémplexy štátu. Táto situácia nastáva po rozpade štátu. Je to situácia ekologickej katastrofy, kedy si jednotlivé mémy hľadajú nové mémplexy aby prežili.