Hoci tvoríme s inými organizmami na povrchu Zeme vrstvu proporčne tenšiu, ako tvoria baktérie na našej koži, z pohľadu štrukturálneho je táto vrstva rádovo zložitejšia ako je štruktúra samotnej planéty. Podstatou je obrovská rozmanitosť druhov organizmov, odhadom rádovo desať miliónov. Pritom je vlastne každý jednotlivý organizmus jedinečný a zaraďovanie do druhov hovorí iba o tom, koľko spoločných znakov zdieľajú. Je zrejmé, že pôsobením prírodného výberu je počet druhov obmedzený. Odhaduje sa, že počas existencie života na Zemi vymrelo viac ako 98% druhov 1. Je možné, že keby bol dostatok zdrojov, bol by počet druhov rádovo väčší.
Z čoho táto obrovská potenciálna a aktuálna rozmanitosť povstala? Organizmy sú zložené z molekúl. Podľa najväčšej molekulovej databázy 2 poznáme viac ako 290 miliónov jedinečných chemických látok. Z toho život využíva asi 0.24% 3. Vidíme, že komplexita života využíva aktuálne z celého molekulárneho potenciálu iba nepatrnú časť.
Tento aspekt je ešte zretelnejší, ak si uvedomíme, že život je v princípe založený na proteínoch, čo sú stavebnice zložené z iba 20 molekúl amínokyselín. Plus na zapamätanie návodu na stavbu týchto proteínov treba molekulu RNA, alebo DNA, a tá je opäť stavebnicou iba 4 nukleových molekúl — nukleotidov. Z obrovského množstva potenciálu molekúl podstatu života tvorí iba 24 molekúl.
Predstavte si jazyk, ktorý by bol bez gramatiky. Na každú odlišnosť sveta by bolo odlišné slovo. Na každú situáciu vo svete by bolo zvláštne slovo. Na každú sociálnu interakciu s každým človekom na planéte v každej fáze jeho života by bolo zvláštne slovo. Mohla by takto vzniknúť spoločná platforma dorozumenia, teda reč? Veľmi ťažko. Štruktúry vznikajú vtedy, keď z malého počtu prvkov vznikajú rôzne zložité celky. Gramatika je jedným z uskutočnení tejto myšlienky. Život je druhým. Gramatika je forma organizovanosti, a preto je aj každý jazyk živý.
Platí tento princíp obecnejšie? Všetky molekuly sveta sú skladané z 118 druhov atómov (chemických prvkov) 4. Väčšina štruktúr vo Vesmíre je zložená z prvkov, ktoré vzájomne netvoria štruktúry, podobne ako zrnká v hromade piesku. Rôzne molekuly zložené z rôznych atómov, ktoré vyjadrujú iba samé seba. Pripomínajú jazyky bez gramatiky. Slová (molekuly) poskladané z týchto prvkov môžu tvoriť a aj tvoria obrovské množstvo vzájomne nesúvisiacej molekulárnej variability.
Pre obrovskú rozmanitosť životných foriem stačí 6 kľúčových prvkov (CHNOPS). Samozrejme, život využíva viac prvkov, ale týchto 6 tvorí podstatu života. Je zrejmé, že sa musí vytvoriť najprv široký potenciál možností, variabilita, a z neho sa pre tvorbu štrukturálnej rozmanitosti uplatní iba pár entít, takých, ktoré sú schopné tvoriť gramatiku života.
Mohli by sme pokračovať hlbšie, napríklad tým, že zo 17 známych častíc iba tri (protón, neutrón a elektrón 5) vytvárajú chemické prvky. Nebudem však pokračovať týmto smerom hlbšie do podstaty nášho hmotného sveta. Už teraz sa dajú vidieť dva javy:
- Usporiadanosť sveta je hierarchická.
- Každá vyššia úroveň hierarchie je tvorená iba časťou rozmanitosti nižšej hierarchie.
Kedže tieto dva javy pôsobia na rôznych fyzikálnych a chemických úrovniach, je možné, že sú to prírodné zákony samé o sebe. Zákony, ktoré sú možno súčasťou nejakej sústavy zákonov organizovanosti sveta. Zákony, ktoré ešte treba objaviť. Objaviť gramatiku sveta, ktorá možno predchádzala samotnému Big Bangu.