Na počiatku bolo Slovo

Hoci tvoríme s inými organizmami na povrchu Zeme vrstvu proporčne tenšiu, ako tvoria baktérie na našej koži, z pohľadu štrukturálneho je táto vrstva rádovo zložitejšia ako je štruktúra samotnej planéty. Podstatou je obrovská rozmanitosť druhov organizmov, odhadom rádovo desať miliónov. Pritom je vlastne každý jednotlivý organizmus jedinečný a zaraďovanie do druhov hovorí iba o tom, koľko spoločných znakov zdieľajú. Je zrejmé, že pôsobením prírodného výberu je počet druhov obmedzený. Odhaduje sa, že počas existencie života na Zemi vymrelo viac ako 98% druhov 1. Je možné, že keby bol dostatok zdrojov, bol by počet druhov rádovo väčší í2.

Tento aspekt je ešte zretelnejší, ak si uvedomíme, že život je v princípe založený na proteínoch, čo sú stavebnice zložené z iba 20 molekúl amínokyselín. Plus na zapamätanie návodu na stavbu týchto proteínov treba molekulu RNA, alebo DNA, a tá je opäť stavebnicou iba 4 nukleových molekúl — nukleotidov. Z obrovského množstva potenciálu molekúl podstatu života tvorí iba 24 molekúl.

Predstavte si jazyk, ktorý by bol bez gramatiky. Na každú odlišnosť sveta by bolo odlišné slovo. Na každú situáciu vo svete by bolo zvláštne slovo. Na každú sociálnu interakciu s každým človekom na planéte v každej fáze jeho života by bolo zvláštne slovo. Mohla by takto vzniknúť spoločná platforma dorozumenia, teda reč? Veľmi ťažko. Štruktúry vznikajú vtedy, keď z malého počtu prvkov vznikajú rôzne zložité celky. Gramatika je jedným z uskutočnení tejto myšlienky. Život je druhým. Gramatika je forma organizovanosti, a preto je aj každý jazyk živý.

Platí tento princíp obecnejšie? Všetky molekuly sveta sú skladané z 118 druhov atómov (chemických prvkov) 3. Väčšina štruktúr vo Vesmíre je zložená z prvkov, ktoré vzájomne netvoria štruktúry, podobne ako zrnká v hromade piesku. Rôzne molekuly zložené z rôznych atómov, ktoré vyjadrujú iba samé seba. Pripomínajú jazyky bez gramatiky. Slová (molekuly) poskladané z týchto prvkov môžu tvoriť a aj tvoria obrovské množstvo vzájomne nesúvisiacej molekulárnej variability. 

Pre obrovskú rozmanitosť životných foriem stačí 6 kľúčových prvkov (CHNOPS). Samozrejme, život využíva viac prvkov, ale týchto 6 tvorí podstatu života. Je zrejmé, že sa musí vytvoriť najprv široký potenciál možností, variabilita, a z neho sa pre tvorbu štrukturálnej rozmanitosti uplatní iba pár entít, takých, ktoré sú schopné tvoriť gramatiku života. 

Mohli by sme pokračovať hlbšie, napríklad tým, že zo 17 známych častíc iba tri (protón, neutrón a elektrón 4) vytvárajú chemické prvky. Nebudem však pokračovať týmto smerom hlbšie do podstaty nášho hmotného sveta. Už teraz sa dajú vidieť dva javy:

1. Usporiadanosť sveta je hierarchická.
2. Každá vyššia úroveň hierarchie je tvorená iba časťou rozmanitosti nižšej hierarchie.

Kedže tieto dva javy pôsobia na rôznych fyzikálnych a chemických úrovniach, je možné, že sú to prírodné zákony samé o sebe. Zákony, ktoré sú možno súčasťou nejakej sústavy zákonov organizovanosti sveta, podobne ako fyzikálne zákony. Zákony, ktoré ešte treba objaviť. Objaviť gramatiku sveta, ktorá možno predchádzala samotnému Big Bangu.

Môžeme pozorovať nejaké prejavy formovania vesmíru od samotného jeho počiatku? Podľa súčasných predstáv vznikol vesmír z objektu, ktorý bol menší ako je Planckova dĺžka. Keď si uvedomíme, že sa do toho rozmeru musela zmestiť celá energia súčasného vesmíru, tak ide o objekt, u ktorého podľa našich znalostí musíme predpokladať extrémne vysokú homogenitu. Nemá žiadnu štruktúru. Keby sa nič nestalo, tak by pri rozpínaní iba chladol a rovnomerne by vznikali čatice, z nich atómy, ale naďalej by ostával homogénny. Nevznikali by hviezdy, glaxie, pretože by na každý objekt pôsobili zo všetkých strán rovnko rozložené sily. To sa však očividne nestalo, a tak sa hľadá vysvetlenie. Fyzici predpokladajú, že aj vo vesmíre menšom ako Planckov rozmer vznikali malé nehomogenity prostredníctvom kvantových fluktuácií. 

Keď hľadáte odpoveď na otázku, čo si predstaviť pod kvantvou fluktuáciou, tak za hradbou matematických formalizácií nakoniec vždy nájdete náhodu. No a s náhodou sú ťažkosti, ako ju vysvetliť. Súčasná veda je svojou povahou deterministická. Každý jav má svoje príčiny, ktorých zákonitosť sa snažíme odhaliť. Prírodné zákony sú len iné meno pre determinizmus. Náhoda sa z epistemologického základu vedy principiálne vymyká. Samozrejme to všetci vedia a vznikli dve interpretácie náhody: ontologická a gnozeologická. 

Ontologická interpretácia hovorí, že náhoda je forma prírodného zákona, podobne ako trebárs druhý zákon termodynamiky. Táto interpretácia náhody je súčasťou kodanskej interpretácie kvantovej fyziky, preto sa štrukturovanosť sveta vysvetľuje náhodnými kvantovými fluktuáciami. Opiera sa o pravdepodobnostný charakter výkladu kvantových javov, kde nie je principiálne možné v kvantových rozmeroch presne určovať žiadnu fyzikálnu hodnotu, dá sa to iba s určitou pravdepodobnosťou. Obávam sa však, že mnohí si tu zamieňajú pravdepodobnosť s náhodou, alebo si ju pomocou náhody vykladajú 5. 

Druhá interpretácia náhody hovorí, že všetky javy sú prísne deterministické, len niektoré javy majú toľko možných príčin, že nie je možné ich všetky popísať. Existuje niekoľko deterministických interpretácií kvantových javov 6, ale ani tie nedokážu vysvetliť nehomogenitu vesmíru. Máme teda situáciu, keď:

1. budeme náhodu považovať za prírodný jav, ktorý nemá fyzikálne vysvetlenie,
2. alebo máme svet, ktorý je fyzikálne konzistentný, ale vznikol s predurčenou prvotnou štruktúrou, ktorej pôvod tiež nevieme vysvetliť. 

Na začiatku tejto úvahy som ukázal, že štrukturovanosť sveta je hierarchická a každá úroveň hierarchie vzniká z vymedzenej podmnožiny entít hierarchie nižšej. Tento model sveta je nielen úrovňovo, ale aj časovo usporiadaný. Má teda svoj vývoj, evolúciu. Poukazuje na to, že žiadna štruktúra nevzniká z ničoho, ale z nejakej predchádzajúcej štruktúry. Z tohoto dôvodu sa mi zdá byť pravdepodobnejšia druhá možnosť dôsledne deterministického sveta. Bez náhody. 

Zostáva teda otvorená otázka prvotnej štruktúry, ktorá bola primordiárnemu vesmíru vtisnutá. Možno práve toto vtisnutie spustilo Big Bang. Alebo neexistuje hmota bez štruktúry (alebo ak chceme, bez gramatiky). Opäť vidíme, že štrukturovanosť, či organizovanosť nášho sveta nie je zatiaľ tak presvedčivo vysvetlená, ako je fyzikou jeho hmotná stránka. Z duality formy a obsahu sveta vieme najpresvedčivejšie vysvetliť obsah. Forma je zatiaľ za horizontom nášho poznania. Kam nás posúva táto úvaha, čo nás čaká za horizontom? 

Evanjélium sv. Jána začína tzv. Logom:

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“
— Evanjelium podľa Jána 1:1

Ide o filozoficky podstatne hlbšie prepracované kozmologické tvrdenie ako je v knihe Genesis, ide o kvalitatívny skok:

Ján robí z Loga ontologickú podmienku možnosti sveta, nie len jeho vznik. Ide o zreteľný posun od mytológie k metafyzike.

• 1

  Tento odhad sa týka hlavne živočíchov a rastlín za posledných 600 mil. rokov. Pre ostatné druhy je odhad podstatne zložitejší.

• 2

  CAS REGISTRY

• 3

  Teoreticky je možných 172 chemických prvkov. 

• 4

  Osemnásty gravitón zatiaľ nebol dokázaný.

• 5

  Pravdepodobnosť kvantových javov vyplýva z vlnovo-časticového dualizmu. Je dokázateľne nemožné fyzikálne určiť stav kvantového systému bez fyzikálneho pôsobenia naň (merania), pričom samotné pôsobenie na ten systém zmení jeho stav. 

• 6

  Njaznámejšie sú de Broglie-Bohmova teória a teória ,mohých vesmírov.