Pod pojmom apeiron (ἄπειρον) rozumeli Gréci niečo bez hraníc, neohraničené, možno nekonečné, aj keď sa nekonečna údajne desili, pretože mali radi svet uchopiteľný rozumom. Ak je niečo bez hraníc, súčasne to neznačí prázdnotu. Podľa filozofa Anaximandra (6. st. p. n. l) apeiron je prvopočiatkom všetkého. Z neho sa vydeľujú protiklady a do neho opäť zanikajú.
Ako veľa iných úvah gréckych filozofov aj táto predstava prinajmenšom kladie základné otázky o svete, v ktorom žijeme. Má svet počiatok? Ak nie, odkiaľ pochádzajú v javy a veci, ktoré doteraz neboli? Ako môžu zaniknúť? Anaximandrov apeiron sa javí ako najzazšia medza, kam je možné dôjsť pri hľadaní vysvetlení javov nášho bytia. A je tam vôbec možné dôjsť, ak je apaeiron bezhraničný, ako napovedá preklad pojmu?
Zatiaľ je jedno zrejmé, o tom čo vystupuje z prvopočiatkov aperionu sa dozvedáme nepriamo, prostredníctvom toho, ako sa voči nám prejavujú. Vo forme božských, alebo racionálnych javov, podľa toho aký výklad komu viac vyhovuje. Tieto často označujeme pod názvom zákony, či už Božie, božské, aebo prírodné. Pôvodný význam gréckeho nomos (νόμος)