Anima et Machina

Obr. 1. Usporiadaný balíček kariet A

Obr. 2. Neusporiadaný balíček kariet B

Predstavme si dva balíčky kariet. V balíčku A (obr 1) sú karty usporiadané takto: najprv ♠ vzostupne od esa po kráľa, pod tým rovnako usporiadané ♣ , ♥ a napokon ♦ . V balíčku B (obr. 2) sú karty úplne náhodne premiešané. Položíme si nasledovné otázky:

1. Ktoré z usporiadaní (A alebo B) je pravdepodobnejšie?
   
2. Ktoré z usporiadaní (A alebo B) obsahuje viac informácie?

Nemyslime teraz na to, že z pohľadu fyziky ide v podstate o tú istú otázku, len inak položenú. Povedzme, že karty budeme usporiadavať tak, že ich nasypeme na stôl, a potom zhrnieme do balíčka. Aká je pravdepodobnosť, že pri jednom pokuse vznikne balíček A a aká, že vznikne balíček B? Že nastane akékoľvek náhodné usporiadanie (prípad B) je prakticky rovná jednej, teda P(B) = 1. Aby nastalo konkrétne usporiadanie A treba neskutočný počet pokusov (ak som správne počítal tak je to 67-miestne číslo 8.066x10⁶⁷), teda pravdepodobnosť pri jedinom pokuse je skoro nulová,

P(A) = 1.24x10^-68 .

Chce sa tiež povedať, že balíček A obsahuje viac informácie ako balíček B, pretože okrem toho, že obsahuje skupinu symbolov hodnôt (informácie o hodnote), obsahuje aj informáciu o ich následnosti.

Za takýmto riešením je však mlčky predpokladané, že balíček kariet nie je sám o sebe, že nie je jedno, ktoré usporiadanie symbolov je správnejšie, ako iné. Ak by sme predložili takúto úlohu niekomu, kto nikdy žiadne karty nevidel, nepozná čísla ani symboly, asi by ťažšie rozoznal, v ktorom balíčku je aké usporiadanie a jeho odpoveď by bola, že obe riešenia sú rovnocenné, teda A=B. Podobne, ako nám môže pripadať rovnocenné akékoľvek náhodné zamiešanie kariet.

Balíček kariet sám o sebe je nesporne nejako usporiadaný, obsahuje informáciu sám o sebe a obsahuje jej rovnaké množstvo, nech je usporiadaný akokoľvek. Taktiež je pravdepodobnosť každého z týchto usporiadaní rovnaká.

Možno si čitateľ všimol, že aj na tomto jednoduchom príklade som v zastúpení používal slová usporiadanie a informácia. Naozaj, som presvedčený, že sú to dve slová, ktorá označujú skutočnosť, že prvky sú nejako voči sebe uložené, či už v priestore, čase, alebo prípadne inak. Ak po srdcovom ese nasleduje kárová osmička ide o inú informáciu, ako keby tomu bolo naopak, ide o iné usporiadanie.

Kým sa nepoužívalo slovo informácia, myslitelia používali vzťah formy a obsahu. Chápali ich nedeliteľnosť. Ak vezmem hlinu a vymodelujem z nej misku, je tu hlina a z nej forma — miska. Ak z toho istého množstva hliny vymodelujem džbán, je tu tá istá hlina, ale forma — džbán. Ten istý obsah sa objavuje v dvoch usporiadaniach, v dvoch formách, alebo iným slovom: obsahuje inú informáciu. Platón z toho dokonca vyvodil svoj systém ideí, kde chápal obsah ako nemenný, menila sa iba jeho forma, ktorú chápal ako myšlienku (eidos).

Slovo informácia vzniklo z tohoto konceptu niekedy v dvanástom storočí (aspoň v anglickom prostredí), citát z roku 1387: Päť kníh prišlo z nebies, aby in-formovalo (utváralo) ľudstvo. Božská idea usporiada do tvaru veľkého plánu ľudstvo. Nie je podstatný človek, nie je podstatné telo, to je iba obsah, ktorý Božia ruka formuje do správneho usporiadania. Správnosť toho je v Bohu, nie v ľudstve, až Božím aktom formovania nastane nová in-formácia.

Nie je účelom tohoto článku opisovať vývoj chápania slova informácia. Dnes sa chápe rôzne. Vo fyzike ako opak neusporiadanosti, v informatike ako správa, niekde ako akt premeny usporiadania... Za všetkými definíciami však vždy je niečo, čo súvisí s usporiadaním. S formou. Myslím, že nespravím nijakú chybu, ak budem v tomto texte, ale aj v iných projektu Anima Et Machina, chápať informáciu ako usporiadanie.

Obr. 3. Kontext usporiadania kariet

Vrátim sa k môjmu kartovému príkladu. Nech karty usporiadam akokoľvek, vždy obsahujú nejaké usporiadanie. Prečo práve je usporiadanie A výnimočné? Pretože je dané do vzťahu, kontextu, s kultúrou spoločnosti, ktorá karty používa. To, či je usporiadanie také, alebo onaké sa odohráva nie v tom balíčku kariet, ale v niečej hlave (obr. 3). Je to v konečnom dôsledku nejaké usporiadanie neurónov v mozgu (znázornené ako modrá štruktúra), ktoré sa vzťahuje (vytvára kontext) k jenotlivým symbolom na kartách.

Obrázok sa pokúša znázorniť nasledovnú predstavu. Balíček kariet je jedna informácia, štruktúra neurónov v mozgu je iná informácia. Pripomínam, že pod informáciou chápem usporiadanie. Kontext vzniká spojením dvoch usporiadaní v jedno. Karty spolu s neuronálnou štruktúrou v mozgu tvoria jedno usporiadanie, jednu informáciu.

Táto, na prvý pohľad samozrejmá konštrukcia, má závažný dôsledok. To, či nejaké usporiadanie je v kontexte s usporiadaním iným je čisto subjektívna konštrukcia. Máme sklon chápať usporiadanie kariet a usporiadanie v mozgu ako od seba nezávislé entity, ktoré vstupujú do kontextu. Ak by to tak bolo, zostáva zodpovedať otázku, ako to vôbec môžu spraviť? Veď karty a mozog, ak sú úplne nezávislé, potrebujú nejaký vzťah, ktorý ich spojenie vytvorí. Čo to je a odkiaľ sa to vezme? Existuje niečo mimo akúkoľvek informáciu, nejaké pole usporiadaní, ktoré vytvára kontexty? Niečo, ako kontext kontextov? Existuje nejaká superinformácia, Boh, niečo, čo tvorí kontext všetkého? Alebo slávne Sheldrakove morfogenetické polia?

Obr. 4. Vznik kontextu

Ak aj vychádzame z podobných predstáv, problémom zostáva vyčlenenosť, externalita takýchto polí kontextov voči informáciám, ktoré vzájomne dávajú do kontextu. Nemáme nijaký spôsob, ktorým by sme vedeli povedať, ako to ten Boh robí, že nás formuje, ako morfogenetické polia vlastne formujú orgsnizmy, pretože je to mimo nás, ako objekty toho procesu.

Napokon - veď nejde o nič iné ako usporiadanie usporiadaní do nového usporiadania. Prečo teda hľadať niečo iné, ako to, čo už je? Hľadajme opäť iba spôsob, ako sa usporiadania usporiadajú. Ani karty, ani predstava poradia sa predsa neobjavili z ničoho nič, akoby zázrakom. Majú svoju minulosť. Voľakedy niekto vymyslel kartové symboly, niekto vymyslel karty. A rovnako niekto (v tomto prípade ja) vymyslel, že ich usporiadanie v prípade A je význačnejšie, ako iné usporiadania (obr. 4). A ani ja som sa tu neobjavil zázrakom, rovnako som výsledkom súčasných a predchádzajúcich usporiadaní.

Ak sa pozrieme na vec z takého uhlu pohľadu, tak vlastne niet kontextu. Je iba jedno jediné usporiadanie, ktoré sa nestále v čase a priestore mení. Vytváranie kontextu je iba pomôcka pre pochopenie nedeliteľnej jednoty bytia. Vytváranie kontextu je nástroj, ktorým mozog modeluje prostredie, ktorého je súčasťou, ktorým vytvára obraz toho prostredia. To môže robiť iba vyčleňovaním z celku.

Obr. 5. Na počiatku bolo slovo

Ak pochopíme usporiadanie, ako v čase sa meniacu, seba formujúcu štruktúru pochopíme, že evolúcia je iba iné slovo pre to isté. Evolúciu môžeme chápať ako zmenu usporiadania Vesmíru v čase. Dnešná predstava kozmológov o Vesmíre je taká, že vznikol z bodu s nesmiernou hustotou a teplotou procesom, ktorý nazývajú Big Bang. Z hľadiska našej témy je zrejmá predstava, že usporiadanie muselo byť už od počiatku. A skutočne, od samotného vzniku Vesmíru tu je. Kozmológovia nijako nevedeli zdôvodniť, ako mohli vzniknúť hviezdy, galaxie, ako vôbec vznikli akékoľvek štruktúry. A podľa mňa to ani nebudú vedieť vysvetliť. Veď si pokojne môžeme predstaviť Vesmír, ktorý vznikne podľa teórie Big Bangu, rozpína sa, chladne v každom svojom bode rovnomerne, hustota energie rovnomerne klesá. Prečo by vôbec malo v nejakom mieste vzniknúť akékoľvek zhustenie, alebo iná nerovnomernosť, akékoľvek usporiadanie? Vesmír by bol bez štruktúr. Ale nie je, inak by som to tu nepísal. Nerovnomernosti museli byť od saméhom počiatku, od momentu vzniku, museli byť súčasťou toho momentu, alebo mu predchádzať. A skutočne. pomocou mapovania tzv. reliktného žiarenia (obr. 5), teda zbytku z tej obrovskej počiatočnej energie Big Bangu, sa ukázalo, že od samého počiatku je Vesmír usporiadaný do štruktúr, od samého počiatku Vesmír obsahuje informáciu, teda že - na počiatku bolo slovo...

Niet iného kontextu, ako je celý Vesmír. Niet vyčlenenosti a nových entít, všetko je neustála premena tvaru, pôvodného usporiadania, ktoré si vytvára neustále podmienky pre nové preusporiadanie. V tom je podstata determinizmu bytia, osudovosti každého vyčleneného kontextu usporiadania.

Ako som už uviedol, zdá sa mi, že pojmy usporiadanie a informácie sa často používajú ako synonymá. Z axiómy jednoty a nedeliteľnosti bytia vyplýva, že každé vyčlenenie do pojmu, každý pojem, je iná časť bytia, ako tá časť, ktorú by pojem mal reprezentovať. Využijem preto príležitosť a skúsim pomocou zámenných pojmov popisovať iné aspekty toho istého. Je namieste zadefinovať si niektoré pojmy.