Konektóm ľudského mozgu[3] |
Pre lepšie pochopenie významu mozgového konektómu treba priblížiť aká je architektúra mozgu. Jej základom sú populácie neurónov, ktoré sú vzájomne náhodne prepojené počas ontogenézy mozgu v maternici[1], [2] . Tieto populácie majú (podľa toho v ktorej časti mozgu sú) rôznu štruktúru, ale podstatné je vedieť, že vzájomne si v konkrétnej oblasti mozgu konkurujú v spracovaní rovnakého vstupného podnetu (napríklad v niektorom jadierku Thalamu, alebo v tzv. bunke primárneho vizuálneho kortexu). Podľa toho ako je populácia vnútri seba prepojená dokáže na tie isté podnety reagovať silnejšie alebo slabšie a túto reakciu odovzdajú ďalej do ostatných častí mozgu.
Mapu prepojení mozgu nazývame konektóm. Ide o akúsi schému prepojenia častí mozgu. Konektóm sa vytvára počas jeho ontogenézy v maternici. Jeho štruktúra je do značnej miery určená geneticky a epigeneticky. Štruktúra konektómu sa počas života vo veľkých škálach prakticky nemení, v stredných škálach viac a v mikroškálach najviac. Z toho pre mémbionty vyplýva zásadné obmedzenie vytvárania vlastných metabolických štruktúr, ale aj ekologických vzťahov.
Len pre doplnenie kontextu uvádzam, že prepojenia sú buď excitačné (posiňujú v cielených neurónoch reakciu), alebo inhibičné (reakciu tlmia):.
Z pohľadu mémológie je konektóm vrodenou metabolickou sieťou mémov. Z toho vyplývajú pre svet mémového života niektoré zákonitosti:
Konektóm mozgov cicavcov má počas evolúcie tendenciu mohutnieť. Jedinec s bohatším konektómom dokáže riešiť zložitejšie životné situácie, čo mu poskytuje evolučnú výhodu. Až od určitej hustoty konéktómov sú mémnbionty schopné replikácie do iných hláv.
Čím je viac prepojení medzi časťami mozgu, tým je možné zapájať viac metabolických reťazcov do metabolickej siete mémbionta. Napríklad mémbiont slova láska, lokalizovaný prevažne v kortikálnej Brockovej oblasti, môže byť vnútorne regulovaný prepojením s podkôrovou amygdalou, ktorá vytvára pre sapienta emočný význam a pre mémbionta tohoto slova väčšiu šancu na replikáciu, pretože emočné slová sú častejšie replikované najmä ženskými mozgami.
S nárastom možností zapájania funkčných reakčných sietí do vlastnej metabolickej siete získava mémbiont viac možností zabezpečiť svoje životné záujmy, svoju intencionalitu.
Čím je konektóm bohatší, tým viac symbiotických a kompetitívnych vzťahov môže mať mémbiont. Čím je týchto vzťahov viac, tým sa zvyšuje jeho šanca replikácie do inej hlavy. Prírodný výber uprednostní mémbiontov, ktorí dokážu lepšie využiť konektóm.
Plenárne mémbionty sú také, ktoré veľkú časť svojej funkcionality prenechávajú na symbiotické vzťahy s inými mémbiontami. Tým je síce ich funkcionalita a štruktúra fluidnejšia, zároveň však sa zvyšuje vďaka tomu šanca plenárneho mémbionta na rozmnoženie. Z logiky veci vyplýva, že čím je komplexnejší konektóm, tým je väčšia možnosť plenárneho mémbionta vytvárať funkčné symbiózy s inými mémbiontami.
Zdroje: