Anima et Machina

Nedá sa nič robiť, ak porovnáme racionalitu xenofóbnych a xenofilných mémplexov, tak tie xenofilné sú ďaleko bližšie tomu, čo sa ujalo v modeli sveta ako racionálne.

Xenofilné mémplexy samozrejme včleňujú do seba mém nadradenosti v hierarchii tlupy nad xenofóbmi. Vyvinul sa takto napríklad mémplex: iracionálny strach z migrantov (ISM). Šíriteľ tohoto mémplexu je odmeňovaný dopamínom pri každom šírení ISM, pretože tento vytvára úspešné symbiózy s vrodenými hierarchizačnými kognitívne-behaviorálnymi mémplexami (HKBM, [1]).

Opak iracionálneho je racionálne, čiže v implicitnej predstave racionality: také, čo je objektívne pravdivé a nezaťažené subjektívnymi implikáciami. Hoci prinajmenšom od čias Kanta [2] vieme, že takáto predstava o racionalite je mylná, naďalej úspešne prežíva v mozgoch väčšiny intelektuálov. Úspech prežitia mémplexu racionality je práve v tom, že umožňuje vytvárať hierarchizačné symbózy s HKBM: Ja som racionálny, tak som v tlupe vyššie nad tebou, neracionálnym.

ISM je typickou ukážkou toho, že v spoločenských diskusiách vôbec nejde o to nájsť čo najracionálnejšie riešenie nejakého usporiadania spoločnosti, ale o súboj mémplexov o tie isté ekologické nichy, teda kohorty mozgov s určitými vrodenými štruktúrami a o symbiózy týchto mémplexov s inými mémplexami, najčastejšie mémplexami moci.

Predstava racionality spoločenskej diskusie je vo svojej podstate svojím pravým opakom, je iracionálna. Je založená na antropocentrickom modeli človeka, ako jedinej bytosti na svete, ktorá má slobodnú vôľu a sama si riadi racionálnymi úsudkami svoj osud. V duchu tejto predstavy sa považujú inštinkty, vrodenosti správania, za nízke, zvieracie pudy, ktoré sme, žiaľ, zdedili od našich zvieracích predkov, kým rozum je niečo iné, niečo vyššie, čo má tieto nízke pudy prekračovať a potláčať. Kto sa riadi pudmi, je podobný zveru, kto rozumom je priam Bohu podobná bytosť.

Pozrime sa teda na racionálne, zvieracím pudom nadradené a od nich nezávislé, racionálne schémy ISM. Kľúčovým momentom každej racionálnej konštrukcie je pýtanie sa po príčinách následkov, čiže jedna z dvoch najdôležitejších otázok popri otázke „ČO?“, otázka PREČO?“ Ak replikátori xenofilných mémplexov dostanú otázku: „Prečo v prieskumoch verejnej mienky prevažuje negatívny postoj k migrantom?“ priam reflexívne s pocitom nadradenosti replikujú ISR. Svet je však príliš zložitý na to, aby sa skutočne kritická analýza mohla uspokojiť s takouto odpoveďou. Ponorme sa hlbšie. Ak sa niekto opýta: „no dobre, ale prečo majú ľudia iracionálny strach z migrantov?“, dostávame najčastejšie mémplex ISM2: „Pretože s nimi majú malú osobnú skúsenosť.“ Je to racionálna objektívna pravda?

Tvárme sa pre pochopenie ďalšieho výkladu, že existujú objektívne pravdy, ku ktorým sa dá dopracovať rozumom, čo (ako vieme aj z Kanta [2]) vlastne nie je možné. Položme si otázku: ČO je to osobná skúsenosť? Na prvý pohľad sa zdá, že odpoveď je jednoduchá: Za osobnú skúsnosť budeme považovať to, s čím máme priamu životnú skúsenosť. Takto chápaná osobná skúsenosť predpokladá, že sme bytosti, ktoré sa riadia iba osobnými skúsenosťami, ktoré získali vo svojom živote. Človek sa narodí ako čistý list, na ktorý sa postupne zapisujú jeho osobné skúsenosti.

Tento rouseauský koncept človeka je však už dávno vyvrátený a mŕtvy. Kto ho vyvrátil? No predsa výkladná skriňa a vrchol racionalizmu — veda. Napríklad [1], ktoré je v podstate celé o tom, že mozog je dávno pred narodením vybavený vrodenými schémami správania, a tie sú dôsledkom životnej skúsenosti druhu Homo sapiens a jeho predkov. Osobná skúsenosť jedinca sa teda primárne skladá zo životnej skúsenosti druhu, a až na nej stavia životnú skúsenosť jedinca.

Ak teda väčšina má xenofóbne preferencie, nie je na mieste očakávať, že ide o druhovú životnú skúsenosť? Odpoveď na túto otázku samozrejme veda hľadá, a viacero štúdií ukazuje (napríklad [3], [4] a [5]), že xenofóbia je vrodeným rozšírením imunitného systému na správanie. Hoci by sa na prvý pohľad zdalo, že príchod cudzincov značí evolučnú výhodu v diverzite génov, nebezpečie prenosu infekčných patogénov zrejme v evolučnej minulosti prevážilo, a my máme vrodený strach z cudzincov. Odhliadnuc od toho, že príčiny môžu byť aj iné. Faktom však je, že obavy z cudzincov majú všetky kultúry a etniká a pozorujeme ich aj u skupín, ktoré žijú pre druh Homo sapiens prirodzeným spôsobom života, teda v lovecko-zberačských tlúpách [6].

Ako potom možno tvrdiť, že xenofóbnosť je iracionálna? Prinajmenšom je za ňou racionalita dlhej evolučnej minulosti a z toho vyplývajúcej druhovej životnej skúsenosti. O tom, že táto racionalita platí, sme sa napríklad presvedčili po objavení amerického kontinentu. Nevinné chrípky vyhubili viac pôvodných obyvateľov kontinentu, ako ozbrojené konflikty a na oplátku sme si do Európy priviezli epidémiu syfilisu, ktorá mala obrovský počet obetí.

„No dobre,“ — ohradí sa xenofil — „dnes predsa máme možnosti ochrániť sa pred chorobami a aj to pri migrantoch robíme, takže strach z infekcie je iracionálny!“ To je nesporne pravda. Nič to však principiálne nemení na skutočnosti, že xenofóbnosť má vrodenú racionalitu, pričom môže mať ešte viac zatiaľ neobjevených príčin, nielen extenziu imunitného systému. Dokázateľne nie je iracionálna

Pozrime sa však o čo sa opiera racionálnosť xenofilného prístupu pozrime sa bližšie na argumenty, ktoré na podporu ISM2 používajú. Obávam sa, že tu budeme veľmi ťažko hľadať vedecky podložené postoje. Racionalita sa tu opiera o názor, no a názor o čo?

Najprv ostanem ešte na pôde ISM2. Je skutočne pravda, že Slováci majú taký strach z migrantov, že sú tak xenofóbni, pretože nemajú priamu skúsnosť s migráciou? Toto tvrdenie je očividný nezmysel, veď predsa s následkami zatiaľ ostanej migrácie Cigáňov pred 600 rokmi sa potýkame dodnes. Navyše Stredná Európa veru bola historicky vystavená množstvu krutých invázií, čo zanechalo niečo ako historickú skúsenosť, a tá nesporne posilnila selekciu génov, ktoré formujú vrodené xenofóbne správanie. Slováci majú prečo byť xenofóbnejší a majú preto racionálny základ nielen vrodený, ale aj historicky získaný.

Ak by sme mali považovať ISM2 za racionálny argument, tak v krajinách s vysokou mierou migrácie by mala mať populácia oveľa bohatšiu osobnú skúsenosť s migrantami a mala by byť xenofóbna menej ako sme my. Opak však je pravdou. Tlak xenofilných elít na populáciu v krajinách ako Francúzsko, či Nemecko vyvoláva opačný efekt: posilňuje vrodené xenofóbne správanie väčšiny [7]. A je to práve pre osobné skúsenosti s migrantami, nie napriek týmto skúsenostiam, podobne ako máme my skúsenosti s Cigáňmi.

Aby xenofili podporili „racionálnosť“ svojej argumentácie, s obľubou vyťahujú „pozitívne príklady.“ Súčasne v rámci tejto racionality bagatelizujú „negatívne príklady.“ Oslavovanie jednej stránky javu a bagatelizovanie opačnej je teda ukážka xenofilnej racionálnej analýzy. Napríklad v prúde utečencov zo Sýrie vidia samých lekárov a inženierov, ktorí by mali byť prínosom. Fakt, že takí tvoria menej ako 20% „racionálne“ ignorujú. S nadšením ukazujú pozitívne príklady toho, ako sa do majoritnej spoločnosti integroval ten, či onen utečenec, ale nevšímajú si fakt, že doterajša skúsenosť s integrovaním prisťahovaleckých skupín hovorí, že úspešnosť je okolo 15%. Nadšene argumentujú „racionálnym“ tvrdením, že trh práce čaká na prílev nízko kvalifikovanej práce (zabudnúc zrazu na to, že ide o samých doktorov a inženierov). Nevšímajú si pri tom, že toto tvrdenie opierajú o momentálnu miernu ekonomickú konjuktúru, ktorá keď pominie, tak v prvom rade postihne práve tieto pracovné sily a zvýši tým nezamestnanosť hlavne o tých migrantov.

Vidno teda, že v iracionalite xenofilné mémplexy v ničom nezaostávajú za tými xenofóbnymi, skôr naopak. Súčasne vidno, že v spoločenskej diskusii nikdy nejde o hľadanie správneho, racionálneho riešenia, ale o presadenie sa určitých mémplexov na úkor mémplexov iných, pričom jedny i druhé na to využívajú určité typy mozgov s určitou vrodenou skladbou vlastností. Racionalitu javu nenájdeme v obsahu diskusie, teda v racionalite argumentov (mémplexov), ale rovnako ako v biosfére, v racionalite evolučných a ekologických procesov, ktoré formujú obsahy mémplexov, rovnako ako formujú znaky a tvary organizmov.

Inak povedané: xenofili neargumentujú preto, že sú ich argumenty racionálnejšie ako sú argumenty xenofóbov, ale preto, že si tým uspokojujú vrodené pudy (potrebu postúpiť v hiearchii tlupy nad súpera, za účelom presadenia vlastného genofondu). Ich argumentácia je rovnako racionálna alebo iracionálna, ako argumentácia xenofóbov, ktorí si uspokojujú pudy ochrany vlasného genofondu pred možnou infekčnou nákazou.

Literatúra a odkazy:

1. Barrett, L., Dunbar, R., & Lycett, J. (2007). Evoluční psychologie člověka. Portal s.r.o. Praha.
2. Kant, I. (2001). Kritika čistého rozumu. Praha: OIKOYMENH 2001.
3. Schaller, M., & Neuberg, S. L. (2012). Danger , Disease , and the Nature of Prejudice ( s ). Advances in Experimental Social Psychology, 46, 1–54. doi:10.1016/B978-0-12-394281-4.00001-5
4. Schaller, M., & Park, J. H. (2011). The Behavioral Immune System (and Why It Matters). Current Directions in Psychological Science, 20(2), 99–103. doi:10.1177/0963721411402596
5. Schaller, M. (2011). The behavioural immune system and the psychology of human sociality. Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences, 366(1583), 3418–3426. doi:10.1098/rstb.2011.0029
6. Johnson, A. W., & Earle, T. K. (1987). The evolution of human societies: From foraging group to agrarian state. Stanford: Stanford University Press.
7. Zlámalová, L. (2015). Francouzi účtují se zametači problémů. A volí nacionalisty. ECHO24. http://echo24.cz/a/iU5ZK/francouzi-uctuji-se-zametaci-problemu-a-voli-nacionalisty