Koľko je homosexuálov?

Téma ochrany práv sexuálnych deviácií plní neustále verejný priestor. V pozadí verejnej diskusie prebieha diskusia odborná. Verejnej diskusii sa poddarilo vytvoriť dojem, že otázky okolo sexuálnej identity sa týkajú nejakej spoločensky významnej skupiny obyvateľstva, že ide o veľký spoločenský problém. Poďme sa teda najprv pozrieť aká veľká je tá skupina.

Percentuálne podiely sexuálnej orientácie
Percentuálne podiely sexuálnej orientácie podľa [1]

Údaje z rôznych zdrojov sa rôznia v rozsahu 1% gayovia a 1.5% lesby [2] po neuveriteľných 10% [3]. Na obrázku uvádzam graf z článku, ktorý sa primárne zaoberá nedostatočnosťou metodiky výskumu neheterosexuality. Ako z grafu vidno, umelo vytvorené kategóŕie ukazujú, že minimálne 94% opýtaných mužov a 86% žien sa jasne hlási k heterosexualite. Ktohovie ako by graf vyzeral, keby si mohli vybrať iba z krajných kategórií? Pretože ľudia (ako ešte bude reč inde) sa môžu pred dotazujúcim cítiť rôzne z rôznych dôvodov, a tie nemusia nutne súvisieť s pocitom sexuálnej identity.

Ako sa skoro vždy k týmto výsledkom výskumnici dopracovali? Správne tušíte — formou dotazníka. Dotazované osoby sa sami identifikujú kam patria. Sú aj iné, nepriame metódy, napríklad premietanie obrázkov a sledovanie kamerou očnú pupilu. Tieto sú však logisticky a finančne náročné a ako metóda sporné. Nikto vlastne nevie, či reálne niečo merajú.

Druhý problém je v skúmanej vzorke. Skoro výhradne ide o populácie, ktoré patria hlavne do civilizovaného prostredia Západu a ním kultúrne ovplyvneného Východu. Je ťažké si predstaviť, že bude výskumník pobehovať so svojím dotazníkom v Saudskej Arábii a očakávať, že nájde aspoň jedného homosexuála. Výskum v lovecko-zberačských spoločnostiach je prakticky nemožný a výskumníci narážajú hlavne na obrovské kultúrne rozdiely vo vnímaní sexuality aj v pojmoch a ich významoch.

Prečo zdôrazňujem kultúrne rozdiely? Výsledky totiž od nich závisia. Ak sa niekto cíti tak či onak, alebo to iba deklaruje, tak nijako nemožno vylúčiť, že homosexualita, či iná sexuálna deviácia je prinajmenšom jedným z dôsledkov kultúrneho selekčného tlaku na sapientov. Už vôbec nie je ako zistiť, či platí tvrdenie, že homosexualita je prirodzená. O prirodzenosti však bude reč podrobnejšie inokedy.

Tu si položíme otázku, ako sa prípadne vyvíjal počet sexuálnych deviantov počas histórie sapientov od paleolitu po dnes. To je dôležité vedieť, pretože ak to vieme nejako odhadnúť, tak vieme  niečo podstatné o povahe tohoto javu. Po Darwinovi nemôžeme predpokladať, že máme nejakú vlastnosť, ktorá sa z ničoho nič objavila pred pár tisíc rokmi a dovtedy nebola. Preto musíme veriť, že neheterosexualita bola v našom druhu v nejakej podobe vždy. Lenže ako to zistiť? Z paleolitických vykopávok kostier to sotva zistíme. Aj keď získame zvyšky DNA, nevieme zistiť nič, pretože sa nepodarilo zatiaľ dokázať nejakú genetickú súvislosť medzi homosexualitou a konkrétnymi alelami génov.

Zostávajú iba nepriame indície. Napríklad pohľad na také skupiny sapientov, ktoré žijú snáď veľmi podobným spôsobom života ako naši prapredkovia, v podobných prostrediach, teda posledné zvyšky lovcov-zberačov. Pri prieskume k tejto téme som narazil na antropologickú štúdiu [4], ktorá opísala sexuálne zvyklosti lovcov-zberačov Aka a Nganda z centrálnej Afriky. Medzi inými stránkami sexuality sa výskumníci pýtali aj na homosexualitu. Príslušníci oboch kmeňov vôbec nechápali otázku. Nič také nepoznali. Načo by bol styk medzi ženami, či mužmi, však z toho by neboli deti?

Výsledky svojho výskumu porovnali s inými výskumami, hlavne s [5]. Táto štúdia porovnávala 20 parametrov sexuálneho správania zo Standard Cross Cultural Sample (SCCS), čo je najreprezentatívnejšia databáza rôznych parametrov správania zo 186 kultúr sveta. Podľa [5] 59% kultúr nepozná homosexualitu, tak ako Akovia a Nganovia. Značí to, že tam niet homosexuality?

Samozrejme, že sa s vysokou pravdepodobnosťou vyskytuje. Ibaže tlupa lovcov-zberačov má v priemere 80-120 členov. Koľko sa v nej vyskytne homosexuálov ak ich je v populácii povedzme 1%? Jeden? S kým bude mať vzťah? Podľa mňa je skôr pravdepodnejšie, že netuší čo s ním je a nejako neúspešne prežije svoj život. Pretože úspech sa meria deťmi. Je zrejmé, že sa preto u prírodných národov ťažko dozvieme aká je prirodzená miera homosexuality.

Môžeme však skúsiť urobiť odhad na základe nejakej civilizačnej postupnosti. Práve o to sa pokúsili autori štúdie [6], ktorá priniesla argument pre podporu hypotézy, že homosexualita mužov musí byť viac prevalentná v agrárnych spoločnostiach, pretože tam sa zväzky ženícha a nevesty dohadujú. Preto by tam mal byť pravdepodobne menší tlak negatívnej selekcie prírodného výberu. Dáta čerpsali z už spomínanej SCCS databázy. 

Po štatistickom kúzlení im vyšlo, že oproti lovecko-zberačskej spoločnosti majú spoločnosti, ktoré sa živia chovom zvierat 2.7 krát, spoločnosti, ktoré sa živia zmiešaným poľnohospodárstvom 3.2 krát a lovom, zberačstvom spolu s chovom zvierat 1.6 krát vyššiu pravdepodobnosť, že bude v nich prítomná homosexualita. No a 6.4 krát vyššia pravdepodobnosť má byť v stratifikovaných agrárnych spoločnostiach. Ak by sme zobrali výsledky tohoto výskumu za platné, tak by bola prirodzená miera homosexuality hlboko pod 1%. Každé väčšie percento by potom bolo následkom pôsobenia kultúry, či priamo ako selekčný tlak, alebo nepriamo ako nedostatok selekčného tlaku prírodného výberu.

Záverom tejto kapitoly chcem znova zdôrazniť, že aj na tak jednoduchú otázku, akou je podiel sexuálnych deviácií na celkovej populácii, je neľahké zodpovedať. Živé systémy nie sú fyzikálne, neplatia v nich jednoduché kauzality. Nedá sa preto od výskumov očakávať, že prinesú jasné odpovede. O to horšie je, ak si v diskusiách vezme každá zúčastnená strana výsledky výskumu, ktorý jej vyhovujú a ignoruje tie výskumy, ktoré jej nevyhovejú. A to sa bežne v identitárskych sporoch deje.

  1. Bailey, J. M., Vasey, P. L., Diamond, L. M., Breedlove, S. M., Vilain, E., & Epprecht, M. (2016). Sexual orientation, controversy, and science. Psychological Science in the Public Interest, 17(2), 45–101.
  2. Tento údaj mám z Is 10% of the population really gay? Je to z britského ľavicového plátku Guardian. Problém tohoto zdroja je, že sa odvoláva na zdroje, ktoré sa mi nepodarilo dohľadať, pretože linky odkazovali niekam inam.
  3. Tento údaj pochádza z výskumov legendárneho sexuológa, ktorý vlastne sexuologický výskum založil, Alfreda Kinseya. Knihy: Sexual Behavior in the Human Male (1948) and Sexual Behavior in the Human Female (1953)
  4. Hewlett, B., & Hewlett, B. (2010). Sex and searching for children among Aka foragers and Ngandu farmers of Central Africa. African Study Monographs, 31.
  5. Broude, G. J., & Greene, S. J. (1976). Cross-Cultural Codes on Twenty Sexual Attitudes and Practices. Ethnology, 15(4), 409–429.
  6. Apostolou, M. (2017). Is Homosexuality more Prevalent in Agropastoral than in Hunting and Gathering Societies? Evidence from the Standard Cross-Cultural Sample. Adaptive Human Behavior and Physiology, 3.