Literatúra

Odkazy a literatúra:

1. Khoury, P. S.,  Kostiner, J. (1990). Tribes and state formation in the Middle East (p. 320). Univ of California Press.
2. Dawson, C. (1994). Zrození Evropy (p. 245). Vyšehrad.
3. Wilson, P. J. (1988). The Domestication of the Human Species. Anthropologica (Vol. 32, p. 201).
4. Waal, F. de. (2006). Dobráci od přírody. ACADEMIA, Praha
5. Hodgson, G., & Knudsen, T. (2013). Darwin’s Conjecture: The Search for General Principles of Social and Economic Evolution. University Of Chicago Press.
6. Johnson, A. W. (2000). The evolution of human societies: from foraging group to agrarian state. Stanford University Press.

Ekologická úloha štátu

Ďalší analogon biologickej zákonitosti v kultúrnom ekosystéme.

U pohlavne sa množiacich organizmov majú novinky (mutácie) tým menšiu šancu na rozšírenie, čím je populácia väčšia ako dôsledok kríženia (crossing-over). To udržuje druhovú stabilitu, ale súčasne znemožňuje vývoj druhu, ktorý potom môže byť ohrozený ako celok. Evolúcia môže vlastne prebehnúť iba rozdelením populácie na malé celky, napríklad prírodnou katastrofou, tzv. bottleneck efect, efekt hrdla fľaše, cez ktorý prejde iba časť populácie.

Autori predloženého článku^[1] sa zamerali na vznik inovácií v rôzne prepojených kolektívoch a prišli na podobný záver. Čím je kolektív prepojenejší, tým menej inovácií v ňom vzniká. Z mémologického phľadu je to vlastne samozrejmé, pretože v určitých skupinách sa namnožia iba určité mémy, ktoré vzájomne vytvoria ekotop, čiže symbiotický sebaudržiavací systém. V mozgu asociované nevhodné mémplexy (mutácie) prakticky rýchlo vyhynú, pretože nositeľa tohoto mozgu v danej skupine socializačne znevýhodňujú, Čím je novinka radikálnejšia, tým menšiu šancu na šírenie má, čoho dôkazom je samozrejme aj tento text.

Je to zaujímavé aj z ďalšieho hľadiska. Väčšia komplexita je možná iba obmedzovaním vnútornej diverzity. Napríklad druh, ako komplexnejší systém od jedinca musí nevyhnutne obmedziť génovú diverzitu. Pohlavne sa množiace druhy si udržujú druhovú stálosť vylučovaním mutácií. Mutácie môžu byť iba odtiaľ-potiaľ, pretože buď sa v krížením v populáciách stratia, alebo sa jedinci s prílišnou mutáciou nerozmnožia. Prirodzený výber umožňuje nárast komplexity obmedzovaním diverzity.

Máme tu však aj analogon z kultúry. Čím je komplexnejšia kultúra, tým menšiu diverzitu umožňuje. Prejavuje sa to napríklad v podobe mémplexov štátu, ktoré zabezpečujú vnútorné obmedzenie diverity. Zrejme to je aj hlavná ekologická úloha mémplexov štátu v civilizačnom ekosystéme, teda stabilizovanie komplexnejších kultúrnych štruktúr, aké môžu vzniknúť napríklad kmeňových zväzoch. Je neoddiskutovateľnou skutočnosťou, že v kmeňových zväzoch nikdy nevznikli komplexnejšie civilizácie a tak isto, že zánik civilizácie bol vždy spojený so zánikom štátu.

---

Literatúra a odkazy:

1. Derex, M., & Boyd, R. (2016). Partial connectivity increases cultural accumulation within groups. Proceedings of the National Academy of Sciences, 201518798. doi:10.1073/pnas.1518798113

Ladislav Kováč: Prírodopis komunizmu

Tu budú umiestnené poznámky ku knihe

Kováč, L. (2007). Prírodopis komunizmu Anatómia jednej utópie. Kaligram, Bratislava. Retrieved from http://www.biocenter.sk/lkpublics_files/Prirodopis_komunizmu.pdf

Náčelníctvo

Náčelníctvo, chiefdom, Häuptlingstum  (Wikipédia).

Podľa [3] je lovecko-zberačská tlupa (LZT) neinštitucionalizovaná. Napríklad  nemá náčelníka, pretože ho nepotrebuje. Naša organizácia tlupy sa nepodobá rodinnej tlupe ako je u šimpov, či goríl, ale pozostáva z  viacerých rodín, je podobnejšia tlupám bonobov [4]. Vládnu v nej oveľa fluidnejšie vzťahy.

Podľa [2] ovšem sa prirodzeným darwinisticky graduovaným spôsobom pri hustej lokálnej sieti kmeňov nevyhnutne musela vyvinúť inštitúcia na riešenie neustálych medzikmeňových sporov. Je to miesto pre selekčný tlak na prirodzených  alfa-samcov, ktorí sú vybraní do rady náčelníkov, aby zastupovali kmeň.  Veď je zrejme prirodzené, že sa tam nepošle slaboch. Zatiaľ však je pre mňa takto zdôvodnené náčelníctvo evolučne málo graduované.

Implikácie:

• Samozrejme aj v LZT mohli byť spontánne selektovaní jedinci, ktorí získali výlučné postavenie vo svojej tlupe. Lenže toto zrejme aj zanikalo s ich úmrtím. Nemalo to mémovú podporu.
• Forma špecializácie. Niekto robí niečo, čo iní nerobia. Podľa [1] je LZT málo štruktúrovaná z hľadiska špecializácie. Napokon aj naši opičí príbuzní sú na tom rovnako. Každý robí všetko a selekčný tlak prírodného výberu uprednostňuje tie rodiny, ktoré to všetko robia efektívnejšie. Na výber do rady náčelníkov sa selekčný tlak neopiera na všetky, ale iba na určité vlastnosti jedinca.
• V záujme náčelníka je replikovať mémy náčelníctva. Predpoklad pre postupný vývoj mémplexov náčelníctva a neskôr hrdinských eposov, vodcovstva a posvätnosti vodcu.
• V záujme mémplexov náčelníctva je nesporne vytváranie symbióz s inými mémplexami, ktoré dovtedy vznikali nezávisle nad jednotlivými vrodenými kognitívno-behaviorálnymi modulmi mozgov.
• Tlupa bez inštitútu náčelníka je menej komplexná ako tlupa s inštitútom náčelníka ⇒ nárast komplexity.
• Tlupy spojené cez inštitút náčelníctva sú komplexnejšia štruktúry ako samostatné tlupy ⇒ ďalší nárast komplexity.
• Dôsledok: prechod od fluidnej štruktúry k hierarchickej komplexite. Pripomína to prechod od fluidnej štruktúry prokaryotov (baktérií) k eukaryotickej mnohobunkovej hierarchickej komplexite. Aj baktérie komunikujú, spolupracujú, len sa nešpecializujú, ale niekedy jedny tvoria centrá inokedy druhé v tom istom ekotope, podľa meniacich sa podmienok. Mnohobunkáč je hierarchizovaný a špecializovaný trvale.
• Náčelník ako inštitúcia sa môže trvale udržať iba ako súčasť väčšieho, komplexnejšieho celku. Ak umrie prirodzený vodca, tak tlupa skrátka nemá nasledovníka. Ak umrie náčelník, ktorý tlupu zastupuje v inštitúcii náčelníctva, musí byť nahradený. Celok udržuje svoju štruktúru, celok je selektovaný a časti sa tomu prispôsobujú. Také celky, v ktorých to nefungovalo boli voči takým, v ktorých to fungovalo odselektované a zanikli. Dnes o nich nič nevieme. Klasický darwinizmus ⇒ prežijú stabilnejšie systémy.
• V komplexnejších štruktúrach ako je tlupa sa oveľa ľahšie presadí špecializácia. Napokon to, že nejaké celky nerobia všetko, ale iba niečo, to však efektívnejšie, či optimálnejšie, je rysom komplexity. Je to to isté ako orgány v mnohobunkáčoch, či rôzne typy proteínov, organel a nukleotidov v bunke.
• Náčelníctvo sa takto javí ako nutná a prirodzená súčasť vyššej miery komplexity ako je tlupa.
• Z tohoto pohľadu je jedno, či ten tmel komplexity tvorí konkrétny sapient — náčelník, alebo mémplex — zákon. Nie je to ovšem jedno z pohľadu génov a z pohľadu mémov. Kým živé náčelníctvo je ešte ako tak v réžii evolúcie génov, tak písané náčelníctvo zákonov je už oveľa viac v réžii evolúcie mémov, a preto je to v ich záujme.
• Od vyvinutia náčelníctva by mal prírodný výber nevyhnutne selektovať také mémové ekosystémy, ktoré budú presadzovať vyššie spomenutý záujem mémov, a teda dominanciu symbionta mém nad symbiontom gén.
  

Zas a znova ten istý problém selekcie komplexnejších systémov. Ale prečo? Nejaký zákon narastania komplexity by to chcelo, a ten by nejako musel vychádzať z termodynamiky. Niečo ako:

Lenže vidím viacero  problematických miest v tejto formulácii.  Alibisticky a naivne:

Náčrt mémovej evolúcie od kmeňa ku štátu

Pre  náš druh je typická tlupa fluidných rodín v celkovom počte do 200  členov, čo je na opice veľa. Väčšia tlupa značí viacero výhod. Jednak  väčšie bezpečie, ale aj širšia génová diverzita. Lenže aj to má svoju  cenu, ako všetko. Väčšia tlupa je aj oveľa väčšia zložitosť vzťahov a  potreba mozgu, ktorý je schopný to zaznamenávať. To je podľa evolučných  psychológov pravdepodobný dôvod, prečo máme väčšie mozgy.

Biologickou  evolúciou sme dizajnovaní na typický opičí život v tlupách  lovcov-zberačov. Tak to bolo až do mladšieho neolitu, kedy sme pred 15 -  20 tis. z neznámych dôvodov začali žiť usadlým spôsobom života a  vyvinuli sa poľnohospodárstvo. To ovšem prinieslo problém zahusťovania  populácie na celky, ktoré ďaleko presahujú počet 200 členov. Na toto  ovšem nemáme vrodenú kognitívno-behaviorálnu výbavu, preto sa vzťahy v  takýchto populáciách museli nejako vyvinúť mimo biologickú evolúciu. A  tak nastal prudký rozvoj evolúcie mémov. Mémy sú odvtedy nad sapienta  nadradené a začinajú v stále väčšej miere podliehať vlastnej evolúcii.

Zrejme  prvými takýmito mémami boli mémy rodu. To značí mémy, ktoré sa spájali s  vrodenými mémami pokrvnej príbuznosti. V interpretačnom rámci evolučnej  psychológie ide o systém príbuzenskej selekcie (kin selection). Proste  začneme za príbuzných považovať aj tých, ktorí príbuznými nie sú. Tak  vznikol podľa mňa komplex mémov rodu. Sapient si do hlavy vreplikuje  výchovou, že tí čo žijú za hentým kopcom sú tiež „naši“, že patria do  nášho rodu. Princíp je, že sapient je tomuto mémplexu už trvale  podriadený a je ním regulované jeho správanie. Takto vznikli kmeňové  mytológie. Kmeň je preto mémová extenzia vrodených  kognitívno-behaviorálnych modulov príbuznosti.

Kmeň  však predsa len predpokladá určitú osobnú znalosť jeho príslušníkov.  Zrejme preto sa vyvinuli mémy, ktoré v kmeňových spoločenstvách nútia  sapientov replikovať mémplexy kmeňových rituálov, tak, že sa všetky  tlupy kmeňa raz do roka stretávajú na nejakom vyhradenom území. Tam sa  všetci aspoň vidia, čím sa uspokojuje priamo vrodený modul príbuznosti.

Pravdepodobne  až zmohutnenie kmeňových mytológií umožnilo rozšíriť kmene na kmeňové  zväzy. A odtiaľ mi príde celkom prirodzené, že vznikne mytológia, teda  ekosystém mémov, ktorý už dokáže usmerniť správanie sapienta smerom k  príbuzenskému správaniu k inému sapientovi aj vtedy, keď toho sapienta v  živote neuvidí. Všetky štátne a národné ideológie majú túto schopnosť.  Len musia byť zložitejšie ako čistý kmeňový rituál, teda sú  komplexnejšie a teda sa musia dlhšie a častejšie do hláv replikovať.

Povolebné impresie

Na Slovensku práve skončili komunálne voľby. Mali sme si zvoliť svojich zástupcov. Za tým je implicitný predpoklad, že od zvolených zástupcov závisí ako bude daná obec fungovať. Je to typicky opičí predpoklad, vychádzajúci z opičej prirodzenosti. Predsa to, čo sa v obci rozhoduje, závisí od ľudí, od koho iného, že? Kvalita tých rozhodnutí je daná kvalitou vodcov tlupy, a chválapánubohu, demokracia je o tom, že si vodcov môžeme vybrať. Potiaľ vrodený opičí pohľad.

V takom prípade skutočne musí mať zvolený zástupca nejakú možnosť zásadne veci meniť. Lenže v skutočnosti aj zvolení zástupcovia sú podriadení ZÁKONOM a zákony sú mémy. Ak sa pozrieme na to, čo môže a nemôže zvolený zástupca robiť, tak vidíme, že prakticky minimum. A vždy, keď sa objaví nejaké (zdanlivo, či naozaj) nesprávne rozhodovanie zvoleného vodcu, obec volá po regulácii, ktorá by rozhodovanie vodcu obmedzila zákonom, ktorým by sa mali všetci vodcovia v budúcnosti riadiť. Zákonom, teda mémami, čiže aby domestikátor na seba prevzal ďalšie kompetencie, predtým riadené vrodenými, biologickou evolúciou selektovanými, interpersonálnymi zákonitosťami.

Jav, kedy sa biologickou evolúciou vyselektované kognitívno-behaviorálne interpersonálne a iné životné funkcie sapientov presúvajú na funkcionalitu symbionta — domestikátora —, nazývam domestikačný drift. Demokracia je takýmto driftom pretože:

1. Stratifikuje evolúciu mémov od evolúcie biologickej. Demokracia vládu zákona nadraďuje nad vládu jedincov. Mém: všetci sú si pred zákonom rovní. Z tohoto pohľadu je vláda diktátora, či panovníka, stále ešte menej domestikovanou formou vlády, pretože je takáto vláda stále ešte podmienená osobnými vlastnosťami panovníka a schopnosťou jemu podriadených sapientov vybudovať si svoj priestor pomocou vrodených interpersonálnych kognitívno-behaviorálnych modulov. Evolúcia spoločnosti je preto menej stratifikovaná. V demokracii je vrstva mémov zreteľnejšie oddelená od biologickej vrstvy.
2. Simplifikuje domestikanta. Demokracia je vládou väčšiny. Väčšina však má iba priemerné vrodené kognitívno-behaviorálne schopnosti To sa týka aj schopností posúdiť zložitosť prostredia a podľa toho prijímať rozhodnutia o veciach spoločných. Súčasne má každý na to aj priemerný čas, pretože sa musí venovať prežitiu seba a svojich potomkov. Demokracia je jeden z ekologických mechanizmov, ktoré vedú ku kastovaniu spoločnosti spoločenskou deľbou práce. Každá kasta obsiahne z celkovej funkcionality iba obmedzenú časť. V demokracii sa vytvára špecializovaná kasta vodcov. Každý akt demokratických volieb je aktom selekcie prírodného výberu určitého fenotypu sapienta vhodného pre kastu vodcov.
3. Cyklicky sa replikuje. Voľbami sa podporuje darwinistický charakter systému, pretože selektovaní noví sapienti musia replikovať mémplexy inštitúcií, robia to samozrejme s chybami, vytvárajú sa variácie, následné selekcie, teda systém je v pomerne rýchlom slede evolvovaný.
4. Systematizuje drift. To si rozoberieme podrobnejšie ďalej.

Demokratický ekosystém je samozrejme zložený z mémplexov, ktoré sa spolupodieľajú na ekosystémovej stabilite. Jedným z kľúčových mémplexov je mémplex správneho vodcu. Tento mémplex je nevyhnutným symbiontom každého demokratického mémplexu, napríklad mémplexov politických strán, ideológií, mémplexov inštitúcií štátnej, či obecnej správy a pod. Mémové ekosystémy sú riadené vlastnou evolúciou, ktorá vyplýva z odlišnej podstaty mémov ako je molekulárna podstata biologickej evolúcie. Preto záujmy mémov sa často odchyľujú od záujmov sapientov, ktorí ich replikujú. To vyvoláva konflikt, ktorý sapienti pociťujú ako nespokojnosť so svojím miestom v spoločnosti, ako spoločenskú psychickú depriváciu. To spätne vyvoláva tlak na mémplexy demokratického ekosystému, pretože hrozí strata motivácie sapientov pre replikáciu tohoto ekosystému. Ekosystém na udržanie stability používa nasledovný mechanizmus:

• Výmena vodcov. Voľby umožňujú ventilovať depriváciu sapienta nahradením vodcov, čím sa uspokojuje vrodená potreba hierarchizácie v tlupe. Sapient tým, že nevolí nejakého vocu sa automaticky cíti byť v súboji s ním ako víťaz. Súčasne však sa replikuje mémplex vodcovstva, čím sa zabezpečuje prežitie nielen samotného mémplexu, ale aj stabilita demokracie.
• Podriadenie vodcov mémom. Ako som spomínal vyššie, každý problém spolužitia v ekosystéme demokracie si priemerný sapient spojí s tým, že rozhoduje nesprávny vodca, alebo že vodca môže niečo robiť, nad čím necíti sapient-volič kontrolu. Napríklad ak sapient-vodca niečo z pohľadu sapienta-voliča nesprávne rozdelil zo spoločných zdrojov, okamžite sa replikuje niektorý z potomkov mémplexu rovnostárskej regulácie (MRR). Teda, že treba prijať zákon, potomok MRR, ktorým sa musí riadiť aj vodca, napríklad zákon o verejnom obstarávaní. Sapient tým získa pocit víťazstva nad nesprávnym vodcom, pocit, že ovplyvňuje svoj osud, a súčasne pomôže replikáciou regulačných zákonov k stratifikácii evolúcie mémov a génov.

Cyklickosť demokratického ekosystému v spojení s nadraďovaním zákona nad vodcov vytvára stabilizujúci sebapotvrdzovací systém. Nespokojnosť sapientov vyvolávaná evolúciou mémov, kde sa riešia potreby mémov, nie sapientov, sa cyklicky saturuje výmenou sapientov, ekosystém však vo svojich hlavných rysoch prežíva a upevňuje sa. K tomu samozrejme prispieva aj nadraďovanie zákona nad vodcov, ktoré saturuje biologickú potrebu poraziť vodcu, súčasne však potvrdzuje stratifikáciu ekosystému mémov.

Ako vidno, obe replikačné udalosti v demokratickom ekosystéme mémov jednak prispievajú k jeho stabilite, súčasne však systematizujú domestikačný drift sapientov. Demokracia teda je vysoko efektívny systém postupujúcej domestikácie sapientov, pretože jednak systematicky oddeľuje evolúciu mémov od jej sapientej fenotypovej závislosti, súčasne tiež prehlbuje závislosť sapientov na systéme , teda jeho prechod od mutualistickej symbiózy k endosymbióze.

Problém komplexity

Musím si vynadať do oslov. Čítam [1] a vravím si: veď oni nevedia  zadefinovať ani čo je kmeň a čo je štát. Lenže potom mi došlo, že žiadna  komplexná štruktúra sa nedá zadefinovať. Skúsme zadefinovať čo to je  kôň, mucha, les, atmosféra… Túžba po jednoznačných definíciách je zrejme  pozostatkom vied 18. stor. kedy sa veda chápala ako schopnosť  rozklasifikovať skúmané do kategórií a z tých vytvoriť nejaký systém.
 
V  skutočnosti dokážeme nanajvýš vyzdvihnúť nejaké typické atribúty  definovanej komplexity. Napríklad že tiger je mäsožravý, cicia mlieko,  srsť je pruhovaná… Tým ho odlíšime trebárs od zebry. Lenže tiger nie je  definovaný týmito atribútmi. Zároveň je definovaný množstvom atribútov,  ktoré definujú aj zebru a iné entity.
 
Evolúcia je o  líniách, nie o oddelených bodoch v čase. V líniách sa atribúty iba  premieňajú, prípadne hromadia, zmnožujú. Preto v línii možno nájsť  určité úseky, kde nejaký atribút má určitú podobu, hoci v  predchádzajúcom období ju mal inú a časom súčasnú podobu stratí.
 
Aké  sú odlišujúce atribúty kmeňa alebo štátu? Podľa [1] to vyzerá tak, že  klasická antropológia a politológia s tým má naozaj problém. Myslím, že  pozoruhodný rozdiel medzi kmeňom a štátom je organizovanie sapientov  podľa genetickej línie. Kým v kmeňovom usporiadaní je organizovanosť  podriadená viac geneticky, v štátnej organizácii tomu tak nemusí byť a  zväčša ani nie je.
 
No veď uvidíme ďalej…

Spoločenská organizovanosť ako darwinistický systém

Keď tak čítam [1], uvedomujem si hlbokú priepasť medzi jediným myšlienkovým konceptom, ktorý na popis dynamiky komplexných systémov máme — darwinizmom — a popisom, ktorý ponúkajú spločenské vedy.

Autori bez problémov popisujú ako niie je možné chápať náčelníctvo, alebo štát ako jednu jasne vymedzenú kategóriu. Popisujú rôzne varianty týchto foriem. Dokonca popisujú vymreté formy takých usporiadaní.

Rovnako uvádzajú, ako boli niektoré formy za daných podmienok úspešné a iné vytlačené na okraj diania, teda popisujú selekciu na variantách riešení.

Tak isto nezabudnú zdôrazňovať tradíciu, ako spôsob, ktorým sa tieto formy udržiavajú vo svojej stabilite. Tradícia, ktorá sa udržiava odovzdávaním z generácie na generáciu, teda dedičnosť.

No ale čím je definovaný každý systém, ktorý podlieha darwinovskej evolúcii?

• Variácia
• Selekcia
• Inheritibilita (dedičnosť)

V ich ponímaní sa zmeny v systéme akosi objavia ako novinka. Bolo kmeňové zriadenie, ale niekde sa z neho stal centralizovaný štát. Popíšu atribúty jedného, druhého. Kto to spravil, kedy, aké okolnosti asi boli príčinou. Z takéhoto výkladu však vôbec nevyplýva nevyhnutosť nových foriem. Vyzerá to tak antropocentricky: niekto dostal dobrý nápad a ostatných presvedčil, aby ho uznali za kráľa. Alebo donútil. Ale to je to isté, ako keby sme tvrdili, že predok tigra si povedal: „Super, nebolo by fajn byť tigrom? Vyviniem sa ja v zubatú príšeru!“

Ak niečo javí všetky znaky darwinistického systému, tak je to darwinistický systém. Je rozumné hľadať v ňom elementárne entity, ktoré podliehajú selekcii, zákonitosti, podľa akých vznikajú variability a ekosystémové zákonitosti, ktoré sa rovnako z generácie na generáciu vyvíjajú do nových a nových foriem.

Inak, podobnú kritiku a prístup uplatňujú aj autori knihy Darwin’s Conjecture: The Search for General Principles of Social and Economic Evolution [5].

THE EVOLUTION OF HUMAN SOCIETIES

Poznámky ku knihe autorov Allen W. Johnson & Timothy Earle. Ide o zrejme často citované dielo, malo by predstavovať súčasný reprezentatívny pohľad na vývoj sociálnej organizovanosti ľudských spoločenstiev od jednotlivej rodiny po štátne formy.

Úvod (Introduction)

• Zhoda v tom, že ľudská spoločnosť sa vyvíja od ranných malých tlúp po neskoršie veľké spoločnosti.
• Pozorované tri vzájomne prepojené evolučné procesy:
  
  • subsistence intensification — intenzifikácia živobytia?
  • politická integrácia
  • sociálna stratifikácia

Boas oddelil rasu od kultúry, pretože indivídum:

take on the cultural characteristics of the communities in which they are raised, whatever their racial backgrounds.

Teda predpoklad vrodenej rovnosti všetkých, bez ohľadu na evolučnú minulosť. Popieranie evolúcie. Každá kultúra je u neho týmto jedinečná, nemá minulosť.

Service, on the other hand, took a more ecological perspective. He did not see how leaders could dominate the political process unless they provided real value to their followers and subjects. Uncontrollably greedy and aggressive individuals, after all, are often killed off in egalitarian societies. Leaders organize war parties and defenses, build and maintain irrigation systems, store food as famine relief, and manage intergroup trade. People allow them a greater share of community wealth precisely because they are necessary to the well-being of community members. In this version of multilinear evolutionism, a leader’s success would vary depending on local need for the organization of labor and the control and development of resources.

Typické pre antropocentrické nazeranie je to posudzovanie užitočnosti, či neužitočnosti lídra pre ostatných.

A more productive approach is to acknowledge that the resort to aggression to achieve one’s goals is part of our biological heritage and that what is to be explained is how aggression is expressed under varying circumstances. Then it becomes clear that aggression takes forms appropriate to the social and political systems in which it occurs.

• Usmerňovanie agresie. Agresia ako organizačný faktor, zvyšujúci komplexitu
• V malých tlupách agresia neviedie k cyklu krvnej pomsty
• Medzi tlupami treba organizovaný útok ⇒ vyššia miera komplexity

Podla substantivistu Polanyiho (1957) si ľudia sprostredkujú tovar tromi úplne odlišnými spôsobmi:

• recipročná výmena
• redistribúcia
• trhová výmena

Chýba tu evolučný kontext. Ako by sa zrazu obavili tri formy?

As we shall see, the behavior described in our case studies is seldom in conflict with these basic principles. But because they are basic, and more or less universal, they alone cannot help us understand the patterned differences we find among types of human societies. Human nature is distinguished by its malleability to different necessities. To explain these differences in human behavior, we need a theory encompassing patterns of adaptation characteristic of particular combinations of population, environment, and technology.

Správne si všíma, že čisté motivácie popísané evilučnou psychilógiou nestačia na popísanie správania, pretože sú síce záakladom, ale kultúry sú rôzne.

---

As problem solvers, leaders manage the economy to the advantage of constituent families, increasing the benefits of participation in the political economy as population pressure grows. Saying the same thing in other words, the cost to the household of not participating in the political economy becomes unbearable-in and lands, what farm family can turn its back on the elites who control the irrigation water? We visualize the evolving political economy as expanding like a bubble. For families inside the bubble the benefits of participating in the political economy exceed the costs; for those outside, the costs exceed the benefits.

• Rozširujúca sa bublina ekosystému mémplexov.
  

---

Always in search of new sources of revenue, chiefs seek to expand their territorial control by conquest.

Nevypovedaný predpoklad, že základná motivácia je chamtivosť. Rovnako môže ísť o prestíž, o dokazovanie oprávnenosti vodcovstva.

---

Štát je od osobnostnej štruktúry tak vzdialený, že:
* na jednej strane môže byť preto spoločný pre príbuzne málo spoločné skupiny jedincov, a teda môže zahŕňať veľké populácie,
* na strane druhej ovšem k tomu potrebuje násilie, teda mémy moci.

Tlupa a kmeň (rod)

Podľa eseje Ira M. Lapidusa Tribes and State Formation in Islamic History z [1] je ťažké definovať čo to je kmeň. Môže to byť podľa neho napríklad:

1. príbuzenská skupina,
2. širšia rodina,
3. koalícia spriaznených rodín.

A. Kmeň sa však môže rôzne odvodzovať:

1. ako skupina príbuzných členov,
2. skupina, odkazujúca sa k nejakej elitnej rodine, od ktorej si odvodzuje kmeňové meno,
3. skupina, ktoré vznikla na základe etnickej, kultúrnej alebo inej nepríbuzenskej vlastnosti, alebo
4. skupina sa môže odvodzovať od nomádskych výbojov, bez ohľadu na niečo, čo by ich iné spájalo..

Implikácie:

• Diverzita, ktorá vznikla rôznymi vývojovými líniami.
• Je zrejmé, že kmeň je entita, ktorá už nepodlieha biologickej ale mémovej evolúcii. Pre sapienta je biologickou prirodzenou organizačnou jednotkou tlupa lovcov-zberačov (TLZ).
• Kmeň sa mohol z TLZ vyvinúť v toľkých formách zrejme pre pomerne fluidný charakter sapientej tlupy. Kým i šimpov a iných primátov je tlupa rodinou, u nás sa evolučne vyvinula zložitejšia štruktúra tlupy:
• Tlupu tvoría viaceré rodiny.
• Navyše je prirodzená sériová monogamia, teda príbuznosť je pomerne zložitá záležitosť.
• Ďalší faktor je, že z dôvodu dlhej neoténie mláďat si u sapientov poznajú svoje deti nielen samice, ale aj samci a starí rodičia + súrodenci rodičov a starých rodičov.
• Zložitá štruktúra tlupy musí byť umožnená z genetického hľadiska väčšou fenotypovou plasticitou ako je tomu u iných primátov. Preto je možné ju naťahovať aj na nepríbuzných jedincov. Mém, ktorý hovorí, že X je príbuzný so mnou, pretože obaja patríme do rodiny Germánov, Slovanov, Kresťanov, Moslimov,… atď,  má preto šancu na replikáciu. U šimpanzov nemá.
• Lapidus uvádza, že kmene sa často odvodzujú od bájneho predka. Nuž je to mém, ktorý idnetifikuje tlupu tam, kde sa nemôže identifikovať prirodzene ako u TLZ, kde všetci od malička žijú spolu, poznajú sa a nemusia sa nijako identifikovať inak ako touto znalosťou. Mém spoločného predka je preto vlastne ekosystémovou nutnosťou. Niečo ako keď sa niekto naháňa za potravou, tak sa mu musí vyvinúť mozog, ako riadiace centrum.
• Kmeň je jednoznačne mémplex (KM), ktorý obsahuje mém príslušnosti k tlupe. Jeho snahou je prežiť v čo najviac ekotopoch.

Náčrt možných vývojových scenárov pre A:

1. Tu je to najjdednoduchšie. KM postupne zahŕňa mémy širšieho a širšieho príbuzenstva. Tým sa zvyšuje jeho pravdepodobnosť prežitia aj v prípade ak sapientovi neprežije priama rodina.
2. Zatiaľ nemám nijaké informácie o takýchto kmeňoch. KM ale zjavne môže tým, že do tlupy zahrnie mémy príslušníkov elitnej rodiny, usmerňovať reakcie mozgu smerom, ktorý zvyšuje jeho fitness. Pre mém príslušníka elitnej rodiny to je samozrejme taktiež výhodné a je to výhodné aj pre členov elitnej rodiny, ktorí získavajú výhodné postavenie v mechanizme recipročného altruizmu. Súčasne je dôležité si uvedomiť, že centralizovaním jednej rodiny vzniká komplexnejší a usporiadanejší (organickejší, organizovanejší) systém ako je systém založený na necentralizovanosti iných kmeňov.
3. Opäť by to chcelo podrobný výskum. Takáto forma implikuje skôr dôsledok invázie mémplexov, ktoré sa vytvorili v komplexnejšom ekosystéme, teda v ekosystéme štátov, do pôvodne jednoduchých štruktúr I. a II. V takom prípade je to úplne štandardný domestikačný proces.
4. Toto je asi pre vývoj európskeho mémového ekosystému kľúčové a mali by sme sa tým podrobne zaoberať, pretože z Východu na Západ prešlo niekoľko expanzných vĺn nomádov. Zrejme nevyhnutne vznikala ekosystémová nevyhnutnosť ustanoviť nové ekotopy. No a kedže nomádi iné organizačné mémplexy ako KM nepoznali, vytvorili sa nepríbuzenské formy.

Štát a kmeň

Pokiaľ som si myslel, ako nás učili, že štát je nejaká následná forma  usporiadania spoločnosti po tzv. prvotnopospolnej kmeňovej štruktúre,  tak som bol mimo.

Podľa [1] kmeňová štruktúra usporiadania  spoločnosti pretrvávala na Strednom východe až do polovice 19.  storočia, hoci sa medzitým vystriedali v tej oblasti mestské štáty,  Rímska a Byzantská ríša, nasledované Otomanskou ríšou. V podstate  beduínske kmene tam dodnes prežívajú.

Podľa [2] bol štát  do Európy importovaný z Malej Ázie. Lenže z priebežných rôznych zdrojov  viem, že napríklad Kelti a Germáni žili v kmeňových štruktúrach strašne  dlho popri Rímskej ríši. Napokon aj v Severnej Amerike indiánske kmene  až do príchodu Európanov žili v kmeňových štruktúrach hoci sa v Strednej  a Južnej Amerike vyvinuli veľké štáty. Napokon napríklad na Sicílii  dodnes ešte napriek veľkému tlaku štátu pretrváva kmeňová štruktúra,  ktorú ovšem poznáme iba v niektorých prejavoch ako mafiu.

Tak sa zdá, že kmeňová štruktúra je veľmi stabilný systém a dokáže prežívať so štátnym vedľa seba.

Z  mémologického hľadiska tu vidíme symbiotické skupiny mémplexov (mémové  ekotopy?), ktoré vzájomne súťažia o tú istú ekologickú nichu, teda o  populáciu žijúcu na jednom území.

Takto z nástrelu sa dajú rozoznať nasledovné situácie:

• Mémplexy štátu vytlačia kmeňové mémplexy. To by zodpovedalo základnému smeru vývoja v Západnej Európe, v Číne a možno aj inde.
• Štát zmení kmeňové mémplexy na svoj subsystém (endosymbióza). Teda štát sa stane ekosystémom a kmeňové mémplexy ich vnútornými ekotopmi mémov. To je popisovaná situácia v [1], ale aj na Sicicílii.
• Kmeňové mémplexy vytlačia mémplexy štátu. Táto situácia nastáva po rozpade štátu. Je to situácia ekologickej katastrofy, kedy si jednotlivé mémy hľadajú nové mémplexy aby prežili.